Sudkyňa Kosová: Kolíkovej Súdna mapa nie je žiadna reforma. Je to niečo absolútne vymyslené a nahádzané súdy…

„Toto nie je reforma, to sa nedá ani nijako nazvať, je to niečo absolútne vymyslené a nahádzané súdy, ktoré ostanú a ktoré nezostanú… Tento výsledok nereflektuje ani na tie podklady, o ktorých ministerstvo tvrdí, že z nich vychádzalo,” vyhlásila pre ParlamentneListy.sk sudkyňa Krajského súdu v Bratislave a členka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorá je zároveň aj signatárkou výzvy Právnici za lepší štát. Reforma má stáť približne 320 miliónov eur.

Začnime skutočnými príkladmi. Dlhodobo kritizujete Súdnu mapu ministerky Kolíkovej. Aktuálne tvrdíte, že ministerstvo zavádza, keď tvrdí, že komunikuje so samosprávami a nechápete, prečo hovorca ministerstva spravodlivosti Bubla uviedol ako príklad komunikácie napríklad Okresný úrad Námestovo. Prečo?  

Vybral si naozaj nesprávny príklad. Práve prednostka z Okresného úradu Námestovo, ale aj primátor Ružomberka, napríklad, mi zaslali listy, kde pani prednostka z Námestova pridala aj  list, kde pani ministerka odpovedala na jej otázku. A musím povedať, že tento list, ktorým ministerstvo odpovedalo, je obsahovo presne rovnaký ako listy, ktoré boli doručené predsedom okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave. Je všeobecný, nič nehovoriaci, ešte má aj rovnaký preklep. Práve pani prednostka sa na mňa obrátila, poslala mi aj pripomienky k navrhovanej súdnej mape. Na jej konkrétnu otázku, prečo teda dali sídelný súd do Dolného  Kubína a nie do Námestova, okrem iného bolo z ministerstva odpovedané, že výber sídelného centra v tomto navrhovanom oravskom obvode medzi Námestovom a Dolným Kubínom nebol  úplne jednoznačný, keďže obvod Okresného súdu Námestovo je dvaapolkrát ľudnatejší ako obvod Okresného súdu Dolný Kubín. Vychádzali z toho, že z hľadiska rozmiestnenia hustoty obyvateľstva vychádza situácia skutočne lepšie pre Námestovo ako pre Dolný Kubín, ale k  Dolnému Kubínu sa priklonili preto, že okrem iného je tam lepšia časová dostupnosť z centra, kde vychádza rozdiel 8 minút pre občanov v prospech Dolného Kubína  a nie Námestova. A dokonca v tomto liste ministerstvo konštatovalo, že ak by sa vo vnútri tohto regiónu zástupcovia Námestova, Dolného Kubína, Trstenej a iných dohodli na sídle v Námestove, tak by ministerstvo podporilo aj takéto riešenie.

Mestá sa majú dohodnúť?  A na základe čoho, akých kritérií?  

To teda dosť dobre nechápem, na základe akých vlastných kritérií. A keď teda sa majú  dohodnúť, ako ministerstvo pripravilo novú súdnu mapu, keď je v podstate jedno, ktorý súd v regióne zostane? Neviem, na základe čoho by ministerstvo túto dohodu akceptovalo. A to znamená, že každý región sa môže nejako odhlasovať, že ktorý súd má a ktorý nemá ostať? To svedčí len v prospech nášho tvrdenia, nielen teda sudcov, ale aj všetkých právnických a odborných profesií, že tá mapa je postavená na veľmi vratkých nohách a tie podklady sú veľmi vágne.

Máte aj nejaký iný príklad, kde sa mestá obrátili na ministerstvo pre súdnu mapu?

Rovnako tak pán primátor z Ružomberka, je tam prednosta okresného úradu, v mene všetkých obyvateľov regiónu, je tam podpísaný riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z Ružomberka, poslanci z Ružomberka, poslanci VÚC, poslanci NR SR z toho regiónu, rektor Katolíckej univerzity, starostovia všetkých obcí a dokonca aj predsedovia okresných výborov politických strán, vrátane strany Za ľudí a všetci bývalí primátori mesta Ružomberok a žiadajú zachovať samostatný Okresný súd v Ružomberku a presne uvádzajú konkrétne a relevantné dôvody, prečo by to tak malo byť. Takže tie všeobecné odpovede, ktoré dostávajú zástupcovia samospráv, vôbec nesvedčia o tom, že by ich pripomienky a otázky boli skutočne reálne zohľadnené pri tvorbe súdnej mapy. Už vôbec nie vopred a vôbec nie, žiaľ, ani v tejto finálnej fáze prípravy zákona. 

Na fotografiách odpovede ministerky Kolíkovej dvom rôznym subjektom s odstupom jedného mesiaca.

Táto reforma by mala stáť vyše 320 miliónov eur, asi 280 miliónov chce ministerka  Kolíková čerpať z Fondu obnovy, takže by nezaťažili štátny rozpočet. Ale tu namietate, či vôbec tie peniaze na to budú môcť ísť, keďže peniaze sú určené na škody spôsobené novým koronavírusom. Prečo pochybujete o financovaní?

My kritizujeme, že tento príspevok nie je podľa nás určený na túto reformu súdnej mapy. Tam sa majú reformovať následky po COVID-19, ide tam o zelenú ekonomiku, digitalizáciu, takže hrozí to, že ak Európska únia povie, že toto nie je oblasť, na ktorú sú peniaze určené, reforma bude schválená a bude sa musieť čerpať tento objem finančných prostriedkov z rozpočtu, teda zo slovenského rozpočtu, čo zasiahne všetkých obyvateľov, ohliadnuc od toho, že tie následky  reformy budú mať na občanov aj iné negatívne následky, týkajúce sa životných situácií. 

