Matovič to už dáva “na Procházku” a čaká ho rovnaký osud, hodnotí počínanie premiéra Igora Matoviča v čase koaličnej krízy politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore. Podľa neho sa odstúpenie Krajniaka dá čítať dvoma spôsobmi, v každom prípade však nejde o čitateľný postoj Sme rodina ku koaličnej kríze. “Je to alibizmus,” hovorí Koziak pre ParlamentneListy.sk.
Ako vnímate odstúpenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka? Mnohým príde nevysvetlené. Podľa Richarda Sulíka je to tlak na zotrvanie Igora Matoviča vo funkcii, podľa iných je to príspevok Sme rodina do očisty komunikácie medzi členmi vlády a gesto, ktoré by mala spraviť každá zo strán koalície. Po Marekovi Krajčím, nominantovi OĽaNO, tak vyvodilo zodpovednosť aj Kollárovo hnutie. Pre vás je čím?
Jedno aj druhé je pravda. Sme rodina je v prípade tejto krízy a vyjadreniam k nej najmenej výrazným prvkom koalície. Týka sa to aj návrhu konkrétnych riešení. Nejaké návrhy riešení mali, ale to nemalo s príčinami krízy nič spoločné. Krok Krajniaka je niečo, čo už môže naznačovať, že už aj Sme rodina má záujem na rekonštrukcii vlády a prichádza s riešením, ktoré by mohlo naznačiť akým spôsobom túto krízu prekonať. Odchodom ministra práce naznačuje, že práve personálne zmeny sú kľúčom k tomu, aby k nim došlo. A že by sa mali týkať všetkých politických strán. A to, že siahli na svojho kľúčového ministra, najdôležitejšieho, respektíve toho s najväčšou váhou, ukazuje, že zmeny by mali mať rozhodnejší charakter a nemalo by ísť len o kozmetickú úpravu. Dá sa to čítať tak ako hovorí Sulík. Teraz ide o to, či je to pre Matoviča dostatočne zrozumiteľné posolstvo. Nejde o lopatistické vyjadrenie požiadaviek, ako to formulovali Veronika Remišová a Richard Sulík, že im ide o výmenu premiéra. Toto ešte zo strany Sme rodina nebolo takto otvorene deklarované, a preto to nemusí Matovič tak jednoznačne čítať ako Sulík. Sme rodina sa vyhýba otvoreným konfrontáciám. Ani z tohto sa nedá otvorene vyčítať, aby Matovič odišiel. Je to ich vyčkávacia taktika. Nazval by som to až alibistický postoj. Alibistický v tom zmysle, že nepovedia jednoznačne akým spôsobom tú krízu riešiť.
Nenechal sa však Sulík týmto krokom predbehnúť, ak mu teda ide o principiálnosť a nevylúčil aj svoj odchod v prípade potreby? Sulík to zatiaľ len deklaroval.
To, že jasne pomenovali, že premiér má odstúpiť, bolo výraznejšie než gesto Kollára s odstúpením Krajniaka. Toto gesto nie je také jednoznačné ako Sulíkove vyjadrenia, že pokiaľ Matovič ostane, my odchádzame. Hneď sa aj začalo Krajniakovo meno spomínať s možnosťou vymenovať ho za riaditeľa SIS. Sulík a Remišová sa vyjadrujú určite výraznejšie. Keby to povedal jasne aj Boris Kollár (že jeho hnutie odíde z vlády, pokiaľ neodstúpi premiér), bol by to enormný tlak na Igora Matoviča. Vedel by, že tú koalíciu už neustojí. Kollár stále lavíruje, nedá sa zistiť, či zostanú v koalícii, alebo nie. Jediný odkaz, ktorý dal Boris Kollár, bolo vyjadrenie, že menšinová vláda neprichádza do úvahy. Jednoznačné vyjadrenia Sme rodina chýbajú.
Koaličná kríza je v situácii “buď – alebo”. Buď premiér odstúpi, alebo SaS a Za ľudí vystúpia z vlády. Kto si presadí to svoje? Nestačí podľa vás odstúpenie Mareka Krajčího?
