“Je potrebná obnova spravodlivosti, to nie je politický cieľ, ani fráza,” hovorí bývalý sudca Ústavného súdu Ján Drgonec. Je to podľa neho nevyhnutné, aby nešla celá spoločnosť do zatratenia. “Obnovenie spravodlivosti na Slovensku sa ale nedosiahne odsúdením vrahov Jána Kuciaka. Obnova spravodlivosti spočíva v zavedení dostupnosti práva pre všetkých,” hovorí Drgonec pre ParlamentneListy.sk.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková veľa hovorí o reforme súdnictva, aktuálne predstavuje zmenu súdnej mapy. V praxi to bude znamenať, že zrejme v roku 2022 sa zredukuje počet súdov, aktuálne máme 54 okresných a 8 krajských, po novom bude len 30 okresných, vrátane dvoch mestských a 3 odvolacie súdy v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove. Isteže, ešte to musí prejsť parlamentom, počty môžu byť iné, princíp ostáva. Váš pohľad?
Ministerka sa už niekoľko mesiacov tvárila pri slovách o reforme súdnictva viac tajomne ako informatívne. Ak čosi prezradila, tak skôr slogan ako fakt. Zmena súdnej mapy je jedným z často používaných sloganov, z ktorého v posledných týždňoch začína padať maska. Za zmenou súdnej mapy sa skrýva rušenie súdov. Stratí sa vyše dvadsať okresných súdov a nadpolovičná väčšina krajských súdov. V štáte, kde účastníci súdnych sporov plačú kvôli neuveriteľne dlhým súdnym konaniam a kde sudcovia božekajú nad množstvom sporov, o ktorých majú rozhodnúť. Aspoň na prvý pohľad svojrázna reforma – nereforma.
Tak ale súdnictvo nemá dlhodobo dôveru ľudí, o potrebe zmien sa dlho a veľa hovorí, sú viac ako očakávané. Problém je, že zmeny súdnictva u štátov, s ktorými sme vo V4, konkrétne v Poľsku a Maďarsku, sú veľmi kontroverzné. Tak snáď to na Slovensku nedopadne podobne?
Reorganizácia súdnictva v Poľsku a Maďarsku predbehla našu myšlienku. Preto mohla inšpirovať. Ako výstraha aj ako vzor. V Poľsku aj v Maďarsku reorganizácia súdnictva menej viedla k skvalitneniu súdnictva, viac k zvýšeniu kontroly vládnej strany nad súdnou mocou. Reorganizácia súdnictva tam predstihla všetky očakávania doma aj v Európskej únii, ktorá zaspala na vavrínoch predstáv o posvätnosti právneho štátu. Teraz, keď EÚ chytá rozbehnutý rýchlik mimo stanice, pokúša sa sankcionovať obe susedné krajiny za odskok od právneho štátu, ktorý je bez účinných súdov smiešnou fikciou. Prípadne až paródiou na právny štát. Je dobre možné, že naša vládna koalícia vyhodnotila udalosti a dospela k záveru, že rovnako reformuje súdnictvo tak, aby zvýšila svoj vplyv na súdnu moc. V tieni Maďarska a Poľska jej asi bezprostredne nič nehrozí.
Poďme ku konkrétnym veciam týkajúcim sa súdnej mapy. Ministerka tvrdí, že nechce z justície nikoho prepúšťať a sudcovia a justiční zamestnanci zo zrušených súdov budú využití pri agende iných súdov. Chápe ale vraj ich obavy… Vy tu vidíte riziko straty slobody by som to nazvala, prečo?
Bez pochybností ide o existenčnú otázku, ktorá skoro každému sudcovi otrasie dušičkou, aj jeho sklonom k nezávislosti. Do područia vládnej koalície by sa podaktorí sudcovia mohli zveriť aj vtedy, ak by to koalícia nechcela. Včas a vhodne preložený sudca bude proste vďačný. Aj sudcovia sú len ľudia. Ponúka sa aj príležitosť preložiť sudcov, ktorí zle rozhodli o sporoch politikov a ich príbuzných doďaleka, na hranice slovenského rodu. Aj politici sú len ľudia. Rozhodovať predsa nebudú oni, ale Súdna rada. Ten orgán štátu, ktorého predseda pred časom. prejavil svoju nezávislosť výkladom, že počas núdzového stavu Ústava neplatí. Núdzový stav je naďalej v platnosti. Aj pohyb sudcov sa teda môže udiať nezávisle od Ústavy.
Veľkým problémom súdnictva sú hlavne dlhé rozhodovania, prieťahy v konaní. O tomto sa pri reforme zatiaľ veľa nehovorí, pričom z pohľadu verejnosti je to priam kľúčová otázka.
Zbytočné prieťahy v súdnych konaniach sú všeobecne známou necnosťou v činnosti súdov. Ako na ne? Reformátori mlčia o tom, čo s nimi pri reforme… Ak z tejto okolnosti skúsime niečo vyvodiť, bude to trpký záver. Nič.
Je však nevyhnutné, aby sa súdnictvo niekam reálne pohlo, ak majú mať ľudia pocit, že sú tu súdy a spravodlivosť pre nich.
Áno, je potrebná obnova spravodlivosti, to nie je politický cieľ, ani fráza. Je to nevyhnutný úkaz, ktorý ak nenastane, povedie celú spoločnosť do zatratenia. Obnovenie spravodlivosti na Slovensku sa ale nedosiahne odsúdením vrahov Jána Kuciaka. Obnova spravodlivosti spočíva v zavedení dostupnosti práva pre všetkých.
V čom vy osobne vidíte problém, o ktorom sa pri reforme súdnictva či prekreslenej súdnej mape, nehovorí?
Problém je, že súdna moc rozhoduje o desiatkach, ak nie o stovkách malicherných záležitostí.Sú až nehodné rozhodovania súdom. A súdy v tomto štáte dokonca ani o takých veciach nerozhodujú raz a operatívne. Máme absurdne obludný systém opravných prostriedkov, ktoré každú smiešnosť vedú od inštancie k inštancii, od okresného súdu cez krajský súd na najvyšší súd. Odtiaľ sa záležitosť vracia ako bumerang, aby sa vydala na novú púť od okresu po najvyšší súd. A znovu to nemusí byť koniec, ale iba začiatok tretieho skúmania toho istého na okrese, kraji a na najvyššom súde. Toto je základ, ktorý sa podľa mojej mienky musí rozbombardovať, postaviť na základ zdravého rozumu. Stručne povedané, odvolania a obnovy konania iba za výslovne a jednoznačne určených podmienok. Inokedy nie. Na ponosy sú smutné vŕby, nie súdy. Až tam a vtedy dôjde k reforme nášho súdnictva.
O tomto som ale nezachytila ani zmienku zatiaľ pri skloňovaní slova reforma…
Ja som dosiaľ spoza zatvorených dverí reformátorov súdnictva na Ministerstve spravodlivosti SR tiež nezačul ani hlások, ktorý by aspoň šeptal, že to, čo ozaj treba urobiť, je zásadná zmena v rozhodovaní sporov súdmi. Ping – pong zdola nahor, zhora nadol sa zrejme úspešne zachová. Slovom reforma sa na Slovensku vníma ako príležitosť na nové frázy a staré kecy. Neoznačuje zmeny a tobôž nie zmeny k lepšiemu.
