Vážená pani prezidentka Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážený pán prezident Gašparovič, vážený pán prezident Kiska, vážení členovia vlády SR, vážení poslanci Národnej rady SR, vážené excelencie, vážení predstavitelia štátnej správy a samosprávy, vážení účastníci protifašistického odboja, vážení účastníci Slovenského národného povstania, drahé Slovenky, Slováci,
v slovenských dejinách patrí Slovenské národné povstanie k najvýznamnejším medzníkom našej novodobej histórie, doslovne svieti v našej histórii a zaraďuje náš národ do európskeho a svetového pokrokového civilizačného pohybu. Skvelý esejista a literárny vedec Alexander Matuška, účastník SNP, to v roku 1964 vyjadril nadčasovo a presne, že:
„SNP bolo totálne. Bolo proti i za, bolo inštinktívne i organizované, bolo vlastenecké i internacionalistické; má veľký význam pre nás osobne a váži niečo i na úrovni európskych odbojových hnutí.“
Vážení prítomní,
povstanie bolo slovenské i národné, bolo vtedajším vyvrcholením viacročného protifašistického a protinacistického odboja proti nemeckému nacizmu, ako aj domácemu kolaborantskému režimu.
Slovenský národ pod vedením odbojovej politickej elity sa tak zaradil k tým, ktorí odmietli samotnú podstatu fašistických a nacistických režimov a to nielen v Európe, ale aj vo svete.
Pri tejto príležitosti by som rád vyzdvihol obetavosť a hrdinstvo Slovákov a iných národov bojujúcich v ilegálnych hnutiach a v partizánskych zoskupeniach, v 1. československej armáde na Slovensku. Netreba zabúdať na mnohé slovenské rodiny, ktoré vytvárali dôležité zázemie odboju a povstaniu. Náš hrdinský národ pred 76. rokmi povstal proti okupantom, ktorí vo vojnou zmietanej Európe šírili nenávisť, násilie, rasizmus a holokaust, páchali zverstvá aj na civilnom obyvateľstve.
Spomenúť treba úžasnú schopnosť, predstaviteľov ilegálneho občianskeho a komunistického odboja, v týchto chvíľach sa spojiť, vytvoriť ilegálnu Slovenskú národnú radu, ktorá sa neskôr pretavila do povstaleckej Slovenskej národnej rady. Nezabúdajme na významné osobnosti, ktoré sa zaslúžili o tieto skvelé skutky. Práve oni dokázali v záujme spoločného cieľa potlačiť, aj keď nie nadlho, ideologické rozdiely, a tak zvíťazil spoločný cieľ odstrániť nacistický nemecký diktát, kolaborujúci ľudácky režim a opätovne vytvoriť spoločný štát Čechov a Slovákov – demokratickú Československú republiku. A to je aj memento pre nás, pre súčasnosť – pre vyššie ciele sa dokázať spojiť bez ohľadu na politické názory či ideologickú rozdielnosť.
Nemôžeme zabúdať aj na významné zásluhy vojenského velenia SNP, najmä na jeho hrdinských veliteľov, generálov Rudolfa Viesta a Jána Goliána, ktorí zahynuli, po vojenskom potlačení povstania, v nemeckom zajatí.
Neprislúcha mi hodnotiť naše povstanie, to treba ponechať historikom, ale ako predseda súčasnej Národnej rady Slovenskej republiky je mojou povinnosťou spomenúť a uctiť si zásluhy povstaleckého najvyššieho zákonodarného orgánu, najmä jeho dvoch predsedov: Karola Šmidkeho a Vavra Šrobára. A bolo by chybou nespomenúť Deklaráciu SNR prijatú 1. septembra 1944. Vážení prítomní,
na tomto mieste a pri tejto príležitosti sa skláňam pred hrdinstvom Sloveniek, Slovákov a iných národov, ktorí neváhali položiť svoje životy za ideály slobody, spravodlivosti a demokracie, vzdávam úctu všetkým, ktorí v týchto bojoch prežili, a z ktorých väčšina už nie je medzi nami.
Vážení prítomní účastníci protifašistického a protinacistického odboja doma i v zahraničí, ďakujem Vám, že ste sa v najťažších chvíľach dokázali postaviť na správnu stranu v mene ideálov slobody, humanizmu a demokracie.
Našou spoločnou úlohou je nielen nezabúdať na hrdinov SNP, na hodnoty demokracie a civilizovaného pokroku, ale aj dokázať sa postaviť a vysloviť proti súčasnému nebezpečenstvu neofašizmu a neonacizmu, proti tým, čo šíria zlobu, nenávisť a odmietajú žiť vo svete bez vojen.
Ľudskosť, úcta, demokracia a mier by sa mali stať trvalými hodnotami nášho milovaného Slovenska v úcte k tým, čo za tieto hodnoty bojovali a mreli aj v Slovenskom národnom povstaní.
