Právnik Drgonec: Najväčšia zrada na národe bol pozývací list Brežnevovi. Druhá najväčšia zrada je Vatikánska zmluva

Podnet SaS na Ústavný súd týkajúci sa Vatikánskej zmluvy by bol žiaduci, je presvedčený bývalý sudca Ústavného súdu, dnes právnik Ján Drgonec. „Dokonca by som povedal, že je to tá najvýznamnejšia vec, ktorá by sa na Slovensku mohla udiať,” vyhlásil pre ParlamentneListy.sk Drgonec.

Strana  SaS vyhlásila, že zvažuje podanie na Ústavný súd vo veci Vatikánskej zmluvy. Aký je váš pohľad na toto vyhlásenie?

SaS už sľubovala, že uzákoní marihuanu, sľubovala, že uzákoní manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a nič z toho neurobila. Niežeby mi chýbala marihuana napríklad, ale každopádne môj postoj je taký, že sľuby sa stávajú sľubmi vtedy, keď sa plnia. Proste, takéto vyhlásenia už SaS za sebou má a na nič neboli.

Keby sa tak ale naozaj stalo, je to podľa vás opodstatnený podnet?

Podľa môjho názoru je to veľmi opodstatnený podnet. Dokonca by som povedal, že je to tá najvýznamnejšia vec, ktorá by sa na Slovensku mohla udiať. Dôvod je jednoduchý, tá základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou tak, ako je uzavretá od roku 2001, je strašná zmluva.

Podľa môjho názoru najväčšej zrady na národe sa dopustil Vasil Biľak, keď podpisoval pozývací list Leonidovi Brežnevovi. Druhú najväčšiu zradu národa urobil doktor Neuwirth, keď sa ako veľvyslanec SR vo Vatikáne podieľal na príprave základnej zmluvy so Svätou stolicou. Obsah tej zmluvy absolútne nezodpovedá postaveniu suverénneho štátu a vytvára neporovnateľnú závislosť Slovenskej republiky od Vatikánu, napríklad aj keď sa pozrieme na iné zmluvy, ktoré so Svätou stolicou uzavreli iné štáty, tie, ktoré takú zmluvu vôbec uzavreli.  

Čo sa týka Vatikánskej zmluvy, niektoré časti z nej sa ani neplnia, lebo sú v rozpore s medzinárodným právom. Je to tak?

Základný problém tej zmluvy je, že sa dá plniť buď tá Vatikánska zmluva, alebo mnohostranná zmluva, ktorá existuje v Rade Európy, teda Európsky dohovor o  ľudských právach. To isté platí o medzinárodných zmluvách uzavretých na báze OSN a ktoré teda Slovensko uzavrelo. To je jeden problém – medzinárodný rozmer.

Druhý problém je vnútroštátny rozmer. Spočíva v tom, že my máme 17 právne rovnocenných cirkví, z ktorých len jedna je katolícka cirkev. Zmluva so Svätou stolicou vytvára nadradené postavenie katolíckej cirkvi voči všetkým ostatným cirkvám, ktoré u nás existujú v súlade so zákonom. Je to dané predovšetkým tým,  že s katolíckou cirkvou sa uzavrela medzinárodná zmluva, postavenie ostatných cirkví na Slovensku upravuje iba vnútroštátny zákon číslo 250 z roku 2002 a rozdiel je v tom, že medzinárodné právo, vrátane tejto zmluvy má prednosť pred právnym  poriadkom SR, kým tá zmluva s ostatnými cirkvami je vnútroštátnym predpisom,  kde to “medzinárodné” neexistuje a prednosť pred zákonom tiež nie. 

Takže postavenie katolíckej cirkvi je v dôsledku týchto súvislostí zvýhodnené voči ostatným cirkvám. 

Nedávno sa dosť diskutovalo na politickej úrovni o interrupciách, no podľa  Vatikánskej zmluvy by mal byť problém na Slovensku aj s niečím takým  bežným, ako je antikoncepcia, nie?

Sériou zmluvných odkazov sa reštrikcie zo Základnej zmluvy so Svätou stolicou  výrazne znásobujú, reťazia do šírky a hĺbky ustanovenej Mravoučnými zásadami magistéria katolíckej cirkvi. K nim patrí aj encyklika Casti connubii nekompromisne zakazujúca antikoncepciu.

Zákaz antikoncepcie je striktný a pre Slovensko záväzný silou Základnej zmluvy. Je len otázkou času, kedy si “hodnotovo orientovaní poslanci Národnej rady SR” zmyslia, že chcú, aby sa tento zákaz na Slovensku dodržiaval. Zvyšuje nám iba pár týždňov, dokiaľ “hodnotoví poslanci” presadia zákaz interrupcií. Potom nastane správny okamih pre splnenie zákazu antikoncepcie.

Snahu SaS o riešenie Vatikánskej zmluvy na Ústavnom súde označili niektorí ministri za zle načasovanú. Vidíte to tak z nejakého dôvodu aj vy?

Podaktorí ministri, napríklad minister Heger alebo Krajčí, sú katolícki fundamentalisti. Kto neverí, nech si pozrie internet, kde sa samotní títo ministri venujú niektorým témam. Je pochopiteľné, že vymýšľajú, že teraz sa to riešiť nedá, lebo keby sa to riešilo a keby sa to riešilo, ako navrhuje SaS, tak sa v konečnom dôsledku všetky ich sny rozplynú. 

Z vášho pragmatického právnického pohľadu, je teda ten čas na to, aby sa Ústavný súd na túto zmluvu pozrel, teraz správny?

Osobne si myslím, že ten čas, aby sa na to pozrel Ústavný súd, začal plynúť v roku 2002, stále plynie a stále trvá. Myslím, že je dokonca najvyšší čas, aby sme si konečne povedali, čo za zmluvu uzavreli vo farbách Slovenskej republiky, a aby sme uzavreli alebo skúsili uzavrieť s Vatikánom inú zmluvu, rovnoprávnu zmluvu, takú ako uzavreli iné štáty. Po príklad netreba ísť ďaleko, napríklad každý štát Nemeckej federácie má uzavretú vlastnú zmluvu a každá zmluva je oveľa rozumnejšia ako tá zmluva, ktorá v tejto chvíli zaväzuje Slovenskú republiku.

Nedá sa mi neopýtať, prečo sa to neriešilo doteraz, takmer 20 rokov, hoci odpoveďou bude zrejme politikárčenie…

Predpokladám, že vždy bol nejaký záujem nejakej vládnej koalície na tom, aby sa nenarúšala jej vnútorná jednota a radšej rešpektovali želanie niekoho…