Podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) pre zdravotníctvo Juraj Štekláč vyjadril istú rezervovanosť a pochybnosť nad realizáciou a zabezpečením plánovaného plošného testovania antigénovými testami na Slovensku v súvislosti s novým koronavírusom. Celkový počet infikovaných je možné podľa neho odhadnúť na základe zo štúdií známych percentuálnych pomerov kriticky/ťažko chorých, teda hospitalizovaných, k ľahko alebo stredne ťažko chorým a k bezpríznakovým infikovaným.
„Súčasťou Hippokratovej prísahy je ‘primum non nocere’, teda prvotne nepoškodiť, s čím môže byť v rozpore neželaná koncentrácia zdravých a infikovaných na miestach vyšetrení a priniesť tak progresiu šírenia,” konštatuje Štekláč v reakcii zverejnenej na webovej stránke kraja. Podstatné je podľa neho vrátiť sa k pôvodným cieľom, a to k zníženiu prírastku chorých, aby nedošlo k preťaženiu nemocničného systému. To sa však podľa Štekláča v tejto chvíli vylúčiť nedá.
Pomerne priaznivý priebeh počas prvej vlny pandémie, aj napriek nešťastiam, vyvolal podľa neho u mnohých ľudí “pocit falošnej bezpečnosti”, a tak upustili od dôkladného dodržiavania základných opatrení, ako sú rúško, dezinfekcia rúk a odstupy. Domnieva sa, že istú úlohu hrá aj zmena reakcie psychiky, a to bez ohľadu na šírenie konšpiračných teórií. “U ľudí dnes často pozorujeme pasivitu a vzdor, kým v prvej vlne to bolo odhodlanie,” poznamenáva. Dôležité je podľa neho preto opätovné prísne dodržiavanie a tiež pripomínanie týchto základných opatrení.
Z pohľadu celej spoločnosti si podpredseda BSK myslí, že sa počas leta nevyčerpali všetky možnosti na prípravu na druhú vlnu pandémie, “keď sme mali možnosť odbermi počas akéhokoľvek vyšetrenia plošne stanoviť, koľko ľudí má vyvinuté protilátky z prvej vlny, tiež napríklad súčasne preveriť možnosti výstavby poľných nemocníc armádou alebo inými štátnymi zložkami”. Zdôrazňuje tiež nevyhnutnosť nájsť rovnováhu medzi potrebnými opatreniami a chodom spoločnosti.
