Novela Zákonníka práce, ktorej návrh schválila s pripomienkami v stredu vláda, rieši gastrolístky, výkon práce z domácnosti i dočasné prideľovanie zamestnancov. Novela má nadobudnúť účinnosť od marca alebo apríla budúceho roka.
V prípade domácej práce a telepráce sa v rôznych častiach Zákonník práce má zmodernizovať tak, aby zohľadňoval trendy v oblasti digitalizácie, pričom zamestnanec by mal mať počas práce z domu právo odpojiť sa.
„Home office sme potrebovali upraviť, pretože čoraz väčšie percento ľudí a zamestnávateľov v pandémii využíva tento spôsob práce. Potrebovali sme zadefinovať, akým spôsobom sa zamestnávatelia a zamestnanci môžu dohodnúť, napríklad aj v tom, že home office nemusí byť z domu, ale môže byť, ak sa dohodnú, z ktoréhokoľvek miesta na zemeguli. Druhá vec je právo na odpojenie, aby aj človek na home office, napríklad po siedmej večer, nemusel reflektovať na požiadavky zamestnávateľa, pretože aj zamestnanec má právo na odpočinok. Toto sme potrebovali doriešiť,” priblížil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) na brífingu po rokovaní vlády.
Vláda v novele Zákonníka práce podľa jeho slov riešila aj stravné poukážky (tzv. gastrolístky). „Vyriešili sa v zmysle programového vyhlásenia vlády. Každý zamestnanec si na úvod vyberie, či chce gastrolístok alebo finančný príspevok. A toto rozhodnutie bude môcť raz za 12 mesiacov zmeniť,” spresnil minister práce.
Novela podľa rezortu práce tiež obsahuje úpravu dočasného prideľovania zamestnancov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami a prináša nový model primeranej zodpovednosti odberateľa práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie zamestnancov.
„Spoluzodpovednosť bude v prípade cezhraničného poskytovania služby vznikať až v prípadoch dlhodobého poskytovania služby. Predlžuje sa tak v súčasnosti zavedená lehota, a to z piatich dní v období 12 mesiacov na 30 dní v období 12 mesiacov,” priblížil rezort práce v doložke vplyvov.
Rezort práce sa rozhodol urobiť aj zmeny v prípade tripartity. „V praxi niekedy v podniku zastupuje zamestnancov odborová organizácia bez vzťahu k spoločnosti, teda so zamestnávateľom rokujú členovia odborového orgánu, ale títo nie sú zamestnancami spoločnosti a je teda otázne, koho záujmy vôbec reprezentujú,” tvrdí ministerstvo práce.
