Pokiaľ neodídu Slováci do zahraničia a pokiaľ ich dokážu poľnohospodári zaplatiť, tak by malo byť dostatok pracovnej sily na našich poliach, myslí si poslankyňa za SaS, odborníčka strany na potravinárstvo a pôdohospodárstvo Jarmila Halgašová. Štát však podľa nej musí urobiť rýchle opatrenia, aby nám sezónna pracovná sila neodišla do zahraničia, ktoré tiež potrebuje každého brigádnika. V rozhovore však hovorí aj to, čo si myslí o novom opatrení Bruselu, ktoré prikazuje obmedziť používanie chemických pesticídov v pôdohospodárstve.
Európska komisia nedávno schválila novú potravinovú stratégiu “Z farmy na stôl”- čo znamená pre našich poľnohospodárov?
Znamená to, že Brusel stanovuje ciele, ktoré majú poľnohospodári a potravinári do roku 2030 dosiahnuť. Spôsob, akým vznikla táto stratégia je však veľmi zvláštny. Doslova spadla z neba na stôl. O dokumente „The Farm to Fork Strategy,“ nemám informácie nielen ja, ale ani naši zástupcovia v Európskom parlamente. Nevieme, kto návrh stratégie pripravoval, ani s kým bol konzultovaný. Píše sa v ňom o skutočne ambicióznych cieľoch: znížení množstva chemických pesticídov o 50 %, množstva hnojív o 20 %, množstva antibiotík o 50 %.
Sme pripravení znížiť pesticídy o polovicu? Vieme chemický postrek nahradiť iným?
Netuším, čo bude s východiskovým stavom pri hodnotení dosahovania cieľov a či sa budú vzťahovať na celú EÚ, alebo na jednotlivé členské štáty. Ak by sa vzťahovali na jednotlivé členské štáty poškodí to Slovensko. V žiadnom prípade sa nemôžeme porovnávať s bohatými štátmi ako sú Taliansko, Španielsko alebo Francúzsko, ktoré používajú chemické pesticídy v oveľa väčších množstvách ako Slovensko, ktoré je spolu s pobaltskými štátmi s 1 kg pesticídov na hektár na konci EÚ. Ako máme na Slovensku realizovať princíp zníženia pesticídov o 50 %, keď už teraz sme spomedzi členských štátov na najnižšej úrovni? V záujme udržania poľnohospodárskej výroby a správnej poľnohospodárskej praxe ďalšie znižovanie prakticky nie je možné. V žiadnom prípade si takto nemôžeme dovoliť znížiť množstvo používaných pesticídov o 50 %. Rovnako je to aj s antibiotikami.
Komisia hovorí, že cieľom stratégie je poukázať na novú a lepšiu rovnováhu medzi prírodou, potravinovými systémami a biodiverzitou, chrániť zdravie a kvalitné životné podmienky našich občanov. To znie dobre, je to ale realizovateľné?
EÚ predpokladá, že stratégia bude základom pri tvorbe strategických plánov jednotlivých štátov EÚ pre nové plánovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Niektoré princípy je možné v strategickom pláne zohľadniť, ale ako som už uviedla, v stratégii chýbajú základné princípy uplatňovania v praxi pre jednotlivé členské štáty. Niektoré princípy bude potrebné realizovať na celoeurópskej úrovni. Napríklad, ak sa má zmeniť spôsob označovania potravín, bude potrebný zásah do nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Výživové profily by sa mali zrejme riešiť novelou nariadenia o výživových a zdravotných tvrdeniach. Avšak dane sú v kompetencii členských štátov, takže v tomto prípade postačuje novelizovať národnú legislatívu, ak sa vláda rozhodne pre využitie tohto nástroja.
Čo bude znamenať stratégia pre spotrebiteľov?
