Vážení spoluobčania, po vyčerpávajúcich mesiacoch, ktoré máme všetci za sebou, by som chcel byť poslom dobrých správ. Z celého srdca by som si prial, aby sme mohli okamžite poľaviť z nastavených opatrení či všadeprítomných príkazov a zákazov, ktoré sme zaviedli v úprimnej snahe chrániť Vás od tragických následkov šíriaceho sa ochorenia COVID-19.
Okolnosti nám však nedovoľujú takýto luxus. Nemocnice a zdravotníci v týchto dňoch zažívajú najväčší nápor za celé trvanie pandémie a vyhliadky v tomto smere nevyzerajú vôbec dobre. Mnohé nemocnice už v týchto chvíľach smerujú ku kolapsu. Veľký tlak pociťujú aj regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré od začiatku pandémie neúnavne trasujú kontakty pozitívne testovaných ľudí.
Aj keby v nasledujúcich dňoch nepribudol jediný nový prípad nákazy, naši lekári, sestry a ďalší zdravotnícky personál to nepocítia ešte celé týždne.
Realita v nemocniciach i na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva je pre mnohých vzdialená. Nekonečná obetavosť zdravotníkov a epidemiológov, ich vyčerpanie, frustrácia a neraz aj slzy zúfalstva či hnevu sú však skutočné. A to bez ohľadu na to, či ste ich videli na vlastné oči alebo či tomu vôbec veríte.
Preto Vás prosím, robte zo svojej pozície všetko pre to, aby sme mali podmienky na záchranu ľudských životov – a to nehovorím iba o COVID pacientoch. Iné ochorenia či úrazy sú stále tu a žiadajú si rovnakú pozornosť a úsilie všetkých zdravotníkov.
Vnímam, že mnohí ste tento rok zažili osobnú stratu, mnohí ste utrpeli ťažké životné rany a prišli o možnosť robiť to, čo Vás napĺňa. Cítim, že sa mnohí za to na mňa i mojich kolegov hneváte. Robíme maximum, aby sme nastavenými opatreniami chránili Vaše zdravie a aby ste nemuseli prinášať ďalšie obete.
Nie, v tejto chvíli nežiadame o uznanie, je to naša práca. Žiadame však o Vašu pomoc, pretože ju potrebujeme.
Zomknime sa. Na diaľku, no s o to väčším odhodlaním. Bez ohľadu na naše politické presvedčenie a bez ohľadu na to, aký máme názor na vývoj a riešenie pandémie.
Nie sme totiž bezmocní. Smerovanie našej krajiny ovplyvňuje každý jeden z nás.
Zmierme sa, prosím, s tým, že vianočné sviatky, ktoré obvykle trávime v hojnosti a radostnej atmosfére širokého kruhu rodiny, priateľov a známych, budú tento rok podstatne skromnejšie. Nie pre zákaz vychádzania, nie pre opatrenia vo vyhláškach, nie pre kontroly v prihraničných oblastiach a v prevádzkach či pre hrozbu sankcií. Ale jednoducho preto, že nám záleží na našich blízkych a komunitách, v ktorých tak radi trávime voľné chvíle.
Mnohí ste právom očakávali, že sviatočný režim bude extrémne prísny. Rád by som upozornil, že prostá existencia výnimky v pravidlách nie je pokynom na to, aby sme ju využívali a neobmedzene čerpali jej výhody. Výnimky existujú preto, aby sme ľudí, často v mimoriadnej situácii, nepostavili mimo zákon a umožnili im naplniť nevyhnutné potreby a riešiť nečakané problémy.
Každú jednu cestu mimo domácnosti zvažujme. Bez akéhokoľvek preháňania si položme otázku, či je životne dôležitá.
Nepohybujme sa mimo domácnosti a neschádzajme sa s ostatnými mimo našich malých skupín iba preto, že to dokážeme zamaskovať niektorou z výnimiek. Vyhýbajme sa miestam, kde sa združuje vyšší počet ľudí. Cielene a vedome sa vystríhajme slabo vetraných priestorov a spoločnosti ľudí bez rúšok a dostatočných rozostupov. Sústreďme všetky naše aktivity do priestoru online, stretnutia nahraďme telefonátmi a videohovormi. Osobnú účasť v chrámoch radšej zameňme za rozhlasové alebo televízne vysielanie.
Bez výnimiek a nekompromisne. Ide o životy.
Ďakujem za Vaše doterajšie úsilie.
Ján Mikas
