Aliancia sa chce týmto spôsobom na novú vlnu lepšie pripraviť a byť schopná účinnejšie podporovať zasiahnuté členské krajiny. Operačný plán sa má vypracovať pod záštitou vrchného veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe, amerického generála Todda Woltersa.
Podľa veľvyslancov sa Aliancia doteraz dostatočne nezamerala na riziko vírusových pandémií. Preto by sa okrem spomínaného operačného plánu pre potenciálnu druhú pandemickú vlnu mal vypracovať aj dlhodobý pohotovostný plán (Pandemic Response Contingency Plan).
Stoltenberg podľa Spiegla tlačí na to, aby bol prvý plán schválený už koncom júna na ďalšom rokovaní ministrov obrany. Koordinovanú reakcia na druhú vlnu pandémie považuje za skúšku dôveryhodnosti a súdržnosti Aliancie. Vypracovanie druhého, rozsiahlejšieho pandemického plánu si naopak vyžiada viac času.
Aliancia v reakcii na článok Spiegla pre agentúru DPA uviedla, že neustále vyhodnocuje reakciu na pandémiu ochorenia COVID-19 a diskutuje o ďalších krokoch. O strednodobých a dlhodobých dôsledkoch pandémie a prípravy na ne sa hovorilo už na videokonferencii ministrov obrany konanej 15. apríla a témou to bude aj v júni.
„Je príliš skoro na to, aby sa závery robili už teraz, ale je jasné, že musíme posilniť odolnosť našich spoločností, lepšie sa pripraviť na budúce pandémie, chrániť náš kritický priemysel a zlepšiť plánovanie prebiehajúcich krokov,” konštatuje sa v stanovisku NATO.
Stoltenberg aj verejne varoval pred negatívnymi dôsledkami súčasnej pandémie na bezpečnosť krajín NATO. Očakávaná recesia by mohla spôsobiť, že niektoré budú zraniteľnejšie a náchylnejšie na zbavenie sa kritickej infraštruktúry. To by mohlo mať dlhodobý vplyv na ich bezpečnosť a akcieschopnosť v prípade krízy.
