Niektorí členovia vládneho kabinetu ani po roku svojho pôsobenia v exekutíve neakceptujú, že miestna územná samospráva nie je súperom vlády, ale chce byť partnerom štátu. Pri hodnotení blížiaceho sa roku od vymenovania vlády Igora Matoviča (OĽANO) to uviedlo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) s tým, že bolo svedkom viacerých mimoriadne nebezpečných vyjadrení na adresu miest a obcí, čo považuje za neférové.
ZMOS zároveň tvrdí, že vláda neraz nedodržiava vlastné programové vyhlásenie, pritom sa zaviazala, že zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania s dotknutými subjektmi a verejnosťou. ZMOS ako povinný pripomienkujúci subjekt však zažil presný opak. Združenie napríklad nebolo prizvané na prerokovanie jeho pripomienok, alebo musí príslušné ministerstvá upozorňovať zásadnými pripomienkami, že porušujú legislatívne pravidlá vlády.
“Napokon, len nedávno sme tak dvakrát urobili vo vzťahu k novelám školských zákonov. ZMOS považuje za kľúčové, aby vláda akceptovala najväčšie združenie samospráv, ktoré reprezentuje 95 percent všetkých miest a obcí Slovenska, ako sociálneho partnera, ktorého cieľom je argumentovať, navrhovať, presadzovať a obhajovať,” povedal pre TASR ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák. Každé štyri mesiace predstavuje podľa jeho slov združenie rôzne analýzy, a tak dokazuje, že vláde ponúka vlastné návrhy, riešenia aj východiská. Snahou ZMOS je viesť konštruktívny dialóg.
V prípade boja s pandémiou nového koronavírusu ZMOS tvrdí, že kým bývalá vláda neakceptovala jeho požiadavku na to, aby zástupca združenia bol členom ústredného krízového štábu, Matovičova vláda to na jar minulého roka akceptovala. ZMOS sa pred dvoma týždňami stal aj členom pandemickej komisie. “Aj časť našich legislatívnych aktivít sa orientovala práve na túto situáciu. Napríklad sa nám podarilo získať podporu na to, aby mohli zastupiteľstvá rokovať on-line, prípadne per-rollam,” uviedol Kaliňák.
Za úspech označil aj presadenie odloženia splátok pri nájomných bytoch financovaných zo štátneho fondu rozvoja bývania, či navýšenia financií pre výstavbu nájomných bytov aj pre výstavbu sociálnych zariadení. “Bola akceptovaná aj naša požiadavka na to, aby sa pri sociálnych zariadeniach úver nezapočítaval do celkového zadlženia obce, ako je to v prípade nájomných bytov. Uspeli sme s argumentáciou pre zrušenie zákona o detských ihriskách, ktorý bol podľa nás v prvom rade iba biznis pre súkromné firmy. Tiež sme našli zhodu pri novele stavebného zákona ohľadom posilnenia vplyvu samospráv pre riešenie nelegálnych bilbordov v samosprávach, aj pri diaľniciach,” skonštatoval Kaliňák.
Rezort financií však neakceptoval požiadavku ZMOS, aby samosprávam namiesto úverov poskytol financie na obyvateľa, tak, ako to napríklad dvakrát v priebehu roka urobila vláda v Česku. “Napriek pôvodným dohodám rezort životného prostredia na poslednú chvíľu zmenil ročný odklad pre kuchynský bioodpad na šesť mesiacov a prax ukazuje, že mal lepšie počúvať naše argumenty,” poznamenal Kaliňák.