Ministerka Kolíková uviedla v televíznej diskusii pred pár dňami, že reformu preberala napríklad s podpredsedníčkou Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť  Jourovou, aj s komisárom pre spravodlivosť Reydersom a všetko je v poriadku. 

Nemôžem vedieť, čo pani ministerka hovorila pani Jourovej a pánovi Reydersovi, ale ak vychádzam napríklad aj zo zástupcov Európskej komisie pre efektívnu spravodlivosť, tak ich dvaja zástupcovia sa stretli pri okrúhlom stole, kde pani ministerka chýbala, prišla až na koniec a oni tiež uvádzali, že majú informácie len zo strany ministerstva spravodlivosti. Sami povedali, že mega súdy, ako sú napríklad predpokladané Mestský súd v Bratislave alebo Mestský súd v Košiciach, alebo aj tie veľké odvolacie súdy, kde má byť napríklad v Trnave 200 sudcov a 500 administratívnych pracovníkov, nie sú efektívne a oni práve neodporúčajú, aby boli takéto veľké súdy. Pokiaľ ide o pani Jourovú, my s ňou budeme komunikovať aj proces tvorby, aj to, v čom vidíme negatíva pre občanov Slovenska, ako to vlastne pre nich znevýhodní situáciu, či už v tých oblastiach, kde budú rušené súdy, alebo aj v tých oblastiach, kde ostanú megasúdy.

O prieťahoch v konaní a znížení dostupnosti spravodlivosti pre tých, ktorí ju potrebujú hovorili minulý týždeň v súvislosti so súdnou mapou aj najvyšší predstavitelia Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory. Títo všetci – Fiačan, Šikuta, Žilinka, Karas – vyjadrili pochybnosti o úspechu reformy, čo je už vzhľadom na ich funkcie, skutočne vážna situácia.

To nie je o tom, že my nechceme reformu. Práve preto je obrovská škoda, že sa to celé takto pokazilo. Toto totiž nie je reforma, to sa nedá ani nijako nazvať, je to niečo absolútne vymyslené a nahádzané súdy, ktoré ostanú a ktoré nezostanú… Tento výsledok nereflektuje ani na tie podklady, o ktorých ministerstvo tvrdí, že z nich vychádzalo. 

Ministerka tvrdí, že je to návrat do roku 1996. Nesúhlasíte? 

To teda vôbec nie je návrat, ani čo sa týka krajských, ani okresných súdov. Ona verejne priznala aj to, že zrušenie Krajského súdu v Bratislave a Košiciach je na základe politického rozhodnutia, ale zároveň kritizuje, že v roku ´97 vznikli súdy na základe politického rozhodnutia vtedajšej vládnej  moci. Tak vlastne robí to isté. Bez komunikácie sa nejaká úzka skupina na ministerstve rozhodla, že ktoré súdy budú, ktoré nebudú a ako ich poprehadzuje po celom Slovensku. Navyše za obrovské  peniaze. Mnohé z tých súdov, ktoré chce rušiť, sídlia v budovách, ktoré boli nedávno rekonštruované a tiež za nie malé peniaze.

Aký máte návrh na riešenie? Je vás síce veľa, ale chýba vám ministerská stolička,  keď to zjednoduším. 

My môžeme len upozorňovať, dávať návrhy, ako to urobiť poriadne a tak, aby to desiatky rokov fungovalo a nie šiť horúcou ihlou, lebo 7. apríla alebo kedy, má byť predložený zo Slovenska návrh, ako chceme čerpať prostriedky z Fondu obnovy Európskej únie. Je to na úkor občanov a  deklarovanej kvality. Oficiálne pripomienky už išli, za bratislavské súdy sme dali hromadnú pripomienku, podpísalo ju 915 osôb, máme určených zástupcov v prípade neakceptovania pripomienok, aby mala pani ministerka koho zavolať na rozporové konanie a dúfame, že to dostane ten správny smer, aby občania mali po reforme naozaj lepší prístup k spravodlivosti a justícia fungovala efektívnejšie.  

Vy ste priniesli ministerke aj podporovateľov Súdnej mapy. Bol tam jeden jediný podpis. Ministerka vyhlásila, že pochybuje o úprimnosti vášho zámeru, keďže ste kritičkou reformy a nekomentovala to. Ako to vnímate?

Za ten týždeň tam bol len ten jeden podpis. Mrzí ma reakcia pani ministerky, že išla do osobného útoku, že asi som to nemyslela úprimne. Neviem, z čoho vychádzala. Iste, ja som povedala, že som proti Súdnej mape, ktorú navrhuje pani ministerka, ale keďže vyzerala taká osamotená v tých svojich tvrdeniach, ani nechcela zverejniť štyri mená sudcov, ktorí  s ňou pracovali na tejto verzii, tak som dala otvorenú šancu sudcom, ktorí schvaľujú súdnu mapu, aby sa podpísali. Pokiaľ sa pod to podpísal jeden sudca, tak asi s tým súhlasí len jeden sudca,  netreba za tým nič hľadať. Prišli mi na mail aj reakcie niektorých kolegov, že oni teda s časťou súhlasia, boli by radi, keby to fungovalo, ale nesúhlasia s inou časťou, ale pravda je, že so Súdnou mapou, ktorú prezentovala pani ministerka vyjadril súhlas jeden sudca. O stiahnutie súdnej mapy z legislatívneho procesu požiadalo predtým 350 sudcov.