“Dôvody sú viaceré, okrem iného aj to, že v mnohých prípadoch občania SR na poslednú chvíľu nevyužijú možnosti organizovanej repatriácie, respektíve o ňu žiadajú len formálne, nakoľko ich obvyklý pobyt je v zahraničí,” uviedlo ministerstvo. Existujú podľa nich aj prípady, keď sa už repatriovaní občania vrátili naspäť do krajiny, odkiaľ na Slovensko pricestovali.
Rezort dopĺňa, že repatriačná preprava je primárne a v rámci dostupných možností organizovaná v tých miestach, kde nie je možnosť inej formy prepravy. “Pokiaľ je ešte stále možné sa z danej krajiny dostať alebo aspoň priblížiť k SR iným spôsobom – lietadlom, vlakom, autobusom alebo inak individuálne, občania by mali využiť túto možnosť,” odporučil.
Registrácie, takpovediac na poslednú chvíľu, je ešte možné urobiť na slovenských zastupiteľských úradoch v krajine, kde sa záujemcovia o repatriáciu momentálne nachádzajú. „Pokiaľ tam zastupiteľský úrad nemáme, tak na tom zastupiteľskom úrade, ktorý je pre konkrétnu krajinu priestorovo príslušný,“ vysvetľuje štátny tajomník ministerstva Martin Klus.
„Odporúčam, aby to urobili elektronickým spôsobom. Máme na to formuláre na zastupiteľských úradoch a kompletný návod na stránke ministerstva zahraničných vecí. Príde im automatická odpoveď, že boli zaregistrovaní. A potom niekoľko dní, v horšom prípade aj týždňov, trvá, kým sa dostanú na rad. Robíme všetko pre to, aby to bolo čo najskôr. Ale sú krajiny, kde máme napríklad príliš málo občanov, a preto musíme konať v súčinnosti s českými kolegami, maďarskými kolegami, dokonca nám pomáhali Slovinci alebo Nemci,“ dodáva.
Hoci sa na základe porovnania s vývojom koronavírusovej epidémie v iných štátoch dá očakávať, že jej najťažšie fázy Slovensko ešte len čakajú, podľa Klusa mnohí slovenskí občania žijúci v zahraničí viac dôverujú slovenskému prístupu k riešeniu krízy a vracajú sa domov. „Mnohí naši občania sa vracajú, lebo zisťujú, že Slovenská republika im môže poskytnúť bezpečné útočisko a kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Aspoň veríme tomu, že to tak je. Takýchto občanov je momentálne okolo 5500,“ odhadol Klus celkové množstvo záujemcov o repatriáciu späť na Slovensko s pomocou rezortu zahraničných vecí.
Len vo Veľkej Británii tento počet predstavuje 2000 až 3000 ľudí, ktorí sa hlásia aj v týchto dňoch. „Čísla sa hýbu zo dňa na deň. Vo Veľkej Británii za posledné dni výrazne narástol počet ľudí, ktorí požiadali o repatriáciu preto, lebo sa tam výrazne zhoršila situácia. Dokonca samotný premiér je pozitívne testovaný na nový koronavírus,“ poznamenal Klus.
Doteraz sa podľa neho na Slovensko podarilo repatriovať takmer 2500 ľudí. Najväčším limitom pritom nie sú dopravné možnosti, ale kapacity zariadení, kde repatrianti absolvujú povinnú karanténu. Z tej však štát zľavovať nemieni, ešte aj designovaný minister zahraničných vecí Ivan Korčok ju po návrate z USA absolvuje takisto ako ktorýkoľvek iný občan.
„Poctivo si ju doma odsedí. Povinnej karanténe sa vyhnúť naozaj nedá, na tomto trváme. Ak by sme z týchto kritérií zľavili, dostávame do rizika všetkých ostatných,“ povedal Klus.
Povinnú karanténu na území Slovenska organizuje rezort vnútra. Keďže sa v minulosti stalo, že časť dovezených ľudí ušla z autobusov, aby sa jej vyhla, dnes na celý proces dohliadajú príslušníci polície. „Spolupráca s pánom ministrom Romanom Mikulcom je výborná, naozaj sa jeden rezort snaží vyjsť v ústrety druhému,“ hodnotí Klus.
Ministerstvo podľa neho využíva na repatriácie vládnu letku aj komerčné lietadlá, let v nich je spoplatnený. Vypravuje na Slovensko aj autobusy, treba však počítať s tým, že prednosť majú ohrozené skupiny, napríklad dôchodcovia a ľudia, ktorí nemajú v zahraničí vybudované zázemie. „Ak niekto žije vo Veľkej Británii posledných desať rokov, asi nedostane prednosť pred študentom Erasmu alebo 75-ročným dôchodcom,“ povedal Klus.
Designovaný minister Korčok aj z karantény apeluje prostredníctvom videa na ľudí, aby stres pri vybavovaní repatriácií zvládali a nedostávali sa do konfliktov s pracovníkmi zastupiteľských úradov. Podľa Klusa sú pracovníci extrémne preťažení a zaslúžia si za svoje nasadenie a snahu pomôcť veci riešiť uznanie. „Táto doba si vyžaduje, aby sme si navzájom nevyčítali, kto čo spravil, ale spoločne hľadali riešenia. Aby sa ktokoľvek, kto má o to záujem, mohol dostať na územie Slovenskej republiky. Za nás chcem povedať, že pre to robíme všetko,“ zhrnul Klus.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zároveň vyzýva občanov, aby rešpektovali jeho cestovné odporúčanie o stupni číslo tri – necestovať do všetkých štátov sveta. Toto odporúčanie je platné od 16. marca. Dôvodom je zhoršujúca sa epidemiologická situácia v Európe i vo svete, vyvolaná pandémiou ochorenia COVID-19, s neustále sa meniacou situáciou na hraničných priechodoch, obmedzením prepravy osôb, ako aj možným postupným uzatváraním hraníc ďalších štátov.
