Budúci vývoj v slovenskom priemysle bude vo veľkej miere závisieť od toho, ako bude globálny dopyt po autách reagovať na vývoj pandémie a s ním súvisiace vládne opatrenia. Aj keď sa dá predpokladať, že časť spotrebiteľov kvôli obavám spojeným so šírením nákazy ochorenia COVID-19 uprednostní individuálnu dopravu pred hromadnou, pre neisté ekonomické vyhliadky sa tento efekt môže prejaviť skôr na trhu s ojazdenými vozidlami. Upozorňuje na to v analýze Vplyv prvej vlny koronakrízy na priemyselnú aktivitu na Slovensku Vojtech Plutzer z Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Práve odkázanosť slovenského priemyslu na výrobu automobilov bola počas prvej vlny koronakrízy príčinou historického poklesu priemyselnej aktivity. Výroba dopravných prostriedkov sa na slovenskej priemyselnej štruktúre podieľa 30 percentami, čo je trikrát viac ako v priemernej európskej krajine. “Keďže automobilový sektor patril celosvetovo k najviac zasiahnutým odvetviam, slovenský priemysel bol dočasne ovplyvnený viac ako iné krajiny,” pripomenul analytik.
Priemyselná aktivita dosiahla dno vlani v apríli, kedy bola medziročne nižšia o 42 %, čo predstavovalo najhorší pokles v histórii samostatného Slovenska. V máji sa s postupným znovuotvorením ekonomiky začal priemysel spamätávať a vďaka robustnému medzimesačnému rastu už v júni zmazal tri štvrtiny prepadu spôsobeného koronakrízou.
Oproti finančnej kríze z roku 2008 mala krivka poklesu produkcie tvar výrazne ostrého V. Po necelých troch mesiacoch poklesu sa vlani podľa údajov IFP dostal priemysel na 95 % predkrízovej úrovne za približne pol roka od začiatku krízy, kým v rokoch 2008 a 2009 podobné oživenie trvalo viac ako dvojnásobne dlhšie. Ešte výraznejší rozdiel eviduje inštitút pri vývoji odpracovaných hodín v priemysle.
To, že priemyselná výroba na Slovensku zažila väčší prepad aktivity než v iných krajinách, je možné pripísať najmä špecifikám slovenskej ekonomiky. Priemyselnú výrobu ťahali nadol automobilky, a to nielen cez svoje nadpriemerné zastúpenie v rámci priemyselnej štruktúry v porovnaní s inými krajinami, čo spôsobilo približne tretinu prepadu, ale aj cez slabší výkon v odvetviach, ktoré sú s výrobou áut prepojené. Tomuto vplyvu je podľa Plutzera možno priradiť približne štvrtinu prepadu, ďalšiu štvrtinu spôsobili podľa analytika karanténne opatrenia.
Necyklické priemyselné odvetvia, ktoré boli počas koronakrízy odolnejšie a zaznamenali menší prepad, majú na Slovensku nižšie zastúpenie. Patrí sem predovšetkým potravinový priemysel, ktorý v priemernej krajine EÚ tvorí až 15 % celkovej štruktúry priemyslu, kým na slovenskom priemysle sa podieľa len piatimi percentami. Chemikálie a farmaceutické výrobky, ktorým sa počas koronakrízy tiež darilo, majú u nás taktiež mierne nižšie zastúpenie.
