Mesík: Premiér a vláda sa nespamätajú? Tak Slovensko čakajú štyri mesiace umierania, lockdownov, hore-dole zatváraných škôl, podnikov a hraníc, nepretržitých stresov

Vášeň pre veľkotestovanie túto vládu neopustí nijako skoro! Myslí si analytik globálnych rizík Juraj Mesík. Vláda podľa neho potrebuje minúť kvantum testov, čo nakúpili, aby to nevyzeralo, že tých 53 miliónov eur, čo stáli, bolo vyhodených do luftu. Tentoraz rieši Mesík pre ParlamentnéListy.sk aj otváranie škôl: „Urobme to inteligentne, nie tak tupo, ako keď sa davy študentov 2. septembra ráno natlačili hlava na hlavu do nabitých autobusov…”

Návrat detí a študentov do škôl je prioritou. Čo si však myslíte o prípadnom povinnom testovaní žiakov? Pomôže to zásadným spôsobom v boji proti COVID-19? Vláda ešte uvažuje, čo spraviť.

Zásadným spôsobom to nepomôže – na to sú iné veci. Ale na rozdiel od vecí, ako bolo masové povinné testovanie, to ani neuškodí. Či táto vláda o niečom vôbec „uvažuje“ si netrúfam hodnotiť – občas mám silné pochybnosti. Testovať niečo a niekde sa určite bude: vláda potrebuje minúť to kvantum testov, čo nakúpili, aby to nevyzeralo, že tých 53 miliónov eur, čo stáli a o ktoré pripravili naše skapínajúce zdravotníctvo a zaťažili ďalšími dlhmi štátny rozpočet, bolo vyhodených do luftu. Vášeň pre veľkotestovanie túto vládu neopustí nijako skoro! Ďalšia vec je, že sú tu nové testy – napr. vedci z Univerzity Palackého práve získali certifikát na nový, lacný, rýchly a údajne presnejší test, ako sú tie „naše“ antigénové za 53 miliónov.

Mnohí rodičia píšu mail riaditeľom škôl, že deti nechcú dať testovať… Citujem z mailu, ktorý sa dostal do redakcie: „Rozhodne nemôžem súhlasiť, aby sa deťom v nose ktokoľvek nekompetentný špáral.” Váš pohľad je aký?

Chápem obavy rodičov, ale deti prvého stupňa ZŠ chodia tak či tak do škôl, takže ak správne rozumiem úvahám vládnucej skupiny, malo by ísť o testy u stredoškolákov a žiakov druhého stupňa ZŠ, prípadne vysokoškolákov. Je však naozaj ťažké orientovať sa v tom chaose, čo v spoločnosti vytvárajú – možno sa mýlim a naozaj sa chcú šprtať v nosohltanom aj prváčikom? Ale napríklad spomenutý test z Univerzity Palackého vraj pracuje so stermi z nosnej dutiny – nie z nosohltanu.

Celkovo by ale asi bolo skutočne vhodné vedieť, či je to naozaj nutné?

Určite je dobré vedieť, aký je u nás rozsah epidémie, ale dnes je tu už toľko nakazených, že oveľa dôležitejšie je systematicky posilňovať odolnosť obyvateľstva, aby ľudia zbytočne nechoreli a chorých efektívne liečiť, aby zbytočne nezomierali. Virózy máme každý rok a nerobíme pre ne žiadne masové testovacie spartakiády a lockdowny, pretože na ne ľudia bežne nezomierajú. Na jeseň 2020 už nemusí na COVID-19 vážne ochorieť a zomierať zďaleka toľko ľudí, ako to bolo na jar, keď veda novú chorobu ešte dostatočne nepoznala a nevedeli sme jej predchádzať ani ju účinne liečiť. Kľúč k zime 2020/21 bez masového zomierania a rozsiahlych lockdownov nie je v testovaní! Je v profylaxii a v efektívnej a lacnej ambulantnej a nemocničnej liečbe. Ako sme už spolu hovorili, kľúčové slová sú vysoké dávky vitamínu D, zinok, vitamín C, fortifikácia potravín, včasná ambulantná liečba podľa McCullogha a spol. a nemocničná liečba podľa protokolu MATH +.  To všetko mala vláda zaviesť už koncom leta, všetko bolo už vtedy známe!

