Zvolenie Daniela Lipšica? Systémový problém, nevytvára to dojem nezávislosti – vracia sa k zvoleniu Lipšica na čelo Špeciálnej prokuratúry poslanec Hlasu Peter Kmec. Naša dnešná zahraničná politika je podľa neho katastrofa a plán obnovy pripravený na poslednú chvíľu a bez diskusie s verejnosťou.
Tém na rozhovor je možno až viac ako by sme chceli, začnime minulotýždňovou voľbou špeciálneho prokurátora. Hlas od začiatku dával najavo nechuť k Danielovi Lipšicovi. Dôvodom bolo aj to, že jednou z podmienok na kandidatúru na špeciálneho prokurátora je previerka na stupeň prísne tajné, no tú však bývalý minister vnútra a spravodlivosti nemal a “vybavil” mu ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Odhliadnuc od Krajniakovho dodatočného tvrdenia, že ju inicioval kvôli tomu, že Lipšica oslovil jeho rezort na spoluprácu v oblasti právnych služieb, o čom tento krok podľa vás svedčí? Nemyslím tým teraz na ich užšie vzťahy, Krajniak bol pred deviatimi rokmi Lipšicov poradca, či to, že Lipšic sa od začiatku podozrení, že Boris Kollár sa spolupodieľal na drogovej trestnej činnosti začiatkom 90-tych rokov, staval na stranu súčasného šéfa parlamentu. Dá sa povedať, že Sme rodina má dnes blízko k špeciálnemu prokurátorovi?
V prvom rade sa musíme pozrieť na voľbu Daniela Lipšica ako na systémový problém, ktorý narušuje demokratické pravidlá. HLAS – sociálna demokracia dlhodobo poukazuje na rozpor medzi predvolebnými sľubmi vládnych strán o vytvorení transparentných pravidiel a ich súčasným zneužívaním moci. Pozrime sa ako narúšajú právny systém nesystémovými krokmi pod rúškom reformy súdnictva, ako rozkladajú demokratický systém pri obsadzovaní postov v štátnej správe jednou stranou, mám na mysli nominantami OĽANO, ako sa správajú pri prijímaní zákonov v Národnej rade, či núdzového stavu. Je to násilné ohýbanie demokracie v priamom prenose a myslím, že sa o Slovensku veľmi skoro začne hovoriť aj na európskej úrovni, čo sa u nás deje. Daniel Lipšic ako špeciálny prokurátor je už len čerešničkou na torte tohto vládneho chaosu, hádok a neprofesionality.
Veríte, že Lipšic dodrží svoj prísľub a bude nadstranícky, hoci je roky vnímaný nielen ako právnik, ale aj ako politik?
Ak sa bavíme konkrétne o Danielovi Lipšicovi, svoje výhrady z hľadiska demokratických štandardov som pomenoval jasne.
Prekáža mi jeho profesionálna integrita – preskakovanie z právnej praxe do politiky a kandidovanie z pozície partnera lobisticko-právnej firmy Dentons nevytvára dôveru v nezávislosť výkonu jeho novej funkcie. Slávny taliansky prokurátor Giovanni Falcone alebo nová šéfka Európskej prokuratúty Laura Kövesiová, ktorí sú vzormi aj pre zvoleného kandidáta Lipšica, sa počas celej kariéry dôsledne držali svojej nezávislej profesie a takto si vybudovali silnú profesionálnu integritu.
Prekáža mi aj spôsob získania jeho bezpečnostnej previerky – podľa existujúceho zákona o ochrane utajovaných skutočností by mal o previerku preverovanej osoby požiadať jeho nadriadený, teda generálny prokurátor. Minister Krajniak nie je nadriadený Lipšica a takýto spôsob získania previerky „prísne tajné“ je podľa môjho názoru nezákonný a spochybňujúci kredibilitu kandidáta ešte pred samotným nástupom do úradu.
Prekáža mi snaha prezentovať jeho kandidatúru aj ako ideálny model voľby – kandidát Lipšic bol dokonca v čase vypočúvania partnerom konzultačno-právnej firmy Dentons, ktorá v USA poskytuje nielen právne, ale aj lobistické služby. Vzhľadom na stále sa sprísňujúcu americkú legislatívu o lobizme si neviem predstaviť, že by kandidát z takejto firmy mal vôbec šancu kandidovať na tak významný verejný post za súčasnej administratívy Joea Bidena. Na Slovensku je to, bohužiaľ, možné aj vzhľadom na absenciu zákona o lobizme na Slovensku. Preto nevieme rozlíšiť právne a lobisticko-politické aktivity firmy Dentons a jej partnera Lipšica.
