Na Slováka ročne pripadá 100 kilogramov (kg) kuchynského bioodpadu. Za plytvanie potravinami si v budúcnosti priplatíme. Uviedla to v analýze analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Na Slovensku podľa nej potravinami plytváme. A to napriek tomu, že ceny potravín z roka na rok rastú, ich nákupy ukrajujú domácnostiam až pätinu celkových výdavkov, a 15 % slovenských domácností si dokonca nemôže dovoliť poriadny obed každý druhý deň. Na Slováka ročne pripadá 100 kg potravinového odpadu, teda 0,27 kg potravinového odpadu denne.
Analytička priblížila, že potravinový odpad okrem domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách. Najčastejšie v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.
Upozornila, že je to práve kuchynský biologický odpad, pre ktorý má obsah kontajnerov charakteristický hnilobný zápach. Zároveň sa práve tento typ odpadu podpisuje pod nekontrolovanú produkciu tzv. skládkového plynu tvoriaceho nebezpečnú zmes metánu, oxidov dusíka a sírovodíka. Pri skládkovaní, ktoré sa praktizuje na 80 % územia SR, je takýto bioodpad najväčším tvorcom skleníkových plynov a znečisťovateľom povrchových a podzemných vôd, pôdy či ovzdušia.
Zdôraznila, že aj vzhľadom na spomenuté ekonomické a ekologické faktory by mali Slováci v najbližších rokoch kuchynský odpad triediť. Do platnosti príde vyhláška dopĺňajúca zákon o odpadoch, podľa ktorej budú obce a mestá musieť zabezpečiť vykonávanie triedeného zberu pre biologicky rozložiteľný kuchynský odpad. Cieľom opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.
Samosprávy tak v súvislosti s triedením kuchynského bioodpadu hľadajú podľa Sadovskej odpovede na otázky, “ako často, akým spôsobom a za koľko”. Podľa zákona by sa mal zber kuchynského bioodpadu realizovať raz za dva týždne, avšak skúsenosti z EÚ najčastejšie hovoria o frekvencii jedenkrát týždenne.
Priblížila, že v rodinných domoch prichádza do úvahy tzv. vedierkový zber od domu k domu. V prípade panelákov je reálnejší tzv. centralizovaný zber do špecializovaných nádob. Súčasťou domácností by sa tak mali stať kompostovateľné vrecká, vedierka a pri bytových zástavbách aj hnedé nádoby. Vytriedený a vyzbieraný odpad z kuchyne sa môže následne zhodnotiť v bioplynových staniciach, v kompostárňach či v zariadeniach na energetické využitie odpadu.
Triedený zber bioodpadu z kuchýň a jeho následné zhodnotenie nebude zadarmo. Vyššie náklady miest a obcí sa s najväčšou pravdepodobnosťou odrazia aj na vyšších poplatkoch za odpad pre samotných občanov. Nárast nákladov spojených so zavedením a zabezpečením triedeného zberu kuchynského bioodpadu sa očakáva o desiatky percent.
Analytička poznamenala, že vyššie sadzby za triedenie kuchynského bioodpadu však nie sú a ani nebudú takou výraznou záťažou pre peňaženky ako samotný fakt, že potravinami sa v domácnostiach plytvá. “Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej odpadovej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,” upozornila.
Podľa Sadovskej však existujú spôsoby, ako množstvo kuchynského bioodpadu eliminovať. V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je ideálne nevytvárať žiadny, alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohli rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti.
Dodala, že ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho kompostovať pre vlastnú spotrebu alebo ho po zavedení triedeného zberu zbierať do špeciálnych vreciek a nádob. Aj v tomto prípade bude kľúčové disciplinované triedenie, aby sa do bioodpadu nedostali napríklad kúsky plastu.