Pozrime sa ešte raz na graf, kde je dnes Nórsko, Fínsko, či Estónsko – a kam doviedol amaterizmus vlády Slovensko: Od 1. 10. pribudlo v Nórsku 42 obetí COVID-19, vo Fínsku 44. Na Slovensku oficiálne 701 – reálne o dosť viac, v piatok len tak nenápadne utrúsil momentálny minister číslo 1034 plus 122 na pľúcnej ventilácii! Stovky a stovky ľudí mohli ešte roky žiť, ale zbytočne zomreli. A, preboha, už prestaňme blúzniť o nízkej hustote obyvateľstva v Nórsku či Fínsku: obe tieto krajiny sú viac urbanizované ako Slovensko. Navyše ich obyvatelia patria medzi najdlhšie žijúcich na svete, žijú o päť rokov dlhšie ako Slováci, takže tam majú oveľa viac seniorov ako my! A nezomierajú… A ani neusporadúvajú špajdľové spartakiády za 100 miliónov eur.

Nesmeruje to na Vianoce, najkrajšie sviatky lásky a rodiny, k lockdownu pri tomto tempe vývoja? 

Tu nejde len o Vianoce! Pokiaľ sa tento premiér a vláda, ktorú zostavil, konečne nespamätá, nezačne robiť masívnu profylaxiu a nedovolia slovenským lekárom liečiť COVID včas a účinne, a nie neúčinným remdezivirom po 2100 eur za balenie, potom sú pred Slovenskom najmenej štyri mesiace umierania, lockdownov, hore-dole zatváraných škôl, podnikov a hraníc a nepretržitých stresov. Najmenej celá zima až do začiatku jari! Vírus nepozná ani nedeľu, ani Vianoce, ani Nový rok: ale dokonale pozná imunitne oslabené organizmy ľudí s nízkou hladinou vitamínu D či zinku.

Čo treba podľa vás aktuálne robiť, aby sa vývoj zvrátil? 

Už som to povedal, ale zopakujem to: Kľúčové slová sú tisícky IU vitamínu D denne u dospelých, zinok, vitamín C, fortifikácia potravín, včasná ambulantná liečba podľa McCullogha a spol., nemocničná liečba podľa protokolu MATH +. Celé je to otázka mizerných pár miliónov eur – zlomku vládou premrhaných peňazí. Len nekonečné testovanie a zbožné čakanie na vakcínu do jari, to je rozsudok smrti nad desiatkami občanov Slovenska denne. Tento týždeň zomiera oficiálne v priemere denne 24 ľudí – a to je ešte len november. Do jari môže ísť o tisícky ľudských životov! Môžu byť medzi nimi vaši rodičia, starí rodičia, priatelia, blízki. Nie som právnik, ale som presvedčený, že kľúčovú zodpovednosť za väčšinu doterajších aj budúcich obetí nesú konkrétni členovia vlády SR a štátneho aparátu. 

Netvrdím pritom, že bolo a je možné zachrániť každého: čísla z Fínska, Nórska, Dánska, Estónska ale dokazujú, že veľkú väčšinu áno. V Nórsku od 1. 10. do 26.11. pribudlo 42 obetí. Vo Fínsku 44. A na Slovensku? Šestnásťkrát viac – 701! Ak chcete, môžete veriť tomu, že Nóri a Fíni falšujú čísla viac ako Slováci. Už som počul aj taký nezmysel!

 A čo tie školy? Otvárať, či neotvárať?

