V stredu si poslanci Európskeho parlamentu (EP) pripomínajú prvé výročie fungovania v poradí už deviateho zákonodarného zboru EÚ v európskej histórii.
Slovensko má 14 europoslancov, 12 z nich sú zaradení v štandardných európskych politických stranách a neváhali zhodnotiť svoj prvý rok pôsobenia v europarlamente a úspechy, ktoré EP v tomto období dosiahol. Dvaja slovenskí poslanci z Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) sú v skupine Nezaradených, bez väčšieho vplyvu na tvorbu európskej legislatívy.
Miriam Lexmann (KDH) z frakcie európskych ľudovcov (EPP) upozornila, že aj napriek tomu, že do Európskeho parlamentu nastúpila až vo februári tohto roka, po brexite, podarilo sa jej aktívne presadiť viacero dôležitých bodov. Ako tieňová spravodajkyňa frakcie EPP k správe o líderstve EÚ v oblasti umelej inteligencie v rámci Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) otvára tému, ktorá ovplyvní životy všetkých Európanov. “Chystám veľkú medzinárodnú konferenciu k tejto téme, lebo je dôležité, aby ten vývoj bol podmienený ochranou ľudskej dôstojnosti a ľudských práv,” vysvetlila a dodala, že sa na umelú inteligenciu sa treba pozerať aj z etického a morálneho hľadiska.
Cez výbor EMPL podala viacero pozmeňovacích návrhov v prospech lepšieho skĺbenia pracovného rodinného života a v prospech osôb so zdravotným a telesným postihnutím – a na Slovensku cez program “Pomôžme si” chce pomáhať znevýhodneným občanom, ale aj neziskovým organizáciám či inovátorom.
V oblasti zahraničných vzťahov, ktoré v globálnom svete ovplyvňujú aj situáciu v Európe, v mene EPP úspešne presadila rezolúciu ku kontroverznému čínskemu bezpečnostnému zákonu voči Hongkongu. Lexmann reprezentuje EÚ v novej Medziparlamentnej aliancii pre Čínu, ktorá dozerá, aby ľudské práva, ľudská dôstojnosť či dodržiavanie medzinárodného práva boli základom pre ekonomickú spoluprácu s Čínou, ale aj pre celkové medzinárodné usporiadanie.
Michal Wiezik (Spolu-OD), rovnako z frakcie EPP, priznal, že do europarlamentu prišiel s cieľom riešiť otázky ochrany životného prostredia, biodiverzity a poľnohospodárstva. Je spokojný, že po roku pôsobenia v EP rieši otázky ochrany životného prostredia, biodiverzity a lesov, podľa jeho slov ide o “prelomové záležitosti” aj v spojitosti so smerovaním EÚ v rámci Európskej ekologickej dohody. “Tento rok považujem za prekvapivo úspešný, podarilo sa nám presadiť prelomové myšlienky na prísnu ochranu lesov a pralesov, na podporu biodiverzity a používania pesticídov v poľnohospodárstve,” opísal kroky, ktoré sú podľa neho potrebné pre budúcnosť Zeme.
Wiezik tvrdí, že deviate legislatívne obdobie EP hodnotí ako výrazne “zelenšie” oproti predchádzajúcim obdobiam, a ocenil rýchlosť a jednotnosť europoslancov pri schvaľovaní opatrení zameraných na zvládnutie krízy spojenej s nákazou COVID-19.
Peter Pollák (OĽaNO) je tiež v najväčšej politickej frakcii EPP, ktorá ho podporila v niektorých jeho iniciatívach. Vo svojich vystúpeniach neraz upozorňoval, že v čase, keď EÚ kladie dôraz na digitalizáciu či zelenú ekonomiku, rozdiely medzi bohatými a chudobnými regiónmi v Únii sa aj naďalej prehlbujú. “V najchudobnejších regiónoch žije množstvo ľudí bez dobre platenej práce, kde deti nemajú prístup ku kvalitnému vzdelaniu, kde ľudia nemajú prístup k pitnej vode či kanalizácii. Ani som netušil, ako choroba COVID-19 tieto témy umocní a potvrdí,” zdôraznil.
Pollák ocenil, že sa mu v tomto smere aj s podporou EPP podarilo presadiť strategický dokument týkajúci sa európskeho procesu inklúzie Rómov v najbližšom desaťročnom období. Európska komisia, ktorá pripravuje víziu pokračovania európskeho procesu inklúzie Rómov do roku 2030, by podľa Polláka mala klásť väčší dôraz najmä na výsledky a efektivitu vynakladaných prostriedkov.
