Reforma, ktorú predstavila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, nie je reformou. „Dajú do ústavy niečo, čo tam dávno malo byť, to nie je reforma,” upozorňuje bývalý sudca Ústavného súdu, právnik Ján Drgonec. V skutočnosti im podľa neho ide o to, aby sa na Ústavný súd nadelegovali politici. „Tí istí ľudia, ktorí hlasovali za blbé zákony, budú rozhodovať, či to, čo schválili, je v súlade s Ústavou SR,” uviedol pre ParlamentnéListy.sk. Vo svete existujú proti tomu obmedzenia. „Obmedzenie veľmi potrebuje aj Slovensko, len to nechce súčasná partia v parlamente,” hovorí Drgonec.
Očakávanú veľkú reformu formou ústavného zákona predstavila vo štvrtok ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, dnes ho predkladá na medzirezortné pripomienkovanie. Hovoríme o prvom návrhu, to znamená, že kým sa to dostane do parlamentu a kým to parlament prijme, môže to byť niečo celkom iné, ako je dnes prezentované. Ale – ide o kľúčový zákon pre justíciu, vieme sa spolu pozrieť na to, čo ministerka Kolíková ponúka?
Samozrejme, sú tam tri zásadné zmeny – jedna sa týka Súdnej rady, druhá ústavného súdnictva alebo ochrany ústavnosti a tretia vec je o správnom súdnictve. Nechajme teraz stranou tie návrhy na zodpovednosť sudcov. Hovoríme o 19. zmene Ústavy SR, preto zdôrazňujem tieto tri zásadné veci a nie disciplinárky sudcov, lebo celé sa to v podstate opäť zahrá do hmly.
Dôležitejšie je to, čo sa udeje s ústavnou úpravou, ako to, čo sa v nadväznosti udeje s disciplinárnou zodpovednosťou sudcov, hoci to nás verejnosť na prvé počutie zaujme viac.
Áno. Treba tiež povedať, že zmeny ústavy sú čiastočne hypotetické. Napríklad keď hovoríme o Súdnej rade, tú si nedávno obsadili podľa svojich predstáv, takže v tomto volebnom období nehrozí, že by sa vytvorila Súdna rada podľa návrhu zmeny ústavy. Proste Súdna rada bude fungovať podľa starých pravidiel, lebo je čerstvo zložená.
Podstatná záležitosť je o tom, že ministerka predložila nejaký návrh rekonštrukcie Ústavného súdu. Ale zároveň, keď sa v závere tlačovky rozrečnila, ako sú pre ňu prijateľní politici na Ústavnom súde, tak vlastne vyšlo najavo, čo má za lubom súčasná vládna koalícia.
Čo majú za lubom?
Oni dajú do ústavy niečo, čo tam dávno malo byť a zmätú to zo stola tým, že na ústavný súd nadelegujú politikov. Tí istí ľudia, ktorí hlasovali za blbé zákony, neprijateľné zákony poškodzujúce obyvateľstvo, budú rozhodovať o tom, či to, čo schválili, je v súlade s Ústavou SR. Ak sa niekto vážne nazdáva, že tie neústavné zákony budú vyhlasovať za neústavné, tak sa jednoducho potrebuje liečiť na naivnosť. Predstierajú nejakú demokratizáciu, plnenie volebných sľubov, ale v prípade Súdnej rady ho už nemôžu splniť, lebo si obsadili Súdnu radu skôr, ako zmenili jej pravidlá. A pokiaľ ide o ochranu ústavnosti, tam si vytvárajú priestor na to, aby zdanlivo ľudia mohli chodiť na Ústavný súd s neústavnými zákonmi, ale nemajú šancu uspieť.
Pre vás však avizované zmeny nie sú novinkami, vy ste už v minulosti niektoré dokonca aj navrhovali v odborných publikáciách, mali by ste byť teda rád?
Áno, ja na jednej strane ten návrh vítam, sú to veci, ktoré sa mali zaviesť v skutočnosti už v roku 1993, keď si niekto pozrie moje knihy, už asi v roku 2005 som prvý raz písal o tom, že ľudia by mali mať právo dávať na Ústavný súd návrhy na skúmanie súladu zákonov s ústavou.
