Mesík o vládnych politikoch: Sú tragicky nekompetentní, opití mocou. Nechápu, že na občanoch Slovenska spáchali zločin

“Desaťtisíc mŕtvych hore – dole, to sú pre nich len čísla zo štatistiky. Reálny život je pre nich na bankových účtoch,” tak vníma analytik globálnych rizík Juraj Mesík politikov vládnej koalície.

Pán Mesík, s ivermectinom to nedopadlo dobre: sú nemocnice kde je, sú nemocnice kde nie je, v lekárňach nie je vôbec. Zatiaľ ťažko povedať, či tento stav zmení avizovaná piatková dodávka lieku. Slovensko je pritom špičkou v úmrtnosti. Ľudia zomierajú viac ako kdekoľvek inde na covid-19. Ako to vidíte vy? 

Od momentu keď 26. januára Matovičov človek vydal Jarčuškovej skupine povolenie na dovoz ivermectinu na Slovensko uplynulo tri a pol týždňa a nie, naši lekári a pacienti k nemu stále nemajú prístup. Za ten čas len oficiálne na Slovensku na covid zomrelo 2000 ľudí. Reálne oveľa viac. Nemocnice sú preplnené, lekári a sestry padajú na hubu. Stali sme sa svetovým rekordérom v počte mŕtvych na milión obyvateľov, včera sa splnil Mečiarov dávny sen a predbehli sme Švajčiarsko. V počte obetí…

Problém je,  že človek má pocit,  akoby to nikoho kompetentného nejako nevyvádzalo z miery.   Hovoríme predsa o  ľudských životoch, o ženách a mužoch, ktorí na Slovensku zomierajú na to  isté ochorenie ako aj vo Francúzsku či Rakúsku,  ale najmasovejšie,  keď to prepočítame na počet obyvateľov. To predsa nie je v poriadku a je zrejmé, že niekde pri opatreniach musí byť obrovská chyba, alebo máte  iné vysvetlenie?

Ľudí, ktorí tu vládnu to evidentne nevzrušuje. Sú tragicky nekompetentní, zahľadení do seba, opití mocou, ktorú im pred rokom dala časť voličov. V tej opitosti evidentne nechápu, že na občanoch Slovenska spáchali zločin, aký tu nebol od čias deportácií našich Židov do koncentračných táborov.

Nemocnice sú plné covid-pacientov, operácie sa odkladajú a vo vláde čo sa tohoto týka, je všetko ok. Ako povedal napríklad minister Mičovský, ministrovi Krajčimu sa treba pokloniť. “Tak to už neviem či vedia kde žijú títo ľudia…,” – okomentoval situáciu jeden z  našich čitateľov.

Je zjavné, že v žijú uzavretí do svojich privilegovaných bublín a odtrhnutí od reálneho života a umierania. Klaňať sa človeku, ktorý nesie osobnú zodpovednosť za masaker tisícov občanov krajiny je ťažké zlyhanie úsudku – odborne sa to volá kognitívna disonancia.

Pozrite si hlavnú stránku ministerstva zdravotníctva o covide (klikni sem). Vyskočí na Vás obrázok šiestich postavičiek v maskách ukazujúcich znak víťazstva „V“.  Ja mám zmysel pre sarkazmus , ale to je skutočne úplne cynický úlet. 

Ivermectin je už bežne označovaný za prínos v liečbe covid-19 aj na Slovensku. Plus 7 dní v najnovšom vydaní píše, čo si lekári ordinujú pri nákaze a pribudol tam okrem vitamínov déčka, céčka, aj tento liek. Ale takisto je tam uvedené, že ho niet preto, lebo je možné, že si ho lekári rozobrali pre vlastnú potrebu…Viete si to predstaviť?