Táto koalícia sa snaží dávať najavo, že Slovensko je z hľadiska demokratických štandardov iné, lepšie ako jeho susedia, či už Maďarsko alebo Poľsko. Preto ich nezaradila medzi strategických partnerov Slovenska do novej Bezpečnostnej stratégie. Ale pri voľbe špeciálneho prokurátora sa stačí pozrieť do vlastného zrkadla. Ten obraz prezentovanej slovenskej demokracie je totiž poriadne krivý a v kontraste s trendmi v Európe a USA.
Ako ste vnímali debatu okolo voľby? Prekvapilo vás na nej niečo?
Bolo jasné, že koalícia sa dohodla. Vytvorila však závažný precedens, pretože de facto napriek všetkým vecným výhradám aj zo strany mimovládnych organizácií a odborných združení zvolila politického prokurátora, s ktorým ich spája tesná politická minulosť. Keď pozerám na vyjadrenia predsedu vlády, ktorý to odôvodňuje akýmsi vyšším poslaním v mene akéhosi vyššieho zápasu dobra s politickým zlom a preto všetky tieto Lipšicove nedostatky treba tolerovať, obávam sa, že sme sa ocitli na veľmi vratkej pôde ideologického mesiášstva a politiky.
Veríte koaličným politikom, že sa rozhodovali komu dať hlas na poslednú chvíľu? Neuvažovali o Lipšicovi už v čase, kedy otvárali voľbu aj iným ľuďom ako z prokuratúry?
Dnes je už táto debata zbytočná, i keď sme od začiatku označovali novelizáciu zákona o prokuratúre za Lex Lipšič. Dôležitým faktom je, že HLAS – sociálna demokracia trval na tom, aby bol zvolený špeciálny prokurátor z radov prokurátorov. Som presvedčený o tom, že toto je správna cesta k udržaniu nezávislosti a dôveryhodnosti prokuratúry. To je aj trend na úrovni EÚ v prípade voľby európskeho prokurátora.
Vy ste na svojom profile aktívne vystupovali proti spôsobu a výsledkom cesty Igora Matoviča do Francúzska. Podľa vás je problémom toho, ako hodnotiť túto cestu, jadro, respektíve jadrová energia. Podľa vás sa premiér spolieha, že nám Francúzsko pomôže presadiť jadro do takzvaných delegovaných aktov Európskej komisie, presnejšie aby Slovensko mohlo investovať európske peniaze do jadra. Skúsme si to preniesť do bežnej reči. Prečo je to podľa vás dôležité, alebo inak povedané prečo bola podľa vás Matovičova cesta do Paríža neúspechom.
Premiér Matovič má veľmi povrchný pohľad na mnohé európske témy. Otázka jadrovej energetiky je jednou z nich. Obávam sa, že sa tu snaží navodiť predstavu o svojej schopnosti presadiť riešenia, ktoré sú vopred odsúdené na neúspech. Premiér podľa mňa nemal ani potuchy o tom, o čo sa bojuje v oblasti tzv. prechodných technológií na decembrovom summite EÚ. Až s odstupom času si uvedomuje, že ak chce spolufinancovať dostavbu Mochoviec aj s využitím európskych peňazí, musí vrátiť jadro do hry. Ale teraz je už podľa mňa neskoro.
Jadro sa premiérovi nepodarilo zakomponovať medzi prechodné technológie ani na summite EÚ v decembri 2020. Európa chce ísť evidentne inou, zelenou cestou. Zrejme to nie je jeho chyba, ale otázka trendov. Nie je skôr na mieste, či by sme to nemali aj my akceptovať a nebyť tak závislí na jadrovej energii?
Slovensko má takto nastavený energetický mix a v kombinácii s vysokým obsahom priemyslu v našej ekonomike je jadro významnou prechodnou technológiou pri napĺňaní klimatických cieľov. Navyše, jadrová energetika bude zohrávať významnú úlohu pri výrobe klimaticky čistého vodíka, ktorý patrí medzi energie a technológie budúcnosti. A napriek tomu, že tu máme odporcov jadrovej energetiky aj na úrovni štátov, aj tieto už dnes importujú tento typ energie zo zahraničia do svojho energetického mixu.
