ROZHOVOR Strany dnešnej koalície by v prípade, že by sa voľby konali teraz, nezískali nadpolovičnú väčšinu. Ukazuje to novembrový prieskum agentúry Focus, ktorej šéf Martin Slosiarik v rozhovore pre parlamentnélisty.sk vysvetľuje, ako treba výsledky prieskumu “čítať”. Napríklad aj tak, že Veronika Remišová nedokázala po svojom zvolení za predsedníčku strany Za ľudí získať späť voličov, ktorí sa od strany odvrátili po odchode jej bývalého lídra Andreja Kisku.
Prekvapuje vás niečo v nedeľu zverejnenom prieskume preferencií, ktorý uskutočnila vaša agentúra? Mohli by ste výsledky prieskumu formulovať vo forme hypotéz?
Niečo extra prekvapujúce v tomto novembrovom prieskume nevidím. Tie pohyby oproti októbru nie sú také markantné a netreba zabúdať aj na to, že viaceré pohyby sú stále v rámci štatistickej odchylky. Pri preferenciách politických strán sa nedejú zásadné skokovité zmeny v spoločnosti, samozrejme, v minulosti po vražde novinára Jána Kuciaka sme boli svedkami ráznej zmeny. Treba sledovať dlhodobé trendy a z nich je vidieť kontinuálny pokles OĽaNO od volieb, že Hlas Petra Pellegriniho stále postupne rastie a vidieť tiež trend rastu pri SaS na úkor koaličného partnera OĽaNO. Tieto dve strany sa postupne k sebe približujú a uvidíme, či zvedú boj o preferenčného lídra koalície.
Veronika Remišová na rast SaS reagovala komentárom, že je to aj zásluhou toho, že pôsobí niekedy opozične v rámci koalície… Pomáha takéto správanie liberálom aj podľa vás alebo ide o prirodzený dôsledok úbytku širokorozkročeného OĽaNO, kde je po takom volebnom úspechu možno aj prirodzené, že dochádza k odlivu voličov a tí koaliční sa upli k sulíkovcom?
Keby išlo o pokles sympatií k celej vládnej koalícii, týkalo by sa to aj SaS. Nejde len o dôsledok ťažkého obdobia, prijatých opatrení. Richard Sulík ma jednoducho v niektorých otázkach iný prístup a názor ako premiér a názor časti občanov, ich odpor k opatreniam napríklad z mikroekonomických dôvodov, je totožný s názorom Sulíka. Svojím prístupom napríklad v otázke plošného testovania získava podporu časti voličov OĽaNO, ktorá nesúhlasí so striktným prístupom Igora Matoviča k riešeniu pandémie.
SaS je drobná opozícia, výmena názorov s premiérom zachádza do osobnej roviny, až k nepriateľstvu, hlavne zo strany predsedu vlády a časť voličov toto jeho správanie može hodnotiť ako nehodné jeho funkcii.
Váš nový prieskum hovorí o tom, že súčasná koalícia by už nezískala v parlamente väčšinu. Technicky ide o dôsledok skutočnosti, že strana Za ľudí by sa do NR SR nedostala. Ktoré kauzy vláde najviac ublížili? Zber dát sa robil tesne po prevalení kauzy dámskych návštev Borisa Kollára v nemocnici, kde sa dokonca uskutočnila aj koaličná rada. A to v čase zákazu návštev v nemocniciach. Je to odzrkadlené v prieskume?
Novembrový prieskum nestihol zachytiť tieto informácie. Zber dát sme skončili v stredu a tieto prejavy papalášizmu, ako to novinári nazývajú, tam nie sú. Pri Za ľudí si treba uvedomiť odchod Andreja Kisku z pozície lídra. Strana mala v prieskumoch problém už od februára, keď vtedajšie vládne strany zverejnili časť jeho komunikácie týkajcúcej sa pozemkov a časti sympatizantov to bránilo dať kiskovcom hlas. Ale Kiska bol pre voličov Za ľudí veľkou motiváciou zahlasovať za nich, a po jeho odchode ako keby časť voličov naviazaná na jeho postavu dostala signál, že sa majú ako keby pozerať po inej strane. Jeho odchod z politiky bol pre nich sklamaním. A strane sa zatiaľ nepodarilo z toho dostať, Veronika Remišová nedokázala naviazať na seba týchto stratených voličov. Stále však ide o stranu, pri ktorej keď započítame štatistickú odchýlku, sa môže dostať do parlamentu. Strata preferencií koaličných strán ide na úkor pandémie a opatrení proti jej šíreniu. OĽaNO išlo do volieb s protikorupčným programom, s transparentnosťou, ale ten absolútne zatienil koronavírus.
Už ste to čiastočne spomenuli, ale súčasné preferencie Za ľudí 4,1 % teda znamená, že zvolenie Veroniky Remišovej na čelo strany nebolo také presvedčivé pre voličov?
Nedá sa povedať, či to bola dobrá, alebo zlá voľba. Za ľudí môže voličov ťahať z iných koaličných strán. Ale keď chcete získať percentá na úkor koaličných partnerov, musíte sa voči nim čiastočne kriticky vyhraňovať, čo v dnešnej koalícii a v tomto čase nie je úplne jednoduché. Áno, Remišová nie je taký silný líder ako Kiska. Musí nájsť témy, ktoré by ich odlišovali od zvyšku koalície na politickom trhu, cez ktoré by ich voliči vnímali.
Smer stále padá, už ho predbehli aj ĽSNS. Pád preferencií sa stále nezastavil. Pokračuje tento trend?
Porovnávať ich poradie s ĽSNS nie je najlepšie, rozdiel je nepatrný, desatiny percent. Pokles, samozrejme, je dlhodobejší, ale treba si uvedomiť, prečo k tomu došlo. Čo všetko sa stalo po voľbách, došlo k rozkolu strany odchodom Pellegriniho a spol. a táto strata je odôvodniteľná vznikom Hlasu. Smer má svoje jadro voličov, je vo vyššom veku, sú citlivejší na sociálne témy. Pellegrini je dnes Smerom z roku 1999, aj mu konkurencia hovorí “nový Smer”, ale Hlas je stranou, ktorá ťahá voličov, ktorí už nechceli Roberta Fica na čele Smeru alebo v politike. Vždy bude v spoločnosti časť voličov, pre ktorú sú sociálne témy prioritou a Hlas ich oslovuje. Z tohto pohľadu vznik Hlasu umožnil časti voličov, ktorí už nechceli Fica, vrátiť sa k takémuto typu strany.
Má Hlas kam ešte stúpať mimo parazitovania na voličskej základni Smeru alebo toto je jeho súčasný strop?
Súčasná obľuba Hlasu je podobná ako volebný zisk Smeru z tohtoročného februára. A Fico má ďalších deväť percent, to znamená, že polovica z dnešnej základne Hlasu nie sú len voliči Smeru, ale sú tam aj voliči iných strán. Napríklad Sme rodina, ktorá nedávno atakovala 12 percent a kde sú dnes? Hlas je schopný naviazať časť voličov, ktorí v minulosti volili Smer, a potom volili niekoho iného.