Nedostatok ivermectinu si netreba vôbec predstavovať – to je realita, ktorú pozná každý, kto chcel v slovenských lekárňach v uplynulých dňoch a týždňoch ivermectin kúpiť. Že si časť z toho mikroskopického množstva čo do nemocníc MZ SR pustilo rozobrali lekári si viem predstaviť. Nedalo by sa tomu vôbec čudovať. Pozrite sa, lekári a sestry pracujú vo vysoko rizikovom infekčnom prostredí. Oni sú dnes možno už zaočkovaní, ale ich rodiny zostali bez akejkoľvek ochrany – na ne sa štát zvysoka… Ono to “Sme rodina“ sa týka len niektorých veľmi privilegovaných rodín. Riziko, že lekár donesie domov vírus a nakazí ním vlastnú rodinu je úplne reálne. Príkladov je mnoho, ja mám taký hneď v susednom dome, kde po prinesení nákazy lekárom domov skoro došlo k tragédii. 

Otázka je, prečo ho sem za 24 dní doviezli len pár kusov?

Dôvod je tragicky jednoduchý: Jarčuškova skupina, ktorej Matovičov človek poslal 26. januára povolenie na dovoz ivermectinu, nemá ani najmenší záujem na tom, aby sa sem účinný a super-lacný liek na covid dostal. Sú to ľudia, ktorí roky berú tisíce a tisíce eur od výrobcu remdesiviru – lieku po 2100 eur za dávku, ktorým sa u nás podľa oficiálnych inštrukcií MZ SR covid lieči! Veda pritom dávno vie, že je neúčinný. Už 15 októbra boli publikované výsledky WHO Solidarity Trial, ktoré neúčinnosť remdesiviru jednoznačne potvrdili. 15. októbra sme mali na Slovensku 71 – slovom sedemdesiat jedna – známych obetí covidu.  17. februára ich bolo oficiálne skoro 6 300. Reálne o tisícky viac. To je žatva remdesiviru a ministerstva zdravotníctva s tými vysmiatymi víťaznými expertami.

Koľko podpisov máte pod petíciou za účinnú liečbu covid-19?

10 800 – to je menej podpisov, ako je obetí covidu na Slovensku. Petícia je občianska iniciatíva bez akejkoľvek podpory od takzvaných kritických alebo verejnoprávnych médií – mnohé z nich sú už len hlásne trúby vládnej propagandy. Jej podpísanie tiež vyžaduje trochu viac premýšľania, ako podpísať nejaký emočný apel. Tu je link na ňu (klikni sem).

Ako hodnotíte, že máme na Slovensku tu žijúceho Francúza, ktorý chcel sprostredkovať okamžitý dovoz 8 900 balení ivermectinu z Francúzska a minister nijako nereagoval? 

Doviesť na Slovensko dostatočné množstvo cenovo dostupného ivermectinu  by dokázalo mnoho ľudí a firiem. Problém nie je v jeho nedostupnosti. Problém sú aktívne bariéry, ktoré pre jeho dovoz vytvorila a úporne udržiava vláda SR. To nie je náhoda, že tu ten liek nie je – veď v Rakúsku, Nemecku či Francúzsku je v každej lekárni, tam si ho naši ľudia za drahé peniaze kupujú! 

To, že u nás ivermectin nie je, to je výsledok konkrétnych politických rozhodnutí konkrétnych ľudí. 

Pri ivermectine minister Krajčí váha a váha, postupuje pomaly, ľudia umierajú, naproti tomu taká nelicencovaná vakcína Sputnik V – podľa najčerstvejšej informácie premiér Matovič dohodol 2 milióny vakcín pre Slovensko bez nejakého odsúhlasenia vládou a očakáva, že minister Krajčí to podpíše. Kým dôjde na očkovanie a účinok vakcín, ale ľudia očakávali najprv liečivo. Takisto v masovom objeme. Čo si, mimochodom, myslíte o očkovaní Sputnikom?