Čo to konkrétne znamená z pohľadu našich atómoviek? (že jadrová energia je nie v tých delegovaných aktoch EK…)
Z aktuálnych rozhodnutí decembrového summitu vyplýva, že Slovensko nebude môcť čerpať európske peniaze na dostavbu Mochoviec, či už to bude úver z Európskej investičnej banky alebo granty zo štrukturálnych fondov. Preto budeme musieť hľadať zdroje dofinancovania inde a za vyšší úrok. Ale predpokladám, že toto už hodí premiér na svojho ministra hospodárstva Sulíka s dovetkom, že on za to všetko môže.
Ste podpredsedom výboru pre európske záležitosti, ako hodnotíte našu súčasnú zahraničnú politiku? Čítal som váš názor, že vnútropolitický chaos sa prenáša aj do nej, ale buďme konkrétni.
V prvom rade musím povedať, že táto vláda často krát nevie, čo robí pravá a ľavá ruka. Na čo stále upozorňujem. Určite si pamätáte parlamentnú diskusiu a hlasovanie k Bezpečnostnej stratégii SR. Strana HLAS – sociálna demokracia sa pri tomto vládnom dokumente zdržala hlasovania, lebo z jej pohľadu nebol vyvážený pri identifikácii našich strategických partnerov (absentuje zmienka o Nemecku, Francúzsku a V4) a nezohľadňoval aktuálny vývoj európskej diskusie v bezpečnostnej a obrannej oblasti. V jednej z relácií premiér Igor Matovič hodnotil svoje stretnutie s francúzskym prezidentom Macronom a okrem iného sa vyjadril aj k bezpečnostnej spolupráci: “Veľmi sympatizujem so snahou francúzskeho prezidenta Macrona o strategickú autonómiu Európy….Buďme partnermi USA, ale snažme sa ako európski členovia NATO stáť na vlastných nohách, nespoliehajme sa len na veľkého brata spoza Atlantiku.” Poviete si, že veď toto ide v línii rozmýšľania prevažnej väčšiny občanov Slovenska. Aj ja si to myslím. V čom je teda problém? V tom, že myšlienka strategickej autonómie EÚ sa v novej Bezpečnostnej stratégii SR vôbec neobjavuje! Z vyjadrení premiéra vyplýva, že novej Bezpečnostnej stratégii chýba nielen celospoločenský, ale aj koaličný konsenzus.
Kto je za to zodpovedný, premiér, alebo minister zahraničných vecí Ivan Korčok?
Myslím, že problém je v štýle vládnutia. Premiér je nevyspytateľný prvok s neustálou potrebou prinášať nesystémové a prekvapivé riešenia. V zahraničnej politike pritom treba pracovať systematicky a predvídateľne. Ak Vám do toho vstúpia politici typu Trumpa alebo Matoviča, ktorí sa riadia výhradne sociálnymi sieťami, tak výsledkom je improvizácia a chaos.
Kde je pôvod všetkých týchto chaosov a nedorozumení? Nehovorme len o premiérovi. Je to daň za to, ako je dnes zostavená koalícia, o ktorej premiér rád hovorí, že mu predseda koaličnej strany podráža nohy?
Ako diplomat som pochodil rôzne krajiny. Ale verte mi. Toto som nikde nezažil. Igor Matovič má snahu ohúriť svet. Vymýšľa plošné testovanie, potom nás zase presviedča, že ekonomická pomoc funguje ako jedna z najlepších v Európe, chce uznanie. Žiaľ, ani netuší, že jedno negatívne prvenstvo už dosiahol. Nikde v Európe nie je premiér, ktorý pozoruje zasadnutie vlády v tak vážnej situácii akoby nezaujate z úzadia. Môžete sa ospravedlniť z rokovania vlády, pretože máte vážny program, ale priznať sa, že tam nesedím, pretože pozorujem, je unikát. Mohol by som povedať množstvo príkladov, kde zlyhali a na čokoľvek siahli, tak to pokazili. Ale výrok predsedu SaS, o tom, že ho teší, že nemá EQ, pretože by ho na rokovaniach vlády mohlo „picnúť“ hovorí za všetko. Výsledok je, že Matovičovi ustupuje a ide z toho „picnúť“ celú krajinu.
