“Ako krajina máme nešťastný zvyk, že rozhodnutia EÚ málokedy iniciujeme, málokedy formujeme, skôr reagujeme,” skonštatoval Valášek s tým, že Slovensko musí byť aktívnejšie.
Poukázal napríklad na participáciu na financovaní železničnej siete, do ktorého síce odvádza financie, no menej ich využíva a nie vždy je prítomné pri diskusii o ich investovaní.
Tvrdí, že väčšina Slovákov sa cíti v EÚ doma. Upozornil, že sa to môže zmeniť dlhodobou pasivitou, ak občania nadobudnú dojem, že sa SR na formovaní európskej politiky a rozhodnutiach EÚ nepodieľa.
Ocenil ambíciu vlády mať v rezortoch viac ľudí zaoberajúcich sa európskou politikou. Môžu podľa neho pomôcť zorientovať sa vo vznikajúcich príležitostiach a zapojiť sa do nich. Poukázal aj na potrebu spolupráce s mimovládnymi organizáciami a so Slovákmi v európskych inštitúciách.
Poslanec Ján Ferenčák (Smer-SD) podotkol, že cezhraničná politika sa deje medzi ľuďmi, a to v regiónoch. V Programovom vyhlásení vlády mu chýba dôraz na podporu cezhraničnej spolupráce regiónov či miest a obcí, ako aj ambícia rezortu diplomacie byť riadiacim orgánom aj pri cezhraničnej spolupráci s ďalšími susedmi SR, napríklad s Poľskom či Maďarskom
Eduard Kočiš (ĽSNS) skonštatoval, že pokiaľ nedôjde k zásadnému prerozdeleniu síl v Európskom parlamente a štruktúrach, malé štáty nebudú braté tak ako tie veľké. Predseda ĽSNS Marian Kotleba dodal, že cieľ vlády vrátiť slovenskú silu do Bruselu je ambiciózny, no pochybuje o jeho reálnosti. Poukázal na to, ako sa EÚ stavia k Slovensku a malým krajinám, ale aj k V4 v otázkach, v ktorých s EÚ nesúhlasia.
Valášek na poznámky opozície reagoval tým, že menšie krajiny a relatívne noví členovia EÚ musia pochopiteľne vložiť viac energie do procesov v EÚ.
“Nie je pravda, že menšia a nová krajina nemá šancu, je to o talente a o tom, ako vieme poprepájať ľudí, ktorých máme k dispozícii. (…) Dá sa to. Neverte tomu, že ako malá krajina sme do počtu. Nie sme,” uzavrel Valášek.
