Európska komisia (EK) pravdepodobne zamietne niektoré opatrenia slovenského plánu obnovy a odolnosti, ktorý v závere roka poslal do Bruselu minister financií Eduard Heger (OĽANO). Dôvodom môžu byť príliš všeobecné reformy bez popisu, ako chceme dosiahnuť konkrétne ciele, no EK by mohla mať najväčšie výhrady k opatreniam v časti Zelená ekonomika, ktoré nemajú potenciál priniesť požadované zníženie emisií alebo im chýba praktický spôsob implementácie. Vyplýva to z aktuálnej analýzy poradenskej spoločnosti Grant Thornton.
“Je reálne, že Európska komisia v rámci skríningu zamietne niektoré opatrenia pre nesúlad s princípmi fondu obnovy a odolnosti. EK bude skúmať, či predložené reformy riešia oblasti postihnuté koronakrízou (obnova) a prispievajú k štrukturálnym reformám potrebných na prípravu na výzvy budúcnosti (odolnosť),” upozornil riaditeľ auditu Grant Thornton Filip Tichý.
V časti Zelená ekonomika by mal plán okrem splnenia 37-percentného podielu z balíka 5,8 miliardy eur celkových výdavkov smerovať opatreniami aj k zníženiu emisií oxidu uhličitého (CO2) o 55 % oproti roku 1990. Najväčší podiel emisií všetkých skleníkových plynov na Slovensku produkujú energetika, priemysel a doprava. Plán obnovy síce podľa Tichého prináša opatrenia v týchto troch kategóriách, no nie je z nich vôbec zrejmé, či majú čo i len teoretický potenciál dosiahnuť požadované zníženie emisií.
Kapitola Dekarbonizácia priemyslu pôsobí podľa Grant Thornton absolútne nedostatočne, hoci by mala obsahovať kľúčové opatrenia na dosiahnutie požadovaného zníženia emisií. “Bez zásadného a detailnejšieho popísania opatrení v oblasti dekarbonizácie priemyslu nemáme šancu splniť ciele na potrebné zníženie emisií,” uviedol Tichý. V tejto kapitole podľa experta absentujú “zelené” dane a dotácie, ale aj postihy pre firmy, ktoré environmentálne ciele nespĺňajú. Tento nástroj do svojich plánov obnovy a odolnosti zapracúva viacero krajín EU.
Časť Zlepšenie podnikateľského prostredia je zúžená iba na verejné obstarávanie a stavebné konanie. Podnikateľské prostredie na Slovensku má však širšiu škálu systematických problémov, pričom veľká väčšina firiem na Slovensku sa do styku s verejným obstarávaním alebo stavebným konaním nikdy nedostane. Podľa Grant Thornton by v tejto časti mali byť komplexnejšie opatrenia, ako napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce alebo efektívnejšia digitalizácia štátnej správy z pohľadu podnikateľov.
