Smer-SD má pochybnosti, či ústavné zmeny súvisiace s reformou justície smerujú vo všetkých bodoch len k očiste justície. Obáva sa, či nesmerujú aj k “neprípustnému” podriadeniu súdnictva zákonodarnej a výkonnej moci. V diskusii v pléne to uviedol poslanec Národnej rady (NR) SR Boris Susko (Smer-SD). Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) reagovala, že zmeny nijakým spôsobom nenaštrbujú deľbu moci. Návrhy podľa nej súvisia aj s tým, že predstavitelia súdnej moci musia cítiť zodpovednosť.
Susko sa tiež obáva, že by sa mohol porušovať princíp deľby moci či princíp nezávislosti súdnictva a sudcov. Odvolával sa na pochybnosti, ktoré vznieslo Združenie sudcov Slovenska. Smer-SD má pochybnosť aj o zrušení súhlasu Ústavného súdu SR so vzatím sudcu alebo generálneho prokurátora do väzby. Obsahovo v tom nevidí žiadny relevantný účel, pretože v súčasnosti už je podľa neho možné trestne stíhať sudcu, návrh podľa neho hovorí len o vzatí do väzby.
Zmenou postavenia Súdnej rady SR sa podľa neho zmení aj jej funkcia. „Bude plniť justičnú politiku vlády a parlamentu,” skonštatoval s tým, že sa tak bude zasahovať do trojdelenia moci. Reformu súdnej mapy považuje Susko za legitímnu požiadavku. Má pochybnosť o tom, ako by malo dôjsť k novému prerozdeľovanou sudcov bez predstavy o tom, ako to bude fungovať.
Šéf Smeru-SD Robert Fico v diskusii povedal, že návrh zákona nie je reformou, ide podľa neho len o súhrn drobných opatrení, ktorých cieľom je prehĺbiť strach medzi sudcami. Navrhovaná legislatíva nemá podľa neho nič spoločné s tým, že súdy budú nezávislejšie. Kritizuje návrh za to, že sa ním môže kedykoľvek presunúť sudca na iný súd, či kedykoľvek odvolať členov Súdnej rady.
„Prehlbujete strach, spôsobíte že bude ešte väčšia časť sudcov, prokurátorov, ktorí budú rozhodovať presne tak, ako chcete vy,” dodal a avizoval, že Smer-SD podá k úprave pozmeňujúci návrh. Poslanec Tomáš Lehotský (Za ľudí) reagoval, že Fico je priamo zodpovedný za katastrofálny stav súdnictva v krajine.
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) považuje za kľúčové a dôležité zmeny v oblasti previerok sudcov, na ktorých sa viažu podozrenia na korupčné správanie, na preverovanie majetkov sudcov a ich rozhodovaciu činnosť. Označil to za historickú šancu na reštart justície. Susko Šeligovi pripomenul, že otázku majetkov sudcov sa už v minulosti pokúšali zaviesť. Vo volebnom období 2012 až 2016 podľa Suska prijali zákon, ktorý riešil majetkové pomery sudcov, no skončil na ústavnom súde.
Kolíková v reakcii skonštatovala, že nezávislosť znamená, že sudca, ktorý o danej veci rozhoduje, je nezávislý a nestranný. Odmietla, že by pri zavádzaní zmien šlo o zásah do nezávislosti justície. Navrhované zmeny, ako napríklad zužovanie imunity či reforma súdnej mapy sú štandardy, ktoré už podľa nej existujú v iných štátoch EÚ.