Ambíciou stratégie nie je len zaistiť dostatok cenovo dostupných potravín v EÚ, ale aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme. Obsahuje množstvo opatrení, ktoré majú riešiť životné podmienky hospodárskych zvierat, plytvanie potravinami, či narastajúci výskyt obezity. V rámci podpory udržateľnejšej spotreby potravín chce vytvoriť podmienky, aby Európania postupne prechádzali od živočíšnej stravy na rastlinnú (vegetariánsku). V tejto súvislosti sa má zmeniť napríklad označovanie potravín, ktoré bude obsahovať údaje o ich výživovej hodnote, ale aj environmentálnej a klimatickej stope.
Pesticídy, hnojivá, výživové hodnoty, obezita. Je to všetko, alebo stratégia píše aj o ďalších zmenách?
EÚ navrhuje prechod na rastlinnú stravu s menším množstvom červeného mäsa a spracovaného mäsa (mäsové výrobky ako šunka, trvanlivé salámy alebo párky) a s väčším množstvom ovocia a zeleniny. Opäť je na mieste otázka, ako sa bude hodnotiť znižovanie konzumácie červeného mäsa v rámci EÚ. Na Slovensku totiž spotreba červeného mäsa dlhodobo nedosahuje odporúčané výživové dávky podľa noriem EÚ. Prekvapujúcimi návrhmi sú pre mňa tiež zmena spôsobu označovania potravín dátumami a vytvorenie výživových profilov. Máme tomu rozumieť, že výsledky dlhodobej diskusie o informáciách poskytovaných na potravinách pretransformované v roku 2011 do nariadenia viedli k tomu, že spotrebiteľ je odrazu termínmi „spotrebujte do“ a „minimálna trvanlivosť do“ zavádzaný a mätený?
Čo znamenajú spomínané výživové profily?
Výživové profily zavedú limity cukrov, tukov, či energie. Potraviny, ktoré tieto limity prekročia môžu mať zakázanú reklamu. Nie je opäť jasné, ako to chcú urobiť. Napríklad prírodné šťavy majú vysoký podiel cukru. Zakážu na tieto produkty reklamu? Ak výrobca zriedi 100 %-nú šťavu vodou, aby vyhovel limitom, už to bude v poriadku? Pokiaľ ide o výživové profily, pripomínam, že odborníci z Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) nedokázali nájsť zhodu minimálne 5 rokov od prijatia nariadenia o výživových a zdravotných tvrdeniach v roku 2006 a nakoniec od tejto ambície aj upustili. Stratégia poskytla na prijatie výživových profilov „až“ 2 roky. Zakazovať reklamu na potraviny s vysokým obsahom cukrov, tukov, soli, energie alebo na lacné mäso nepovažujem za rozumný návrh. Množstvo výnimiek totiž položí základ na obchádzanie pravidiel.
Aké dopady budú mať opatrenia Bruselu na výrobcov?
Veľmi by ma zaujímalo, či EÚ a autori stratégie majú vypracovanú dopadovú štúdiu na podnikateľské prostredie. Pretože realizácia cieľov bude mať na celý agropotravinársky sektor významné finančné dopady, ktoré si v tomto období nastupujúcej hospodárskej krízy nemôže dovoliť nikto. Tváriť sa, že náklady budú hradené z bruselských peňazí, je klamanie si do očí. Navrhované opatrenia je preto potrebné dôsledne prehodnotiť. Ak by sa napríklad predsa len dohodlo, že potraviny by sa mali označovať výživovými údajmi podľa osobitných pravidiel na prednej strane etikety, tak som jednoznačne zástancom vytvorenia jednotných pravidiel v rámci celej EÚ. Ak by mal každý členský štát vlastné pravidlá, nebodaj ešte doplnené iniciatívami rôznych výrobcov, tak to by vytvorilo nielen informačný chaos medzi spotrebiteľmi, ale by to zamedzilo voľný pohyb tovaru. Podporujem myšlienku, aby sa prijali kritériá pre udržateľné obstarávanie potravín pre verejný sektor (školské jedálne, nemocnice, verejné inštitúcie)
Správa hovorí aj o zdravom potravinovom prostredí a poukazuje na fakt, že v roku 2017 bolo v EÚ takmer milión úmrtí na nezdravé stravovanie. Nie je to čas na snahu o opätovné zvýšenie našej potravinovej sebestačnosti?