Tému vakcín sledujem len periférne a to z úplne zásadného dôvodu: ak sa aj ukáže, že dostupné vakcíny sú vysoko účinné a bezpečné, tak do mája-júna bude stále zaočkovaná len malá časť obyvateľstva a masa ľudí bude stále bez ochrany. Jediná cesta k záchrane tisícov a tisícov ľudí ktorí inak ešte zomrú je profylaxia a včasná liečba covidu. Na to sústreďujem svoj čas a energiu. 

Keď sa ale pýtate na Sputnik, považujem ho za súčasť ruskej propagandy. Epidémia v Rusku má v skutočnosti oveľa vyššie počty obetí ako v Európe alebo USA – podľa oficiálnych údajov Rosstatu v roku 2020 ubudlo 510 000 obyvateľov Ruska. Väčšina z toho úbytku sú obete covidu. Ak je aj Sputnik dobrá vakcína – čo možno je, možno nie je – ako rusofil som presvedčený, že  by sa Moskva mala predovšetkým starať o očkovanie vlastných ľudí. Lenže život mužikov vládcov Kremľa nikdy nezaujímal a očividne nezaujíma ani dnes. Prvoradá je propaganda. 

Veľké ohlasy vzbudil list lekárky Tašárovej premiérovi  Matovičovi a vicepremiérom Remišovej a Sulíkovi… Nič sa ale nepohlo a zareagoval len Sulík. 

Áno, aktivitu doktorky Tašárovej registrujem. Som rád, že aspoň jedna mladá lekárka na Slovensku mala odvahu povedať mocným do očí pravdu. Sú tu pritom stovky a stovky lekárov, ktorí na vlastné oči vidia masaker, ktorý tu prebieha, ale majú strach verejne o tom hovoriť. Ja tomu strachu nerozumiem: čo vám môžu urobiť? Vykopnú vás politicky dosadení riaditelia nemocníc z práce? Nepustia vás na atestáciu? Nejaká farmakofirma vám nezaplatí cestu na kongres? Tak pôjdete liečiť pacientov na Moravu, do Čiech alebo ďalej na západ, kde prácu oceňujú úplne inak, ako na Slovensku. Chápem, že je to zložitejšie, ale ako hlboko sa dokážete ešte ohýbať?

A čo tí politici?

Sulík kedysi potopil vládu Ivety Radičovej a otvoril cestu k dekáde na čele s Ficom. Táto kliatba ho úplne paralyzuje. Je sympatické, že ako snáď jediný na list doktorky Tašárovej zareagoval, ale Matovičovi je jasné, že ho môže preplieskavať sprava aj zľava a Sulík a SAS Matoviča a jeho bláznovstvá nakoniec vždy podržia. Majú to zdôvodnené tým, že alternatíva k Matovičovi je návrat Smeru a korupcie k moci. Mnohí ich voliči tomu veria. Hlbšie pod tým je, samozrejme, túžba zostať pri moci a korytách, z ktorých sa budú rozdeľovať miliardy eur z postcovidových fondov. To je, žiaľ, tá skutočná motivácia väčšiny slovenských politikov: kontrolovať komu koľko a za čo z verejných peňazí odklepnú. Desaťtisíc mŕtvych hore – dole, to sú pre nich len čísla zo štatistiky. Reálny život je pre nich ten na bankových účtoch a exhibície v televíznych diskusiách, ktoré im dávajú pocit dôležitosti.

Zatiaľ jediný koaličný poslanec, ktorý sa rozhodol nebyť viac súčasťou národného masakru a odísť k koalície, ktorá ho spustila a manažuje je Miroslav Kollár zo „Za ľudí“.  Ostatní stále stoja pevne v šíku „za peniaze“. 

V jednej diskusii  ste  uviedli, že svet mohol  pandémiu očakávať a napriek tomu sme  neboli pripravení… Ako sa dá pripraviť na vírus, ktorý zabíja? 

