Slovenskí vedci apelujú na premiéra Igora Matoviča (OĽANO), členov vlády, ústredného krízového štábu a pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili, aké kroky sú najefektívnejšie v boji s pandémiou v horizonte dlhšom ako pár týždňov. Uviedli to vo vyhlásení, ktoré odprezentovala riaditeľka Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (SAV) Silvia Pastoreková na spoločnej tlačovej konferencii odborníkov s prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou. Zdôrazňujú, že výsledky antigénových testov sa nemajú spájať s tým, či je človek infekčný.
Vedci vyzývajú na zomknutie síl, za efektívne kroky považujú komunikovať s verejnosťou tak, aby stúpala dôvera občanov v opatrenia a aby nedochádzalo k zbytočnému rozdeľovaniu spoločnosti. “Zásadným predpokladom toho je rešpektovanie pribúdajúcich vedeckých poznatkov a vyhýbanie sa zľahčovaniu či nepresnostiam v terminológii a interpretácii dát, ktoré vyvolávajú pochybnosti,” uviedla Pastoreková s tým, že dôvera občanov, efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je podľa odborných štúdií rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou.
V prípade prípravy celoplošného testovania považujú vedci za dôležité správne komunikovať výsledky verejnosti. “Najmä v kontexte súčasného poznania o limitáciách testov a nespájať pojem infekčnosti s výsledkom testov,” uviedla Pastoreková s tým, že sa treba držať štúdií, ktoré odporúčajú preverovať výsledky PCR metódou. Dôvera verejnosti môže byť podľa vedcov významne ohrozená, ak bude celoštátne testovanie systematicky interpretované ako jediná alternatíva k výraznejšiemu obmedzeniu mobility. Treba podľa nej pamätať na to, aby mimoriadna alokácia kapacít na plošné testovanie neoslabila funkčnosť kľúčových nástrojov v boji proti pandémii.
Virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra SAV pripomenul, že výsledok antigénového testu nedáva žiadnu indíciu k tomu, či je človek infekčný alebo nie. “Považujem za veľmi nešťastné vyjadrenia o tom, že negatívny test hovorí o tom, že človek nie je infekčný a takisto nešťastné sú aj vyjadrenia o tom, že týmto testom vychytávame infekčných ľudí,” skonštatoval.
Nastavovať opatrenia je podľa vedcov potrebné nielen podľa aktuálneho stavu, ale aj podľa očakávaných trendov. Následne je potrebné frekventované testovanie ohnísk antigénovými testami či výrazné obmedzenie mobility. Za dôležité považujú aj posilnenie systémov vyhľadávania kontaktov. Žiadajú zvýšiť kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva či zaviesť samovyhľadávanie kontaktov pomocou formulárov. Potrebné je tiež podľa vedcov vytvoriť kritériá a pravidlá pre výber testovaných v prípade limitovanej kapacity a definovať potreby a harmonogram dobudovania ďalších kapacít, napríklad všeobecnými lekármi.
Odborníci tiež zdôrazňujú potrebu intenzívne komunikovať a koordinovať opatrenia s inými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi, tak, aby viedli k bezpečnému geografickému priestoru, v ktorom by mohli byť hranice otvorené. “Za mimoriadne dôležitú považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu ochorenia COVID-19,” dodala Pastoreková.