Pevne verím, že pandémia ochorenia koronavírusom, všetky prijaté opatrenia ako aj všetky dopady na hospodárstvo nikoho nenechali na pochybách, ako veľmi je dôležitá potravinová sebestačnosť štátu. Zrazu sme si začali všímať stav štátnych hmotných rezerv v jednotlivých potravinárskych komoditách. Som presvedčená o tom, že štát by mal byť pripravený na situáciu, aby v stave hospodárskej mobilizácie dokázal zabezpečiť výživu svojich obyvateľov. Rovnako by štát mal mať zabezpečenú výrobu potravín minimálne na takej úrovni, že v prípade uzatvorenia hranice, potravinárske prevádzky na území štátu dokážu zabezpečiť základnú výživu obyvateľov. Je trestuhodné, aby sme vyvážali kvalitné poľnohospodárske suroviny do cudziny a na Slovensko ich dovážali spracované na potraviny. Toto si uvedomuje každý jeden koaličný partner, preto máme v Programovom vyhlásení vlády SR uvedené, že budeme podporovať potravinársky priemysel. Je našou povinnosťou začať znižovať finančný deficit tohto odvetvia, aby konečne začal s obnovou technologických zariadení a začal investovať do inovácií. Nakoniec to vyplýva aj zo stratégie, žiada to Brusel vo vzťahu k zastaveniu nárastu nadváhy a obezity. Reformulácie potravín, znižovanie množstva cukrov, tukov, soli a energie v potravinách, nie je nič iné, len investície do inovácií a do nových technológií.
Dobrou správou pre našich poľnohospodárov je, že koronavírus je momentálne u nás potlačený a zdá sa, že neohrozí zber prvej úrody.
Dobrou správou je, že koronavírus Slovensko nepostihol v počte ochorení a úmrtí tak, ako napríklad Taliansko alebo Španielsko. Samozrejme, musíme byť stále veľmi opatrní, lebo zatiaľ sme vyhrali len bitku, nie vojnu, keďže sa koronavírus sa môže vrátiť druhej vlne. Život sa však nemôže zastaviť. Aj počas núdzovej situácie boli zamestnávatelia veľmi solidárni a zabezpečovali zamestnancov pre poľnohospodárov a potravinárov z iných odvetví, ako napríklad gastrozariadení, kde bola prevádzka zastavená. Poľnohospodárske práce sa na poliach nezastavili. Žiaľ, úroda na Slovensku bude poznačená dlhotrvajúcimi mrazmi a suchom. Úspešnosť zberu úrody bude veľmi závisieť od ďalšieho vývoja šírenia koronavírusu nielen na Slovensku, ale v celej EÚ. Taliansko, Španielsko, Francúzsko a ďalšie významnou mierou postihnuté štáty, evidujú výpadky pracovnej sily, ktoré sa snažia doplniť sezónnymi zamestnancami z iných členských štátov, ako napríklad z Rumunska. Preto je veľmi dôležité, aby sme čím skôr prijali účinné opatrenia, ktorými pomôžeme sezónnemu zamestnávaniu na Slovensku. Aby boli na Slovensku ľudia motivovaní ísť si privyrobiť aj do menej populárnych odvetví, ktorými poľnohospodárstvo a potravinárstvo nepochybne sú. Ale aby neodišli za prácou do zahraničia.
Máme dosť pracovníkov do poľnohospodárstva na letné práce? Ako naši farmári reflektujú na možnosť dočasného zamestnania ľudí, ktorí prišli kvôli koronakríze o prácu?
Pokiaľ neodídu Slováci do zahraničia a pokiaľ ich dokážu poľnohospodári zaplatiť, tak by malo byť dostatok pracovnej sily. Samozrejme, že to bude závisieť aj od rýchlosti prístupu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. S už avizovaným projektom som sa zatiaľ nemala možnosť oboznámiť. Pokiaľ mám správne informácie, tak profesijné združenia sa snažia spájať sily a navzájom si v hľadaní zamestnancov pomáhajú.
