Počas druhej vlny pandémie nového koronavírusu zvolia nájomcovia administratívnych budov pravdepodobne mix práce z kancelárie a z domu. Predpokladá to analytička Wood & Company Eva Sadovská. Biznis centrá podľa nej deklarujú, že sú na to pripravené, keďže za prísnych hygienických a bezpečnostných opatrení fungujú od marca.
Mix práce z kancelárie a z domu je podľa Sadovskej pre firmy vhodný preto, lebo samotný home office z dlhodobého hľadiska prináša riziká.
„Človek je tvor spoločenský a osobný kontakt hrá v práci stále prím pred sterilitou online prostredia,” upozornila analytička. Výhodou práce z kancelárie je podľa nej okrem priamej práce s kolegami aj zúčastňovanie sa na osobných stretnutiach, lepšia spolupráca s klientmi, vyššia motivácia k práci, lepší manažment zamestnancov či väčšia spolupatričnosť k firme. Výhodou môže byť aj lepšie technické vybavenie, kvalitnejšie IT systémy, ale napríklad aj kvalitnejší stôl, stolička. Kancelária tiež dokáže zabezpečiť vyššiu IT bezpečnosť a lepšie prostredie pre začínajúce projekty.
Naopak, práca z domu poskytuje podľa Sadovskej lepšie prostredie pre individuálnu prácu, flexibilnejšiu pracovnú dobu, viac voľného času pre rodinu, hobby, stravu, menej rušivých faktorov a nižšiu úroveň hluku, ale napríklad aj úsporu času a životného prostredia, keďže zamestnanec necestuje do práce. Výhodou tiež je, že zamestnanec nemusí riešiť dress code.
Svoju korporátnu stratégiu podobným spôsobom zmenila napríklad Tatra banka, ktorá sa rozhodla predať svoju administratívnu budovu na Černyševského ulici v Bratislave. Tento týždeň o tom informovala realitno-poradenská spoločnosť JLL. Firma sa tak rozhodla reflektovať na zmeny v celosvetových trendoch využívania kancelárskych priestorov.
„V Tatra banke sledujeme všetky nové trendy a dôsledky COVID-19 nám len potvrdili, že zmena operačnej stratégie využívania našich kancelárskych priestorov je správnym krokom,” zdôvodnila členka predstavenstva banky Natália Major.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák očakáva, že trend voľnejšieho pracovného času bude narastať.
„Nové technológie a nové formy práce, ktorých šírenie urýchlila pandémia nového koronavírusu, v zásade poskytujú zamestnancom čoraz väčšiu flexibilitu a väčšiu možnosť voľby. Nemusia sa totiž fixovať na jedno miesto, brať do úvahy čas na dochádzanie, a preto môžu pracovať samostatnejšie a flexibilnejšie,” vysvetlil analytik.
Na druhej strane, podľa údajov Eurostatu bolo v roku 2019 vo voľnom čase viacnásobne kontaktovaných pre pracovné záležitosti okolo 16 % Európanov. Najviac to bolo vo Fínsku, Švédsku a Holandsku, kde to uviedla tretina opýtaných. Slováci sa v rebríčku umiestnili šesť percentuálnych bodov pod priemerom EÚ, mimo svojho pracovného času pracuje každý desiaty Slovák.
„Až od siedmich percent zamestnancov bola vyžadovaná aktivita skôr, než začne ich ďalší pracovný deň, zvyšné tri percentá nemuseli vykonávať žiadnu ďalšiu činnosť,” doplnil Horňák.
