Poplatky za zber smetí v tomto roku narástli o vyše 6 %, energie naopak zlacneli. Uviedla to v aktuálnej analýze analytička Wood & Company Eva Sadovská. Náklady spojené s bývaním ukrajujú približne štvrtinu z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností. Práve táto oblasť pritom zaznamenala v rokoch 2018 až 2020 medziročný nárast cien o 2,1 %, 3,9 % a 2,6 %.
“Dobrou správou je, že zdražovanie v oblasti bývania sa zrejme v roku 2021 zastaví. Najvýraznejší pokles cien nás čaká v prípade plynu, elektriny a tepla. Naopak, najviac si v roku 2021 priplatíme za zber smetí,” priblížila Sadovská.
Ceny v oblasti bývania zaznamenali v januári 2021 medziročný pokles o 1,1 %. Hlavným dôvodom bol pokles cien energií pre domácnosti (o 4,7 %), ktoré sa na celkových výdavkoch domácností podieľajú takmer desatinou. Najvýraznejší pokles si v úvode roka pripísali ceny plynu, a to o 9,7 %. Ceny elektriny boli medziročne nižšie o 4,3 %, teplo zlacnelo o 1 %.
Analytička upozornila, že hoci hlavné slovo má pri stanovení cien energií Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ceny elektriny a plynu významne závisia aj od vývoja komodít na svetových burzách. A práve vlani ceny energií na svetových trhoch zaznamenali pod vplyvom pandémie pokles, hlavne počas prvej vlny nákazy v prvom polroku 2020.
Pokles cien elektriny, plynu či tepla pre domácnosti je v týchto časoch dobrou správou pre mnohé domácnosti. “V čase lockdownu sa zdržiavame viac doma, mnohí dospelí pracujú z domu, deti sa vzdelávajú prevažne dištančne. To ale ide ruka v ruke aj s vyššou spotrebou energií. Ich nižšie ceny preto môžu byť pre mnohé rodiny určitou kompenzáciou vyššej spotreby a v konečnom dôsledku tak vďaka tomu môžu ušetriť aj desiatky eur,” poznamenala Sadovská.
Zároveň však pripomenula, že väčšina miest a obcí vlani pristúpila k zvyšovaniu poplatkov za komunálny odpad pre tento rok, a to v niektorých prípadoch až o desiatky percent. “Podľa údajov Štatistického úradu SR boli v januári 2021 ceny za zber smetí v priemere medziročne vyššie o 6,1 %,” informovala.
Dôvodom je podľa analytičky fakt, že na Slovensku sa stále vo veľkom skládkuje, až na 80 % územia. Cena za skládkovanie bola síce dlhé roky nízka, ale od roku 2019 cena za takéto neekologické zneškodnenie odpadu z roka na rok rastie. Dôvodom sú vyššie poplatky pre Envirofond a kroky, ktoré by mali viesť k ekologickejšiemu nakladaniu s komunálnym odpadom, ako napríklad triedenie a spracovanie kuchynského biologického odpadu. Pre samosprávy to však väčšinou znamená náklady navyše. V reakcii na to pristupujú k zvyšovaniu poplatkov aj pre samotných občanov.
Iná situácia je podľa Sadovskej v mestách Bratislava a Košice, v ktorých nerecyklovateľný komunálny odpad nekončí na skládkach, ale vyrába sa z neho elektrina a teplo v zariadeniach ZEVO (zariadenia na energetické využitie odpadu). Cena za zhodnotenie odpadu je tu podľa nej stabilná a rovnaký trend sa očakáva aj v nasledujúcich rokoch.