Dôvod, prečo kríza takto eskalovala, sa netýkal len Krajčího. Problém je Matovičova tlačovka, kde oznamoval odstúpenie ministra zdravotníctva. Matovič sa opäť neovládol a atakoval koaličných partnerov drsným spôsobom. Korunu tomu dal, keď chcel, aby Krajčí odstúpil až po tom, ako sa začne očkovať Sputnikom V. Išlo jednoznačne o porušenie dohody ako preklenúť krízu. Dohoda bola, že odíde hneď.
Spôsob komunikácie premiéra je naďalej nešťastný voči partnerom, či každému, kto nezdieľa jeho názor. Tých atakov bolo nespočetné množstvo a išlo o druhý dôvod koaličnej krízy okrem nezvládnutia pandémie. Matovič všetky krehké dohody pošliapal a preto Sulík povedal, že sú v bode nula. Čiže príčiny krízy ostali nezmenené. Chvála Bohu, že Krajčí mal dostatok súdnosti a na druhý deň odstúpil sám. Prečítal to lepšie ako Igor Matovič.
Možno nešlo ani tak o jeho súdnosť, ale o dôsledok rozhorčenia koaličných partnerov z tej tlačovky a z interpretácie dôvodov odstúpenia…
Určite. Táto tlačovka vstúpi do dejín politickej komunikácie – ako dokáže premiér spáchať politickú samovraždu v priamom prenose. Do toho štvrtka ešte podľa mňa mohol ostať vo svojej funkcii, ale tam sa ukázalo, že Matovič nie je schopný racionálne zvážiť situáciu. Opäť jeho emócia prebila rácio. Pokiaľ to vyhodnotí tak, že situácia je taká, že môže zostať v kresle, povýši svoje ego nad záujem koalície a zachovania vlády. Stále sú otvorené všetky možnosti, aj taká, že jeho nevypočítateľnosť preváži, že zvíťazí patologická črta jeho osobnosti “len ja mám pravdu”. A môže to skutočne skončiť rozpadom koalície a predčasnými voľbami. Ak preváži racionálna črta, uvedomí si, že problém tu je a prijme Sulíkovu ponuku, aby všetci lídri odstúpili, to by bol asi najrozumnejší kompromis.
Nemyslím si, že Matovič odíde a Sulík ostane, pretože aj minister hospodárstva nesie svoj diel viny a toto by Matovič ani nepripustil. Išlo by o neuznanie Sulíkovej časti viny na situácii. Na rozhodnutie má od Sulíka desať dní. Prvé náznaky ale ukazujú, že ani poslanci OĽaNO nechápu, o čo ide. Keď som videl vyjadrenia niektorých z nich, bolo mi jasné, že politiku nevedia čítať, žijú si vo vlastnej bubline, ktorá im ukazuje, že všetko je v poriadku.
Ako hodnotíte pozíciu pani prezidentky? Ešte sme nemali takéhoto aktívneho prezidenta smerom dovnútra…
To je pravda, nikdy sme nemali takto aktívneho prezidenta. Ale nikdy sme nemali ani takúto situáciu – nemyslím len pandémiu, ale aj veľmi zvláštny typ koaličnej krízy. Lebo krízy sme tu už mali. Ale tu ide o to, že dvaja lídri koaličných strán sa tak rozhádajú, že nedokážu spolupracovať. Alebo sme nemali premiéra, ktorý by za rok zdevastoval preferencie vlastnej strany tak ako Matovič. A aj jeho vlastné preferencie. Nie je to len dôsledok nepopulárnych opatrení v čase pandémie. V mnohom Matovič začína pripomínať Radoslava Procházku. Nielen čo sa týka spôsobu komunikácie, ale aj spôsobu, ako rýchlo dokázal zlikvidovať svoju politickú budúcnosť. Už nejaký čas to Matovič dáva “na Procházku” a podľa mňa ho čaká ten istý politický osud.
