Odluka? Pochybujem, či je zmysluplné a rozumné rok po predebatovaní tejto témy opäť požadovať od cirkví diskusiu, hovorí expert na cirkevné právo Augustinič

0
Na ilustračnej snímke Spišská Kapitula s Katedrálou sv. Martina. Foto TASR

Mám pochybnosti, či je zmysluplné a rozumné rok po predebatovaní tejto témy opäť požadovať od cirkví a náboženských spoločností, aby znova pristúpili k diskusii o tejto téme, hovorí pre ParlamentnéListy.sk na margo návrhu poslanca Miroslava Žiaka otvoriť diskusiu o odluke cirkví od štátu expert na cirkevné právo Igor Augustinič.

Poslanec SaS Miroslav Žiak sa nedávno pokúsil otvoriť debatu o odluke cirkví od štátu, koaliční partneri ho však veľmi rýchlo uzemnili. Prekvapili vás svojím postojom? Pred voľbami bola za odluku aj Sme rodina, dnes to pre nich nie je téma dňa.

Postoj koaličných partnerov možno podľa mňa považovať za realistický. Je vhodné totiž pripomenúť, že nový zákon o finančnej podpore činností cirkví a náboženských spoločností bol schválený len nedávno, v októbri 2019, pričom vtedajšie poslanecké kluby OĽaNO, Sme rodina hlasovali za prijatie tohto zákona. Možno predpokladať, že minimálne pre tieto poslanecké kluby je téma nateraz uzavretá.

Je táto téma, ktorá sa cyklicky objavuje už tridsať rokov, dnes politicky priechodná? Má SaS šancu dostať ju z Facebooku do širšej odbornej diskusie?

Odbornú diskusiu možno viesť vždy, jej predpokladom však je, že sú ju ochotní viesť relevantní partneri. Keďže aktuálny model financovania bol schválený ani nie pred rokom, a bol výsledkom niekoľkoročnej práce a diskusie zainteresovaných subjektov, mám pochybnosti, či je zmysluplné a rozumné požadovať od cirkví a náboženských spoločností, aby znova pristúpili k diskusii o tejto téme. Rovnako tak neočakávam, že diskusiu sú ochotné viesť všetky politické subjekty, podieľajúce sa aktuálne na výkone moci.

Pochopiteľne, diskusia sa dá viesť aj s vylúčením cirkví a náboženských spoločností. Koniec koncov ani pri zoštátňovaní cirkevného majetku a schválení zákona o financovaní v roku 1949 sa cirkví a náboženských spoločností štátna moc na ich názor nepýtala. Je vhodné si ale uvedomiť, že formálne sa k cirkvám a náboženským spoločnostiam prihlásilo v poslednom sčítaní v roku 2011 až 75 % obyvateľov Slovenska. Vynechaním cirkví a náboženských spoločností z diskusie by podľa môjho názoru štátna moc vyslala veľmi nelichotivý signál voči vlastným obyvateľom, do akej miery rešpektuje ich formálne deklarovanú príslušnosť k vierovyznaniu.

formálne sa k cirkvám a náboženským spoločnostiam prihlásilo v poslednom sčítaní v roku 2011 až 75 % obyvateľov Slovenska.

Má podľa vás verejnosť všetky informácie o tejto téme? Keď som pozeral prieskumy verejnej mienky, tak výsledky záviseli od formy položenia otázky.

Otázky možno vždy formulovať tak, aby sa zvýšila pravdepodobnosť želanej odpovede v závislosti od cieľov, sledovaných prieskumom.

Odluka cirkvi od štátu je politická a legislatívna doktrína, ktorá vyhlasuje, že štát a náboženské inštitúcie majú ostať oddelené a navzájom od seba nezávislé. Môžete uviesť príklady rozdielov oproti súčasnému stavu?

Oddelenosť a nezávislosť cirkví a náboženských spoločností od štátu je podľa môjho názoru na Slovensku aktuálne dostatočne zabezpečená. Na túto otázku sa podľa mňa nemožno pozerať len cez model financovania cirkví a náboženských spoločností.

Aby to bolo jasnejšie, uveďme opačné príklady. Existujú štáty, ktoré negarantujú náboženskú slobodu všetkým svojim občanom alebo ju priamo v ústavných dokumentoch odmietajú, ako napríklad Saudská Arábia. Existujú tiež štáty, ktoré pozitívne preferujú niektoré konkrétne vierovyznanie alebo štátnu cirkev.

Keď odhliadneme približne od 20 až 30 štátov preferujúcich islam, patrí sem napríklad Dánsko. Miestna Evanjelická luteránska cirkev je štátnou cirkvou, jej cirkevné zákony schvaľuje štátny parlament a zástupca kráľovnej, ako jej najvyššieho predstaviteľa, je členom dánskej vlády. Spomenúť možno aj Veľkú Britániu a jej anglikánsku Church of England, ortodoxné cirkvi v Grécku, Arménsku, ale aj postavenie Katolíckej cirkvi na Malte alebo v niektorých latinskoamerických krajinách. Pokiaľ sa pozeráme aspoň na uvedené európske štáty, asi možno konštatovať, že samotný iný model vzťahu štátu a cirkví, ako je u nás, nepodkopáva základy rozumného a demokratického štátneho usporiadania.

