“Podľa najnovších informácií umrelo 19. 3. 2020 v Taliansku na koronavírus 450 ľudí. Je to, samozrejme, smutné, ale zišlo mi na um, že mi tu čosi chýba. Po tejto správe som sa začal zaujímať o to, koľko ľudí umrie v Taliansku na iné diagnózy bez koronavírusu. A umreli tí ľudia skutočne na koronavírus?” zamýšľa sa na facebooku Jozef Banáš. A pridáva čísla z oficiálnych zdrojov.
Počet obyvateľov Talianska v roku 2019: 60,4 milióna
Úmrtnosť v Taliansku:
2017 ….. 10,4 úmrtí na 1000 obyvateľov, čiže celkovo za rok: 628.160 čiže za deň: 1.720
2018…… 10,5 úmrtí na 1000 obyvateľov, čiže celkovo za rok: 634.200 čiže za deň: 1.737
2019 ……10,6 úmrtí na 1000 obyvateľov, čiže celkovo za rok: 640.240 čiže za deň: 1.754
Zdroj: https://knoema.com/atlas/Italy/Death-rate
Z tých, ktorí umreli malo viac ako 99% iné ochorenie. Podľa Talianskeho národného inštitútu zdravia ISS zo dňa 17. marca bolo rozloženie chorobnosti tých, ktorí umreli v dôsledku koronavírusu nasledovné:
0,8 % nemali žiadnu inú chorobu
25,1 % mali jednu chorobu
25,6 % mali dve choroby
48,5 % mali tri a viac chorôb
Priemerný vek tých, ktorí umreli je 79,5 roka.
Zdroj: https://www.bloomberg.com/…/99-of-those-who-died-from-virus…
Banáš teda dospel k záveru, že by sme samali upokojiť. “V Taliansku umrie ročne denne v priemere štyrikrát viac ľudí na iné diagnózy ako na koronavírus , samozrejme v tejto chvíli nevieme ako sa bude úmrtnosť na koronavírus vyvíjať,” píše na svojom profile a dodáva,že tých, ktorí umreli výlučne na koronavírus nebolo ani percento.
“Nie som virológ, lekár ani politik, nemám najmenší úmysel hrozbu tejto epidémie zľahčovať, moja úvaha nie je odbornou analýzou, len sa snažím znížiť hladinu stresu v spoločnosti, a tak mi zišlo na um prečo nám naše médiá hlásia výlučne čísla o mŕtvych na koronavírus, ale nepovedia nám aj štatistiky bežných úmrtí,” objasňuje svoju motiváciu Banáš.
Ako ďalej poznamenáva, myslí si, že “rovnako nebezpečná ako samotný vírus je aj panika, stres a negatívne emócie, ktoré sa tým vytvárajú. Dokonca už aj svetová zdravotnícka organizácia WHO označuje masívnu záplavu informácií vyvolávajúcich úzkosť termínom INFODÉMIA… Médiá a politici by nemali ľudí len permanentne strašiť, ale informovať vyvážene, pretože ak prinesiem len časť informácie, tak je to dezinformácia.”
Banáš je presvedčený, že prísne opatrenia zavedené na Slovensku treba jednoznačne pochváliť. Domnieva sa tiež, že v krajine, kde chorobnosť neprekročí možnosti zdravotného systému je veľká nádej na prekonanie vírusu. Ale… “Stres, negatívne myšlienky sú aj podľa odborníkov faktorom, ktorý chorobnosť podporuje,” píše Banáš, ktorý odporúča prijímať informácie o koronavíruse bez paniky a dodržiavaním daných pravidiel.
Autor: Lucia Balichová