Naposledy ale s premiérom nesúhlasila ani Sme rodina, Krajniak hovoril o tom, že “robia z ľudí bláznov”. Začína byť koaličná kríza silnejšia? Nielen medzi liberálmi a OĽaNO, respektíve premiérom?
Ako ich však pozorujem, Sulík už neodmieta myšlienku predčasných volieb. A keď sa pozerám na prieskumy verejnej mienky, kde 71 percent neverí vláde, a vyše 50 percent voličov zvyšných koaličných strán neverí Matovičovi ako premiérovi, referendum môže byť úspešné. Je čas sa nadýchnuť a túto skupinu amatérov jednoducho rozpustiť. To však musia urobiť ľudia. Tie hádky medzi vládnymi stranami majú zvýšenú gradáciu a všetci si uvedomujú, že Matovičova nepopularita, ktorý sa ocitol na úrovni Kotlebu, Fica a Kollára ich ťahá ku dnu. Som zvedavý, kto z nich prvý stratí nervy a povie si, že predčasné voľby sú záchranou pred ďalším vládnutím s Matovičom.
O chaose a nekompetentnosti riadenia hovoria aj vláde naklonení politici, či médiá. To, čo sa dialo minulý týždeň s ohlasovaním ďalších protipandemických opatrení, “stálo” naozaj za to.Mám na mysli rozhodnutie o otvorení škôl, proti ktorému vzápätí protestoval aj Matovič, či neskôr primátori a starostovia, ktorí sa radšej rozhodli školy aj tak neotvoriť, nikto ešte v piatok nevedel, čo bude od pondelka.
Ešteže máme skvelých primátorov a starostov. Dokážu v teréne zabrať. Tu je ten silný ľudský potenciál národa, o ktorý sa treba oprieť. A Matovič namiesto toho, aby im pomohol, sa im vyhráža a ako doslova hovorí, musia krv potiť. Zabúda, že nemusia. Len konajú zodpovedne v prospech ľudí, ktorí ich zvolili. Nedokáže im ani finančne pomôcť. Keď sme ako HLAS – sociálna demokracia navrhovali zvýšenie príspevku na mestá a obce, tak to koalícia zamietla. A teraz z nich vyťahuje zbytočne peniaze cez plošné testovanie. Je to nemorálne a arogantné voči obciam, mestám a regiónom.
Ako ste spokojný s tým, čo sa deje okolo Plánu obnovy?
Tu znova len opakujem. Ako nevedia spravovať prítomnosť, zlyhávajú aj pri budúcnosti. Plán obnovy určite nie je témou, ktorej každý rozumie na Slovensku. Ale faktom je, že sa týka kvality života každého jedného človeka. Takmer 6 miliárd eur je v hre na zvýšenie štandardov a rozvoj budúcnosti Slovenska a koalícia k tejto úlohe pristupuje veľmi neprofesionálne. Nevie pripraviť koncepčný plán, začala iba kompilátom všetkých strategických dokumentov, dlho materiál utajovala a obišla aj diskusiu s odborníkmi. Teraz vidíme, že ministri iba plátajú a hádajú sa na poslednú chvíľu. Z prioritných politík im vypadlo poľnohospodárstvo, kultúra alebo viaceré sociálne oblasti. Preto HLAS – sociálna demokracia pracuje aj na vlastnom projekte Plánu obnovy a v najbližších dňoch predstavíme jeho hlavné kontúry.
Po obavách, či stihneme náš návrh poslať v stanovenom termíne, prišli iné. Čo to podľa vás znamená, že plán by mal „lepšie zohľadňovať výsledky parlamentných volieb“. Jeden by sa mohol zľaknúť, že priority spoločnosti určuje zisk jednotlivých strán…
Bojím sa toho najhoršieho. Ako som už spomenul, táto vláda odmieta diskutovať s verejnosťou. Vždy pripraví všetko na poslednú chvíľu, potom zistí, že to nie je kvalitné a dorába sa to v straníckych centrálach. Tak to bolo aj pri Pláne obnovy. Teraz začína tá najhoršia fáza. Že sa začne stranícky boj o peniaze. Inak si to neviem vysvetliť. Zároveň sa prehlbujú rozdiely medzi ich záujmami, záujmom štátu a podporené sú osobnými animozitami, takže môžeme očakávať, kedy tento sud plný konfliktov vybuchne. Mám pocit, že referendum bude vyslobodením pre všetkých. A hlavne pre Slovensko.