Školy je potrebné otvoriť, ale nie tak bezhlavo a hlúpo, ako to urobila vláda v septembri! Dnešná epidemická situácia je oveľa-oveľa horšia, ako bola koncom leta, takže treba byť podstatne opatrnejší. Napriek tomu je ale otvorenie aspoň stredných škôl dôležité. A nie je to preto, čo sa tam žiaci a študenti učia: mnohé z toho sú aj tak nezmysly, ktoré v ich živote nebudú mať žiadny význam a naopak, neučia sa tam mnohé veci, ktoré sú pre ich budúcnosť zásadné. To podstatné na stredných školách je, že umožňujú dospievajúcim chlapcom a dievčatám komunikovať s dospelými ľuďmi – profesorkami a profesormi – a osobnostne dozrievať. O 10-20-30 rokov si nebudú pamätať prakticky nič z toho, čo si v školách natlačia do hláv: ale budú si, tak ako ja, pamätať, že Naďa (naša profesorka chémie) mala zmysel pre humor, Ivaška (naša profesorka fyziky) vedela, bola prísna, ale spravodlivá, Marián (triedny a matikár) bol starostlivý a láskavý, Šaťo (občiankar) bol priateľský a veľkorysý… A budú si, samozrejme, v dobrom aj zlom pamätať aj mnoho svojich spolužiakov a spolužiačok, prvé lásky, zrady, nádeje, sklamania. Toto je tá nenahraditeľná funkcia školy – väčšinu ostatného sa priemerný študent dokáže naučiť aj sám z kníh či videoprednášok.

Dôležitý je ale asi aj spôsob otvorenia škôl, forma fungovania…

Takto: áno, otvorme do Vianoc aspoň stredné školy! Ale urobme to inteligentne, nie tak tupo, ako keď sa davy študentov 2. septembra ráno natlačili hlava na hlavu do nabitých autobusov, električiek či vlakov. Už v máji uverejnili izraelskí matematici model kontroly epidémie pomocou režimu „päť dní pracovisko – deväť dní práca z domu“. Pokiaľ sa počas tých piatich dni na pracovisku niekto nakazí, počas nasledovných deviatich dní doma u neho infekcia prebehne, či už bez prejavov, alebo s chorobou, ale nákazu ďalej nešíri. Pokiaľ je v pondelok ďalšieho cyklu zdravý, môže ísť bezpečne do práce. Mimochodom, takto by mohlo fungovať aj mnoho iných pracovísk, nielen školy. Väčšina študentov by takýto režim zvládala bez vážnejších problémov a súčasne by neboli dlhodobo vyradení zo sociálnych kontaktov. Za týždeň v škole by si stihli dobrať to, čomu počas týždňa doma povedzme nerozumeli a žili by normálny život s inými ľuďmi.

Druhá časť tohto systému je „fázový posun“: polovica študentov a pedagógov by bola prítomná v škole párny, druhá polovica v nepárny týždeň. Tretia, že výuka polovice tried by sa začínala tak, ako to majú na škole zaužívané, teda povedzme o 8.00 h ráno, ale druhá polovica o hodinu skôr alebo neskôr. Takže v autobusoch MHD by v konkrétny čas bola zhruba štvrtina počtu študentov oproti tomu kvantu, ktoré sa v nich telo na telo tlačilo v septembri.  Že je to zložitejšia ako nahnať do školy naraz všetkých? No áno – je. Ale s trochou logického uvažovania to je zvládnuteľné. Alternatíva je nekonečné testovanie a aj napriek nemu pre mnohých distančná výuka bez osobného kontaktu až do jari. Tak si vyberte!

No a štvrtý element je, samozrejme, profylaxia: teda minimálne poriadne dávky vitamínu D (teda niekoľkotisíc IU denne), zinku a Céčka. U starších profesoriek a profesorov radšej viac. O trivialitách, ako sú rúška, hygiena, vetranie si už na konci novembra 2020 nemusíme rozprávať – tie, samozrejme, platia ďalej.

Máte k dispozícii aj graf, ktorý zachytáva súvislosť medzi koncentráciou vitamínu D v krvnom sére a celkovou úmrtnosťou. Tu ho zverejníme, viete ho, prosím, okomentovať?

Je z vedeckej práce tímu 41 európskych vedcov publikovanej v roku 2017 a týka sa úmrtnosti na všetky príčiny.  Analyzovali dáta od skoro 27 000 ľudí. Dnes vieme, že vzťah je príčinný a že platí aj pre COVID-19. Odhaduje sa, že až okolo 90 % Stredoeurópanov má v zime a začiatkom jari kriticky nízke hladiny vitamínu D, pri ktorých je dva-, trikrát vyššia celková úmrtnosť. To je ten „marec – poberaj sa starec“.