Koronavírus ochromil zdravotníctvo. Hoci bolo silnou predvolebnou agendou, pacient nevidí zmeny, okrem personálnych rošád vo vedení nemocníc ministerstva. Janka Cigániková (SaS), predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo súhlasí, že sú oblasti, kde je už nieže o päť minút 12, ale päť minút po dvanástej. „Veľa vecí treba riešiť akútne,” vyhlásila v rozhovore pre ParlamentnéListy.sk.
Boris Kollár reagoval na výzvy SaS a Za ľudí, aby odstúpil. Tvrdí, že nie je prilepený na stoličke ani on, ani jeho kolegovia na ministerstvách, ale vydierať sa vraj nenechá. „Potom bude ‘odstúp z poslaneckého mandátu, rozpusť stranu’, tomuto hovorím vydieranie,” objasnil svoj pohľad na škandál s diplomovkou. A vraj sa máme nechať prekvapiť, čo bude. Ako to vnímate vy? Čo ak vašu výzvu nechá prejsť naprázdno, aký bude ďalší postup?
Uvidíme, my sa stretneme ako klub a dohodneme sa, čo ďalej. Teraz je ťah na Borisovi, teraz mu necháme čas pár dní, aby reagoval. Skutok sa jednoducho stal, treba sa k tomu postaviť ako chlap a prevziať zodpovednosť. Osobne to nejako neprežívam, myslím si, že toto zlyhanie nie je až také výnimočné a že naozaj nebude jediný… Ale to nič nemení na veci, že ako druhý najvyšší ústavný činiteľ by mal prijať zodpovednosť. Preto sme ho aj vyzvali na odstúpenie a ďalej je to v jeho rukách.
Dobre, berme to tak, že ako Boris Kollár uviedol, nenechá sa vydierať a preto neodíde. Čo bude s vládnou koalíciou? Málokto si myslí, že vládnu koalíciu na Slovensku rozloží jedna diplomová práca.
Sadne si poslanecký klub a dohodneme sa, čo ďalej.
Uvidíme teda. Poďme k oblasti týkajúcej sa skutočne priamo všetkých, a to je oblasť zdravotníctva. Viaceré lekárske organizácie už hodnotili prvých 100 dní ministra Krajčího vo funkcii. Zhodli sa, že veľa času venoval korone a málo ostatnej agende, ako je nedostatok lekárov, sestier, ich platové podmienky. Prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár mu napríklad vyčíta nových riaditeľov nemocníc, podľa názoru komory by nemocnice mali predsa len viesť lekári. Vy si čo myslíte?
Slovenská lekárska komora by sa nemala starať o menovanie riaditeľov nemocníc, ale o spokojných pacientov, čo je jej úloha. Ja si nemyslím, že riaditeľ nemocnice musí byť lekár, rovnako ako si nemyslím, že minister zdravotníctva musí byť lekár a že mäsiareň môže vlastniť len mäsiar. Jednoducho, má to byť hlavne manažér, ktorý vie zabezpečiť kvalitné podmienky pre zamestnancov a kvalitné služby pre pacientov. Toto je pre mňa alfa a omega a jeho vzdelanie mi až tak veľa nehovorí.
Dala som si tú námahu, zrátala som, koľkí ministri zdravotníctva doteraz boli lekári a koľko ich sedelo v zdravotníckom výbore. Odkedy vznikla Slovenská republika, vždy ústavnú väčšinu v zdravotníckom výbore v národnej rade mali práve lekári. Takisto drvivá väčšina ministrov, okrem dvoch, boli lekári. Čiže zdravotníctvo, ako ho vidíme dnes, je výsledok pôsobenia lekárov na najvyššom manažérskom poste. To je samo o sebe dosť dobrý dôkaz, že mať za riaditeľa či ministra lekára, nemusí byť sama o sebe vždy dobrá správa.
Áno, veľa sa dialo okolo korony a nebol čas na iné, je pravda, že veľa vecí treba riešiť akútne a rýchlo, a neriešili sa tak, ale naozaj je to preto, že bola korona.
Áno, korona. Otázka je, či už teraz sa tie veci riešiť idú – predsa len dlhodobo vieme o nedostatku všeobecných lekárov, nedostatku špecialistov, sestier, v zdravotníctve je čas kľúčovou záležitosťou a občania tohto štátu si azda zaslúžia starostlivosť o zdravie. Prečo by mali čakať na vyšetrenia niekoľko mesiacov? To nie je dobrý systém.
Nemáme až taký veľký problém s lekármi, ale fatálny problém je so sestrami. Odhalil to aj covid. Hoci je personálny problém v zdravotníctve, nedostatok sestier je akútny problém, kde sme v riešeniach päť minút po dvanástej, nieže o päť minút dvanásť, ako sa hovorí. Vie sa o tom roky a nijako sa to nerieši. Je potrebné robiť systémové kroky, ktoré spočívajú nielen v zlepšení platových, ale aj pracovných podmienok. Platové podmienky sú dehonestujúce a prostredie tiež treba prispôsobiť dobe. Verím, že sa to podarí vďaka eurofondom, ktoré nás čakajú a verím, že aj na toto pôjdu a že sa bude investovať nielen do štátnych, ale aj do súkromných zariadení.
Verím, že to zdravotníctvo skultivujeme a dobuduje sa aj personál a mladí ľudia budú mať opäť chuť ísť študovať a pracovať v tejto sfére. Lekári by určite mali mať tiež viac možností venovať sa svojmu rozvoju a nie aby sa obzerali, hľadali kľučky, ako zarobiť viac. Lekár má byť podľa môjho názoru jedným z najlepšie platených povolaní v spoločnosti, lebo zachraňuje životy a má to byť oficiálne, regulárne a s dostatkom času, aby sa venoval aj svojmu rozvoju. Keď toto dokážeme zabezpečiť, tak to bude výborné, ale je to beh na dlhé trate.
Áno, a kým sa tá dlhá trať dobehne, medzitým sa neuvažuje o posilnení lekárskeho stavu personálom zo zahraničia?
Samozrejme, je to čiastočné riešenie, ale za splnenia prísnych podmienok, aby boli pacienti pokojní a v bezpečí. Je najvyšší čas to riešiť, už včera bolo neskoro. Len covid si nevyberá, nevybrali sme si ani my jeho, ale skutočne bol tu a bolo treba ho riešiť. Takže naozaj treba regulárne priznať, že áno, personálne zabezpečenie je jeden z najvážnejších problémov, ale nebol čas ho riešiť.
Čo sa týka stratifikácie, tam to vidíte ako?
Stratifikácia je potrebná, lebo pomôže s rozmiestnením lekárov. Podľa OECD máme napríklad na Slovensku dostatok lekárov, len sú zle distribuovaní po krajine. V nemocniciach ich je málo, v ambulanciách chýbajú niektorí špecialisti, iných je zas viac, takže je potrebné pozrieť sa na túto distribúciu. Osobne si myslím, že netreba len stratifikáciu nemocníc, ale aj ambulancií a laboratórií.
