Podujatia a zhromaždenia spojené s Medzinárodným deň žien (MDŽ) mali pre pandémiu vyvolanú koronavírusom SARS-CoV-2 na rozdiel od minulých rokov menej masový charakter, konali sa však v mnohých krajinách sveta – okrem Európy a Ameriky napr. aj v Mjanmarsku, Indii, Afganistane, Pakistane či na Filipínach.
V blízkosti čínskeho konzulátu v tureckom Istanbule sa v pondelok zišlo niekoľko stoviek Ujguriek na pochode, na ktorom požadovali uzavretie tzv. pracovných a prevýchovných táborov v čínskej provincii Sin-ťiang a zastavenie “genocídy ujgurského národa”.
Rôzne akcie na vzdanie holdu ženám za ich rolu pri reforme spoločnosti sa v pondelok konali i v Bielorusku: ľudia v uliciach opäť vytvárali reťaze solidarity alebo sa schádzali na zhromaždeniach, pričom mali v rukách fotografie žien považovaných za politické väzenkyne. Tieto akcie sa konali pod mottom Kvety miesto trestov.
Za politickú väzenkyňu je označovaná aj členka Koordinačnej rady založenej bieloruskou opozície Maryja Kalesnikavová, ktorej práve na MDŽ vypršala väzba v priebehu prípravného konania. Spravodajský portál TUT.by informoval, že napriek tomu Kalesnikavová zatiaľ nebola prepustená z vyšetrovacej väznice na slobodu.
Tisíce žien pochodovali v pondelok aj centrom hlavného mesta Ukrajiny, aby upriamili pozornosť na pretrvávajúce problémy žien i na domáce násilie, ktoré prudko vzrástlo v dôsledku obmedzení zavedených s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu.
Poukázali i na snahy ukrajinských ultrapravicových konzervatívcov, ako aj od niektorých politických a náboženských predstaviteľov, ktorí sa snažia odobrať ženám práva, za ktoré aktivisti roky bojovali.
Účastníci pochodu ulicami Kyjeva tiež požadovali, aby Ukrajina ratifikovala Istanbulský dohovor – súbor opatrení Rady Európy zameraný na boj proti násiliu na ženách.
Problému domáceho násilia a rešpektovania práv žien bol venovaný aj pochod v kosovskom hlavnom meste Priština, informovala agentúra DPA.
K protestu s názvom “Pochodovať, nie oslavovať” sa pripojili aj muži. Zúčastnili sa na ňom aj úradujúca prezidentka Vjosa Osmaniová a dezignovaný predseda vlády Albin Kurti.
Problém násilia na ženách bol vo sviatok MDŽ aj nosným motívom zhromaždení v Grécku, ktoré zažíva “oneskorenú” vlnu hnutia #MeToo po tom, ako krajinou v posledných mesiacoch otriasla vlna obvinení zo sexuálneho zneužívania, a to osobami pohybujúcimi sa vo sfére umenia, športu a školstva.
Zhromaždenie pri príležitosti MDŽ sa konalo aj vo Varšave, kde sa zbierali podpisy na podporu pripravovaného zákona o ukončení tehotenstva, ktoré poskytuje možnosť vykonania potratu do 12. týždňa tehotenstva a v niektorých prípadoch aj neskôr, ako aj množstvo ďalších ústupkov a lepší prístup k perinatálnej diagnostike.
Bezpečnosť v oblastiach, kde sa toto zhromaždenie konalo, monitorovali zosilnené policajné hliadky.
Ako informovala agentúra AP, v Spojených štátoch pri tejto príležitosti udelili cenu International Women of Courage Award, ktorej laureátkami sa posmrtne stalo sedem žien z Afganistanu. Ďalších 14 žijúcich ocenených je z Bieloruska, Kamerunu, Číny, Kolumbie, Konžskej demokratickej republiky, Guatemaly, Iránu, Mjanmarska, Nepálu, Somálska, Španielska, Srí Lanky, Turecka a Venezuely. Vzhľadom na pandémiu sa udeľovanie cien konalo online.
Prvá dáma USA Jill Bidenová vo svojom príhovore pri tejto príležitosti ubezpečila, že “USA pod vedením prezidenta Joea Bidena budú podporovať ženy po celom svete”. “Budeme pri vás, keď budeme budovať svetlejšiu budúcnosť pre nás všetkých,” vyhlásila Bidenová.
Vo Francúzsku v tento deň spustili kampaň, ktorej cieľom je povzbudiť a inšpirovať 1000 malých dievčat narodených práve 8. marca 2021 a viesť všetky ostatné dievčatá a ženy k sebadôvere.
Kampaň predstavila Élisabeth Morenová, ktorá vo vláde zodpovedá za rovnosť žien a mužov, rozmanitosť a rovnosť príležitostí. Uviedla, že kampaň sa zameriava aj na ľudí so zdravotným postihnutím.
Zhromaždenia prívržencov feministických združení pri príležitosti MDŽ sa v pondelok konali aj v desiatkach miest Španielska. Výnimkou bol Madrid, kde bola súdom zamietnutá žiadosť viacerých ľudskoprávnych organizácií o vydanie povolenia na hromadné podujatie.
V Španielsku je feministické hnutie už roky veľmi aktívne. Kým sa v roku 2018 sa mu podarilo dostať na MDŽ do ulíc päť miliónov ľudí, ktoré takto spoločne upozornili na rodové rozdiely, tento rok organizátori čelili odporu: viaceré pouličné nástenné maľby oslavujúce známe ženy boli cez víkend v Madride a inde poškodené.
Ženám k ich sviatku z paluby Medzinárodnej vesmírnej stanice zablahoželali aj členovia ruskej posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS Sergej Ryžikov a Sergej Kuď-Sverčkov, informovala agentúra TASS.
K Medzinárodnému dňu žien sa v pondelok vyjadril aj pápež František, ktorý pritom upriamil svoju pozornosť na milióny dievčat a žien, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, čo je podľa jeho slov priamy dôsledok konfliktov a chudoby. Pápež vyhlásil, že v niektorých častiach sveta sú ženy stále otrokyňami a “my musíme bojovať za dôstojnosť žien. Sú to ony, kto posúva históriu vpred. To nie je prehnané a nejde len o kompliment, len za to, že je deň žien”.
