Politológ Koziak: Kto nesie zodpovednosť za nezvládnutý boj s pandémiou? Matovič, Krajčí, Kollár, Holý…

Matovič, Kollár, Krajčí, Mikulec, Holý, ale aj médiá – tí všetci nesú zodpovednosť za nezvládnutý boj s pandémiou. Myslí si to politológ Vysokej školy politických a spoločenských vied v Kutnej Hore Tomáš Koziak. Či sa však vyvodenia politickej zodpovednosti reálne aj niekedy dočkáme, o tom pochybuje.

V nemocniciach u nás zomiera takmer každý tretí pacient s covidom, podobne ako na jar v Bergame. Sme najhorší na svete a nikto nenesie žiadnu politickú ani odbornú zodpovednosť. Ako v tomto kontexte vnímate vyjadrenie ministra zdravotníctva, ktorý priznal, že vláda pred Vianocami spravila chybu a začala sa nabaľovať guľa? Je to priestor na otvorenie vážnej debaty na túto tému?

Určite áno. To, že ukazovatele pandémie sú také zlé aj v rámci celosvetového kontextu, je niečo, čo sa dotýka každého človeka, jeho bežného života. Je zarážajúce, že sme sa do tejto situácie dostali, hoci ešte nedávno sme počúvali, že sme preborníkmi v boji s koronou, že sme najlepší a máme šancu byť svetoví v pozitívnom zmysle. 

No realita je úplne iná.

A preto je namieste debata o politickej zodpovednosti za tento stav.

Kto by ju mal ale niesť? Natíska sa minister zdravotníctva ako rezortne zodpovedný minister, ale jeho nemožno obviniť zo snáh o uvoľňovanie, práve naopak, pred Vianocami chcel prísnejší lockdown. Mala by to byť SaS, ktorá od začiatku prinášala svoje liberálnejšie návrhy a v rámci koalície chcela najotvorenejší postup k prevádzkam?

Otázka o zodpovednosti, nielen politickej, je oveľa širšia. Áno, Marek Krajčí je skutočne prvý v prvej línii boja s pandémiou. Aj u neho je táto zodpovednosť, hoci sa zasadzoval za prísnejší lockdown. Jeho zodpovednosť však spočíva v tom, že nedokázal presunúť to, čo považoval za správne, do politickej praxe. Minister by mal byť prostredníkom medzi odborníkmi z medicínskej praxe a politikmi. Jemu to vyplýva z funkcie. Keďže sa mu to nepodarilo, v tom je jeho najväčšia zodpovednosť. Nie je dostatočne silným ministrom, ktorý by si vedel presadiť to, čo je vhodné. 

Kto ďalší? Od začiatku sa v tejto súvislosti spomína hlavne Igor Matovič.

Musíme ukázať aj na premiéra. Bez debaty. Jeho politická zodpovednosť spočíva v tom, že Krajčí je jeho minister. Pokiaľ bol presvedčený, že Krajčí má pravdu a jeho návrhy sú dobré, mal ich z pozície premiéra v koalícii presadiť. Pokiaľ nebol presvedčený o jeho návrhoch, mal ho odvolať. Matovičov podiel zodpovednosti je ale väčší, je predseda vlády a jeho úlohou je aj koordinácia toho, čo sa vo vláde robí. Ďalšou jeho úlohou je vysvetľovanie nepríjemných záležitostí, ktoré vláda prijíma, verejnosti. Aby ich ľudia nielen akceptovali, ale aj aby ich boli ochotní plniť. On má na to mandát daný voľbami a jeho osobná podpora pri vstupe do vlády bola vysoká. On ju však nedokázal využiť v boji s pandémiou. A to je jeho osobná zodpovednosť. Nedokázal v kritickom čase využiť dôveru verejnosti a neuváženými krokmi a zlou komunikáciou hlavne na začiatku pandémie o ňu prišiel. Ale to sa týkalo aj ďalších členov vlády a dostali sme sa do situácie, keď veľká časť populácie odmieta očkovanie, časť ľudí ani neverila v existenciu covidu. Dnes už je vidieť, že komunikácia, hlavne zo strany ministerstva, sa dostala z hlavy na nohy. 

Spočíva jeho zodpovednosť aj v tom, že bol najväčší zástanca testovania, čo sa neskôr ukázalo ako cesta nikam?

