Procesy okolo čerpania peňazí z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) by sa mali zjednodušiť, zníži sa aj administratívna záťaž poskytovateľom, prijímateľom a ostatným subjektom, ktorí sa zúčastňujú na implementácii eurofondov. Vyplýva to z novely zákona o príspevku poskytovanom z EŠIF z dielne Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR, o ktorej má v stredu rokovať vláda.
Zmluva, ktorou sa zriaďuje Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM), tzv. trvalý euroval, by sa mala upraviť. Dohodu s týmto cieľom na stredajšom rokovaní tiež prerokuje kabinet. Je súčasťou balíka zmien týkajúcich sa prehlbovania Hospodárskej a menovej únie. Podpis finálneho znenia dohody sa očakáva v januári 2021 s následnou ratifikáciou do konca tohto roka. Rovnako sa má upraviť aj dohoda o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií.
Ministri prediskutujú aj návrh Dlhodobej stratégie obnovy fondu budov z dielne Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR, s vyhliadkami až do roku 2050. V nej rezort počíta s osvedčenými, ale aj novými opatreniami na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.
Vláda sa má zaoberať aj zameraním dvojstrannej rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky na rok 2021 z dielne rezortu diplomacie. Z dokumentu vyplýva, že Slovensko bude prostredníctvom rozvojovej spolupráce naďalej prispievať k zmierneniu následkov globálnych výziev, akými sú migrácia či zmena klímy. Rovnako bude Slovensko v tomto roku pokračovať aj v podpore celosvetového úsilia v boji s ochorením COVID-19 a nástrojmi rozvojovej spolupráce bude pomáhať partnerským krajinám zmierňovať sociálne a ekonomické dôsledky pandémie.
Okrem toho tiež plánuje pokračovať v snahe o výraznejšie zapájanie súkromného sektora do rozvojovej spolupráce tak, aby sa postupne stal popri mimovládnom sektore jej druhým plnohodnotným pilierom. Z prehľadu indikatívnych výdavkov na dvojstrannú oficiálnu rozvojovú pomoc na rok 2021 vyplýva, že by na ňu malo smerovať takmer 21 miliónov eur.
