Analytik Smatana: Plytváme potenciálom AG testov aj dôverou ľudí. Obávam sa dôsledkov rastúcej mobility a klesajúcej zodpovednosti ľudí, dodáva

0
Martin Smatana, bývalý generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva. Foto: TASR

Veľmi sa nepoučili, hodnotí zámer vlády premiéra Igora Matoviča pokračovať v testovaní vo vybraných regiónoch antigénovými testami bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky a zdravotnícky analytik Martin Smatana. Podľa neho len plytváme potenciálom AG testov, ako aj dôverou ľudí. „Obávam sa dôsledkov rastúcej mobility a klesajúcej zodpovednosti ľudí,” dodáva. 

Minister zdravotníctva tvrdí, že sme zlomili krivku pandémie, pomáha si s grafom s počtom pozitívnych prípadov, v ktorom sú však zarátané len PCR testy, nie aj antigénové (AG). V akej fáze pandémie sa podľa vás nachádzame?

Úprimne, netrúfam si povedať. Tento týždeň mal byť ten, keď sme mohli z dát hodnotiť trendy aj finálne dôsledky plošných testovaní. Ako však vravíte, tým, že sa do výsledkov nezapočítavajú AG testy, tak až do ich zarátania reálne nevieme posúdiť epidemiologickú  situáciu.

Trend bol však do začiatku novembra pozitívny a situácia sa začínala stabilizovať. Dnes sa však obávam dôsledkov rastúcej mobility a klesajúcej zodpovednosti ľudí (ako následok možno falošne negatívneho modrého certifikátu) či tohtotýždňových protestných akcií.

Prečo na jednej strane vyhodnocujeme PCR testy a pritom sa štát spolieha hlavne na antigénové? 

PCR testy sú zlatým štandardnom na celom svete a preto sa tieto testy aj reportujú do medzinárodných štatistík. Ich hlavná limitácia je tá, že vyžadujú laboratórne spracovanie, veľa ľudských kapacít a výsledky “trvajú” aj dni.

Ich kapacita je teda v porovnaní s AG testami obmedzená. AG testy sa dajú spraviť, ako sme videli počas plošného testovania, prakticky všade a ak sa aplikujú správne (vysoko virálne oblasti, ohniská a pod.), tak vedia dať aj pomerne presný opis epidemiologickej situácie. Rýchlo a pomerne lacno. Ak sa teda použijú v regiónoch, kde sa nestíha indikovať štandardné PCR testovanie a je tam veľa ohnísk, tak AG testy sú najlepším riešením.

Majú tieto štatistiky teda podľa vás nejakú výpovednú hodnotu?

Kým sa nezarátajú AG testy, tak limitovanú.  Oveľa presnejšie sú dáta o hospitalizáciách, lebo ak pacient potrebuje ústavnú pomoc, tak je úplne jedno, na akom teste bol pretestovaný. Počet hospitalizácií je však posunutý v čase, lebo kým sa človek infikuje a dostane až do nemocnice, môžu ubehnúť dva, tri týždne.

Alternatívne sa dá pozerať na pozitivitu PCR testov, ktorá hovorí o tom, koľko testov zo všetkých vykonaných (PCR) bolo pozitívnych. Ak číslo neklesá a drží sa vysoké – čo je súčasná situácia u nás – tak je to znamenie, že stále nemáme vírus pod kontrolou.

Splnilo podľa vás plošné testovanie antigénovými testami, čo očakávala vláda, respektíve, čo by sme potrebovali vedieť?

Neviem, aké očakávania vláda mala. Plošné testovanie splnilo účel primárne vo vysoko prevalentných regiónoch, napríklad Orava, respektíve severné Slovensko, kde dopomohla identifikovať veľký počet pozitívnych ľudí. Tým, že sa to spravilo, tak sa eliminovala šanca, aby sekundárne šírili nákazu, čo výrazne urýchlilo stabilizáciu týchto regiónov.

Poradili by ste ministrovi, aby štát pokračoval v ďalšom testovaní, ako sa to má stať vo vybratých obciach?

Poradil by som mu, aby spravili diferenciáciu, stratifikáciu testovania podľa úrovne zamorenosti v regióne. Okrem PCR a AG testov sú aj viaceré iné metódy – LUMP  či odber PCR testov cez kloktadlo, a každý typ testov využil presne na špecifickú situáciu. AG testy sa z ekonomického hľadiska “oplatili” v regiónoch, kde bola prevalencia vyššia ako 1 – 1,2 percenta, samotné epidemiologické konzílium navrhovalo 1,5 percenta a toto pravidlo by malo zostať aj naďalej. 

Využili sme potenciál plošného testovania? Myslím zber dát, vyhodnotenie, ponaučenie…

Ak sa potvrdí, že sa znova vráti plošné testovanie všetkých regiónov, čo bolo vo štvrtok oznámené na tlačovej besede, tak sme sa asi veľmi nepoučili a plytváme potenciálom AG testov, ako aj dôvery ľudí v takéto rozhodnutia.

Aké ste mali pocity, keď ste videli zábery z demonštrácií 17. novembra, kde sa to len tak hemžilo ľuďmi bez rúšok? Navyše v čase zákazu zhromažďovania.

Uvidíme o týždeň až dva, aké dôsledky to bude mať. Jediné pozitívum bolo, že sa to dialo v exteriéri, ale pri takej masovej akcii je riziko prenosu vysoké. Chápem, že to je výnimočný deň pre našu krajinu, ale kombinácia hustoty, nenosenia rúšok či formy dopravy na tie podujatia sú presne živná pôda pre šírenie vírusu.

Štát chce kúpiť ďalšie milióny antigénových testov. Je to dobrý nápad, keď poznáme ich slabiny a pri existencii aj iných metód testovania?

Ako som spomínal, AG testy majú aj svoje využitie a výhody. Ak sa správne namixujú ako jeden z nástrojov na potláčanie pandémie, primárne v ohniskách, tak sú vitálnou súčasťou anticovidových stratégií.

Nesmieme však zabúdať na ďalšie typy testov a možnosti, ktoré prinášajú, a hlavne na to, že musíme stále posilňovať štandardné dohľadávacie kapacity úradov verejného zdravotníctva. 

SaS pripravuje svoj protipandemický návrh postupu štátu. Ako sa na to pozeráte? Ste na tie návrhy zvedavý alebo sme v čase, keď je už aj tak neskoro a netreba objavovať objavené, ako tvrdí premiér?

Ak rátame, že pandémia tu bude ešte mesiace, treba mať jasný plán krokov, čo, kedy a pri akej hodnote sa uvoľní a sprísni. Predvídateľnosť a stabilita nám veľmi chýba. Rozhodnutia by sa mali odpolitizovať a plán, ako ho ohlásila strana SaS, čiže upravenú verziu českého systému, veľmi potrebujeme.

- Reklama -