Keď som sa rozprával s lekármi z prvej línie, tak oni principiálne proti testovaniu neboli. Najväčší problém bol v tom, že sa medzi prvým a druhým kolom nedodržiavali opatrenia. Štát nebol schopný si vynútiť ich dodržiavanie a to je považované, nielen medzi lekármi, za najväčší problém. Pamätáme si na demonštráciu 17. novembra a nikto nebol potrestaný a nevieme ani o uložených pokutách. V Česku pokutovali napríklad aj exprezidenta Václava Klausa za vystúpenie bez rúška. Tu Štefan Harabin vyslovene vykrikoval, že rúška sú nezmysel a nabádal davy, aby si ich dali dole. Bývalý predseda vlády vystúpil na nepovolenej demonštrácii a nič sa neudialo. Opäť poďme do Česka. Demonštrácia na Staromestskom námestí v Prahe bola vyslovene rozohnaná. U nás sa 17. novembra nastavila latka v zmysle, že sú tu nejaké opatrenia, ale dodržiavať ich nemusíme, lebo nikto to nekontroluje. Až teraz vidíme väčšiu aktivitu polície, kontroly pohybu medzi okresmi a podobne. A aj to nie je v dostatočnej miere. Vidíme to na internete, ľudia sa arogantne rozprávajú s policajtmi, ktorí sa ich snažia presvedčiť o opodstatnenosti rúšok. Nie je žiadna sila, aby prinútila verejnosť dodržiavať opatrenia – a to je zodpovednosť ministra vnútra Romana Mikulca, že nedokázal zabezpečiť vykonateľnosť rozhodnutí prijatých vládou. Napríklad pri rozcestovaní Slovákov počas Vianoc. Ak by po demonštrácii 17. novembra dostatočne policajti rozdali pokuty a ľuďom by sa to dostatočne medializovalo aj s počtom pokút, priemernou výškou aj s potrestaným Harabinom, prinieslo by to efekt aj na Vianoce. A nesmieme zabudnúť ani na občanov, ktorí opatrenia ignorujú a ich zodpovednosť za stav. Vrátane ľudí, ktorí by mali ísť vzorom, a porušovali opatrenia. Napríklad Boris Kollár. Keď havaroval s jeho dámou, o čo išlo? O porušenie nariadení. A nehovoriac o tom, čo sa dialo v nemocnici po jeho hospitalizácii. Iní ľudia sa k príbuzným nemohli dostať ani v poslednej chvíli rozlúčky a Kollár si tam vodil ženy rôznej povesti. To by nemohlo byť v krajine, kde existuje aspoň minimálny štandard politickej kultúry. Alebo vicepremiér Štefan Holý a jeho cestovanie do Anglicka… Ukázal len na to, že sa všetko dá obísť aj vďaka výnimkám. Alebo Matovičova svadba (na svadbe predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša – poznámka pl.sk), opäť máme porovnanie s Českom, keď minister Roman Prymula, prichytený v uzavretej reštaurácii, pod tlakom verejnosti bol donútený odstúpiť. Môžeme si o situácii v Česku myslieť čokoľvek, ale určite je to dôkazom vyššej politickej kultúry. U nás nič.

O potrebe prevzatia zodpovednosti hovorili aj pani prezidentka, ktorá spočiatku kritizovala len úroveň komunikácie premiéra a dnes hovorí o zodpovednosti vlády, a aj dnes už bývalý koaličný poslanec Miroslav Kollár. Hlasy o vyvodení politickej zodpovednosti vlády sa teda ozývajú čoraz hlasnejšie. Myslíte si, že sa jej raz dožijeme, či už od tej malej, napríklad pri Robertovi Ficovi a jeho nasilu rúšku, až po členov vlády?

To teda naozaj neviem… Fico sa opatreniam vyslovene vysmieva. A RTVS ho v tomto nezastavila. A to je zase zodpovednosť médií. Fico vie, že to nemá robiť, ale uvedomuje si, že si to môže dovoliť. Považujem to za problém. Ak ho, alebo niekoho iného, pozvú médiá do štúdia, malo by sa to vysielanie neuskutočniť. Pokiaľ sa to Ficovi stane aspoň raz, spočíta si, či chce byť na obrazovke, alebo mu to rúško za to stojí… Toto sú individuálne zlyhania ľudí, ktorí pracujú v médiách, v tomto prípade verejnoprávnom.