Viaceré vysoké školy si nevedia predstaviť vykonanie kontroly prác pred obdobím, odkedy sa využíva Centrálny register záverečných prác (CRZP). Zároveň sa viaceré univerzity pre TASR zhodli na tom, že staršie práce, ktoré nie sú v elektronickej podobe, by sa museli digitalizovať, čo označili za náročný proces.
Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave od svojho vzniku eviduje celkovo 165 688 absolventov a záverečných prác vo všetkých formách štúdia.
„Nedokážeme si predstaviť vykonanie celoplošnej automatizovanej kontroly záverečných prác pred obdobím, odkedy využívame CRZP, teda od roku 2011. Podobná požiadavka je z hľadiska personálnych a technických kapacít STU v súčasnej situácii prakticky nevykonateľná,” uviedol pre TASR hovorca STU Fedor Blaščák. Zároveň STU považuje vykonanie automatizovanej kontroly prác zverejnených v CRZP za duplicitné.
„Tieto práce už v minulosti prešli okrem automatizovanej softvérovej kontroly posudzovaním v skúšobných komisiách, ktoré sa predloženými prácami jednotlivo a podrobne zaoberali, pričom o autorite ich rozhodnutí nemáme dôvod pochybovať. Ak by štát pristúpil ku kontrole vo vlastnej réžii, poskytneme mu súčinnosť,” poznamenal Blačšák.
Hovorkyňa Prešovskej univerzity v Prešove Anna Polačková pre TASR poznamenala, že od 1. januára 2010 do 30. júla 2020 bolo na univerzite do CRZP odovzdaných spolu 31 422 prác. Za posledných desať rokov napísali študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre približne 33 000 prác, TASR to potvrdila hovorkyňa univerzity Renáta Chosraviová. Na univerzite podľa jej slov nie sú ochotní preverovať spätne práce, kým nie sú známe jasné legislatívne rámce celého procesu.
Na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, od vzniku školy v roku 1919, napísali študenti približne 250 000 prác.
„Za posledný akademický rok obhajovalo záverečné práce viac ako 5500 študentov,” uviedla pre TASR hovorkyňa UK Lenka Miller. Vzhľadom na množstvo prác by podľa UK bolo spätné preverovanie mimoriadne náročná úloha. Navyše by sme museli staršie práce previesť do elektronickej podoby, ak by sme chceli vylúčiť podobnosť s prácami odovzdanými neskôr. Na druhej strane, ak vložíme do systému staršie práce, veľmi pravdepodobne sa zmení aj originalita novších prác,” poznamenala Miller.
Univerzity sú pripravené zúčastňovať sa na diskusiách počas prípravy návrhu zákona predovšetkým s predstaviteľmi rezortu školstva.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) čelí podozreniu z plagiátorstva pre jeho diplomovú prácu. OĽaNO navrhlo, aby minister školstva Branislav Gröhling (SaS) a ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pripravili zákon, ktorý by umožňoval spätné preverovanie záverečných prác. Kolíková sľúbila právnu analýzu k odoberaniu titulov, Gröhling sa vyjadril, že nie je možné spätne odoberať tituly.