Téma vzťahu štátu a cirkví je však podstatne širšia a možno sa na ňu pozerať tak z pohľadu štátu, ako aj cirkví a náboženských spoločností. Základný postoj u nás majoritnej Katolíckej cirkvi možno slovami Druhého vatikánskeho koncilu zhrnúť nasledovne: politické spoločenstvo a Cirkev majú byť na svojom poli pôsobnosti od seba navzájom nezávislé a autonómne, mali by však zdravo spolupracovať, keďže tak politické spoločenstvo ako aj Cirkev stoja v službe osobného aj spoločenského povolania človeka. Vychádzajúc z ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca a práva na náboženskú slobodu sa Katolícka cirkev tiež stavia proti zneužitiam, ktoré by sa mohli vyskytnúť pod zámienkou náboženskej slobody a tiež proti svojvoľnému uprednostňovaniu niektorej skupiny osôb. 

Podľa doterajšej právnej úpravy z roku 1949 bol kľúčovým kritériom prideľovania štátnych peňazí cirkvám počet duchovných. Je tento model ešte efektívny, objektívny?

Myslím, že nie úplne. Uvedomme si, kedy tento model vznikal. V tom čase počty duchovných autoritatívne určoval štát udeľovaním štátneho súhlasu pre každého jednotlivého duchovného k jeho pôsobeniu na konkrétnom mieste. Akákoľvek činnosť, presahujúca štátny súhlas čo i len nepatrne, napríklad vykonanie náboženského obratu v susednej obci, mohla byť posúdená ako trestný čin! Tým mal štát absolútnu kontrolu nad počtom duchovných a jeho záujmom pochopiteľne bolo, aby ich bolo čo najmenej, ale zas dostatok na to, aby zostalo navonok zachované zdanie náboženskej slobody u nás. Nový model, schválený na jeseň 2019, preto podľa mňa oprávnene do budúcna zavádza pri prerozdeľovaní príspevkov jednotlivým cirkvám a náboženským spoločnostiam aj zohľadňovanie počtu veriacich.

Povedať však treba aj to, že aktuálny ročný finančný príspevok pre všetky cirkvi a náboženské spoločnosti nepresahuje 52 miliónov eur. Je to len finančný príspevok, nie jediný zdroj, akým si cirkvi a náboženské spoločnosti zabezpečujú financovanie svojich potrieb. Táto suma je v kontexte výdavkov štátneho rozpočtu zanedbateľná, približne 0,2 promile.

aktuálny ročný finančný príspevok pre všetky cirkvi a náboženské spoločnosti nepresahuje 52 miliónov eur.

Dnes sú napríklad od dane z nehnuteľností oslobodené pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví a náboženských spoločností, ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov. V tom by bol nejaký rozdiel? Museli by cirkvi začať platiť dane?

Zoberme si len počet sakrálnych budov v bratislavskom Starom Meste, ich rozlohu a sadzbu dane z nehnuteľností. Zdanenie týchto budov by cirkvi a náboženské spoločnosti citeľne pocítili. Nevidím však žiadnu logiku v zavádzaní takéhoto zdanenia, bez ohľadu na model financovania cirkví a náboženských spoločností. Nehnuteľnosti, z ktorých sa dá dosahovať zisk, napríklad pozemky prenajímané tretím osobám, podliehajú zdaneniu už aj v súčasnosti.

Aký je dnes veľký majetok cirkvi na Slovensku? Keď som sa ho snažil dohľadať na internete, narážal som na odkazy o nemerateľnosti, smerujúce až k záhadnosti.

Jednotlivé cirkvi a náboženské spoločnosti nepozostávajú spravidla z jednej právnickej osoby. Napríklad každá farnosť je samostatná právnická osoba. Pri tej-ktorej cirkvi a náboženskej spoločnosti preto nemožno hovoriť o jednom, ale často až o stovkách vlastníkov. Evidenciu cirkevných právnických osôb vedie ministerstvo kultúry a je verejne dostupná. Faktom je, že roztrieštenosť cirkevných právnických osôb neumožňuje získať prehľad o cirkevnom majetku „na jeden klik“.  

roztrieštenosť cirkevných právnických osôb neumožňuje získať prehľad o cirkevnom majetku „na jeden klik“.

Na druhej strane, väčšina cirkevného majetku je dostupná vo verejných štátnych registroch, napríklad všetky nehnuteľnosti sú evidované v katastri nehnuteľností, hnuteľné kultúrne pamiatky tiež podliehajú evidencii, štát má prehľad o finančných pomeroch jednotlivých cirkevných subjektov prostredníctvom daňových priznaní a účtovných závierok. Všetko sú to teda údaje, s ktorými štát vie pracovať a analyzovať ich. Nerozumiem preto odkazom o nemerateľnosti až záhadnosti. Tiež treba povedať, že väčšina cirkevného majetku je ekonomicky nevyužiteľná, hoci má nevyčísliteľnú hodnotu, ako napríklad historické sakrálne objekty.

Cirkev argumentuje, že reštitúcie dodnes neboli na sto percent dokončené a značná časť majetku sa cirkvám vrátila úplne zdevastovaná. Čo si o tom myslíte?

To je pravda. Na druhej strane nemám dojem, že by cirkvi a náboženské spoločnosti túto tému chceli otvárať alebo v tejto súvislosti vznášať nejaké nové nároky.

- Reklama -