Ako ste spokojná s prvými týždňami Jána Mičovského, ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, vo funkcii?
Politické strany terajšej koalície do kampane išli s jednoznačným cieľom, ktorým je nulová tolerancia korupcie a transparentnosť procesov. Pevne verím, že minister Mičovský ustojí svoju neľahkú pozíciu a po skončení svojho funkčného obdobia bude symbolom naplnenia tohto bodu Programového vyhlásenia vlády SR. Naviac, je expertom v sektore lesníctva, kým ja som „doma“ v potravinárstve a poľnohospodárstve. Takže sa v témach vieme doplniť. Náš vzťah je od začiatku korektný.
Rezort hovorí, že “časy neslávne známych „mulčovačov“, ktorí brali podpory za ničnerobenie, skončili”. Je to tak?
Koaliční partneri pri príprave PVV našli absolútnu zhodu v tom, že pri príprave Strategického plánu SR pre nové programovacie obdobie Spoločnej poľnohospodárskej politiky je potrebné prerozdeliť peniaze tak, aby sa jednoznačne podporila produkcia. Dnes ešte nevieme, ako bude ovplyvnený rozpočet pre poľnohospodárstvo v dôsledku Brexitu a pandémie COVID19, ale našou ambíciou je presun finančných prostriedkov z I. piliera do II. piliera v maximálnej miere, čo je až 15 %. Rovnako chceme posilniť viazané priame platby tak, aby sme podporili špecializovanú rastlinnú a živočíšnu výrobu. Navýšené finančné prostriedky v II. pilieri bude potrebné určite využiť aj na podporu spracovateľského priemyslu. Odstránenie korupcie a transparentnosť procesov je v prideľovaní dotácií a schvaľovacích procesoch absolútnou prioritou vládnej koalície.
Nedávno ministerstvo informovalo o tom, že naši prvovýrobcovia, spracovatelia potravín aj lesníci získajú desiatky miliónov eur, ktoré by inak vyšli navnivoč ako nevyčerpané prostriedky aktuálneho programovacieho obdobia Programu rozvoja vidieka SR (PRV SR). Na čo by mali byť podľa vás prioritne použité?
Som veľmi rada, že sa „pozametalo“ na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) a že sa zrazu našlo voľných 45 mil. Eur. Rada by som aj touto cestou vyjadrila podporu novému generálnemu riaditeľovi PPA, Tiborovi Gunišovi. Verím mu, že zvládne potrebnú očistu PPA. Pokiaľ ide o využitie finančných prostriedkov, prioritne by mali byť využité pre spracovateľský priemysel. Nehovorím to preto, že som potravinárka a že by som poľnohospodárom nedopriala. Ale počas predchádzajúcich 4 rokov nebola na spracovateľov poľnohospodárskych surovín orientovaná ani jedna výzva. Potravinársky priemysel je reálne dlhodobo podfinancovaný a je to veľmi cítiť nielen v jeho nedostatočnom technologickom vybavení, ale aj v inovatívnych výrobkoch. Darmo budú poľnohospodári produkovať kvalitné suroviny, pokiaľ nebude na Slovensku pripravený spracovateľský priemysel vyrobiť z nich potraviny, naďalej sa budú vyvážať do cudziny ako zdroj práce a na Slovensko sa dovezú s pridanou hodnotou vo forme potravín. Skúste sa opýtať pekárov, či majú na Slovensku partnera pre dodávanie sušenej cibule alebo červenej repy. Dnes musia tieto suroviny dovážať z cudziny, aby mohli vyrábať svoje špeciálne chleby s červenou repou alebo s cibuľou. Myslím, že toto je tiež jeden z námetov na zamyslenie a príležitosť na zmenu a motiváciu, napríklad pre malých a stredných poľnohospodárov.