O tom, že Súdna rada by mohla byť zložená paritne, ste písali tiež a dokonca viackrát. Študenti práva mi to istotne potvrdia.
Áno, písal, pretože Súdna rada, ktorá sa vytvorila v roku 2001, bol jediný prípad, keď Slovensko ´obabralo´ Európsku úniu. Náš vstup do Európskej únie bol podmienený vytvorením Súdnej rady, ale my sme si za Dzurindu vytvorili Súdnu radu, ktorá sa absolútne vymykala zo štandardu súdnych rád práve tým, že tam bola väčšina sudcov. Čiže Súdna rada nemala šancu plniť svoje právomoci, lebo sudcovia v Súdnej rade mali dostatočnú väčšinu a čo chceli, zmarili. A keď už o tom hovoríme, o správnom súdnictve som tiež písal v knihe zhruba pred dvanástimi rokmi, ale to je možno v tejto chvíli najlepšie načrtnutý prvok, ktorý sa v tej ústave má zmeniť.
Poďme k praktickým veciam, z dennej bázy: sudca nemôže byť stíhaný za právny názor, ale môže byť stíhaný za nelogické rozhodnutie – ako tomu rozumiete?
To je to, čo sa bežne deje na našich súdoch každý deň.
To áno, ale ako sa to bude vyhodnocovať?
Ten zákon je nejako nastavený. Sudca, ktorý rozhodne, si vždy nájde nejaké odôvodnenie, prečo rozhodol, ako rozhodol. Ale ak tu má existovať nejaký precedentný systém, čo sa akože pestuje, tak potom sa sudca nemôže odkloniť od precedensu tam, kde precedens má. Alebo musí veľmi dôkladne vysvetliť, v čom je tá situácia, ktorú rozhodoval, iná. U nás pokojne pozrú na zákon, kde je niečo označené ako biele, sudca vyhlási, že je to čierne a naďalej platí pre neho a účastníkov konania, že je to čierne. A to je práve dôvod na korupciu sudcov. Kto kedy platil sudcu za to, aby rozhodol podľa zákona? Korupcia je len o tom, aby rozhodol inak, ako hovorí zákon.
Takže reformu súdnictva hodnotíte pozitívne?
Toto, čo sa zavedie, nie je reforma, ale niečo, čo tu malo byť zavedené od vzniku Slovenskej republiky. Nenazýval by som to reformou, veď to vyplýva aj z celého kontextu, že sú to veci, ktoré mali byť zavedené dávno.
Áno, ešte sa však aj tak tento Kolíkovej návrh bude, ako sa hovorí, ohýbať a lámať, kým bude definitívny zákon. Do akej miery sa podľa vás bude ešte ohýbať?
Tým, že sa Súdna rada nedotýka našej reality, tak ju netreba ohýbať ani lámať. Je to o tom, čo bude niekedy v budúcnosti a určite nie v tomto volebnom období a v ďalšom volebnom období sa pokojne dá zmeniť, kým sa zavedie do praxe, čiže to je také, že je to ďaleko. Ústavný súd sa zavedie teraz alebo teda k 1. januáru, a tam je to eso v rukáve, že tam môžu prísť ľudia, ktorí hlasovali za nepreskúmavané zákony a nemajú motiváciu, aby rozhodli, že je to vlastne neústavné hlasovanie.
Dá sa s tým niečo robiť? Máte nejaké riešenie?
Tam chýba určite zásadné obmedzenie, ako je napríklad v Rakúsku alebo Maďarsku. Tam platí, že predošlé štyri roky pred nástupom do funkcie ústavného sudcu človek nesmie byť členom vlády, funkcionárom politickej strany alebo zamestnancom štátnej správy v Rakúsku, alebo poslancom obecného zastupiteľstva v Maďarsku. Toto obmedzenie veľmi potrebuje aj Slovensko, len to nechce súčasná partia v parlamente.
Video k reforme Ústavného zákona, facebook ministerky M. Kolíkovej
