Kollár tvrdí, že generálnym prokurátorom by mohol byť aj človek, ktorý nebol predtým v tejto profesii.
„Mám viac tipov na kandidáta na generálneho prokurátora, z radov prokurátorov aj neprokurátorov. Pokiaľ je ten človek morálne, charakterovo, odborne v poriadku, nevidím problém, prečo by to musel byť len prokurátor. Ak nebude bojovať proti tomu, pre čo sme prišli do vlády, tak by bolo úplne zbytočné len splniť podmienku prokurátora. Ja som tomuto otvorený,” skonštatoval šéf parlamentu k svojmu postoju k možnej kandidatúre advokáta Daniela Lipšica na tento post.
Aktuálna legislatíva hovorí, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor.
Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že presadí transparentný a širšiemu okruhu kandidátov otvorený model navrhovania a voľby kandidátov na funkciu generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) v uplynulom týždni povedala, že nevie o koaličnej dohode o spôsobe voľby generálneho prokurátora. Pripúšťa, že pred voľbou sa zákon meniť nemusí. Ak sa zákon meniť bude, Kolíková nevidí zatiaľ možnosť na využitie skráteného legislatívneho konania.
Zmena spôsobu voľby by mohla byť podľa nej novelizovaná prípadne cez poslanecký návrh zákona.
Lipšica ako kandidáta na šéfa prokuratúry spomenuli premiér Igor Matovič (OĽaNO) i minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Prezidentka SR Zuzana Čaputová nedávno pripomenula, že zmena zákona by mohla byť účelová, ak by bola robená iba pre Lipšica.
Z ostatných kandidátov sa spomínajú prokurátori Ján Šanta, Maroš Žilinka, Ján Hrivnák, Vasiľ Špirko alebo Jozef Čentéš.
Súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára vymenoval do funkcie v júli 2013 vtedajší prezident Ivan Gašparovič. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva hlava štátu na návrh parlamentu. Jeho funkčné obdobie je sedem rokov a podľa zákona sa mu predlžuje až do zloženia sľubu novým generálnym prokurátorom.