Pripravenosť na katastrofické scenáre vývoja má rôzne úrovne. Niečo iné môžete urobiť na úrovni svojej rodiny, niečo iné ako starosta alebo šéf firmy, niečo úplne iné na úrovni vedenia štátu. Kompetentná vláda mohla napríklad v lete zabezpečiť, aby sme dnes mali na Slovensku také počty mŕtvych ako majú Fíni alebo Nóri. Namiesto toho zomierame 50-násobne vyšším tempom.

Odpoveď na Vašu otázku nie je jednoduchá – v mojej knihe Generácia apokalypsy je časť s názvom „Čo s načatým životom alebo plavba na Titanicu“, kde nájdete ucelenejšiu odpoveď, ale v zásade sú dva hlavné typy pripravenosti – kognitívna a materiálna. 

Vysvetlime si to jednoducho, prosím.

Kognitívna znamená racionálne prijatie faktu, že budúcnosť je neistá a môže byť veľmi odlišná od toho, čo sme doteraz zažili. Že môže priniesť aj veľmi vážne pohromy. Jej súčasťou je analýza, aké otrasy sú pravdepodobné a ako sa dá pripraviť na ich zvládnutie. Pokiaľ človek neurobí tento vnútorný posun, tak neurobí ani žiadne praktické kroky, veď načo by ich robil? To je stav, v ktorom žije drvivá väčšina ľudí – v očakávaní, že budúcnosť bude taká ako nedávna minulosť, len lepšia.

Tí, ktorí dospejú k poznaniu, že to je len ilúzia a že existujú vážne a vysoko pravdepodobné riziká, sa na ne môžu materiálne a vzdelanostne pripraviť.

To je veľmi široký pojem stále… Skúsme to, prosím, ilustrovať na vás a vašej rodine. Ako sa rodina analytika globálnych rizík pripravovala na pandémiu covid-19?

V prvom rade akonáhle som v januári dospel k názoru, že to čo sa deje v Číne má potenciál ohroziť celý svet, tak som informoval a varoval celú rodinu, aj okruh mojich známych a priateľov. Trvalo zhruba mesiac, kým sa mi s jasným a hlasným varovaním podarilo preniknúť do masmédií – ale podarilo sa.

V priebehu februára 2020 sme kúpili zásobu respirátorov – vtedy stál balík kvalitných respirátorov v obchodoch so stavebnými potrebami pár eur -, pulzný oxymeter na meranie saturácie krvi kyslíkom, doplnili sme zásoby vitamínu D a iných liečiv potrebných na zvládnutie pneumónie a kúpili sme aj generátor kyslíka pre domáce použitie. Zásoby potravín u nás držíme roky, takže žiadne extra nákupy sme nepotrebovali – keby sme ich nemali, urobili by sme aj tie, aby sme sa „keď to prepukne“ mohli úplne izolovať.  S týmto sme hladko prežili jar a leto. 

Keďže poznám dejiny chrípkovej epidémie 1918-19, bolo mi jasné, že v jeseni môže prísť ďalšia fáza pandémie. Keď sa v lete 2020 zjavili štúdie ukazujúce vysokú účinnosť ivermectinu pri včasnej liečbe covidu, zabezpečil som pre rodinu dostatočnú zásobu veterinárneho Ecomectinu. Ecomectin potom ležal nepoužitý až do začiatku januára, keď covid dostala manželka – vtedy  a aj neskôr poslúžil.

Generátor kyslíka „ležal ľadom“ až do začiatku februára, kedy vypukla epidémia v domove dôchodcov, ktorý vedia naša dobrá známa. Požiadala nás, či ho môžeme požičať a samozrejme že sme jej ho dali. Bol to prvý generátor, ktorý dostali, kým ich mesto dokázalo zohnať uplynul nejaký čas. Je tam už nejaké dva týždne. Možno konkrétnemu starému človekovi zachránil život. Bola to dobrá investícia.