Juncker predstúpil pred poslancov s každoročnou správou o stave Európskej únie. V jej rámci prítomných najviac prekvapil výzvou, aby dve členské krajiny z východu EÚ pristúpili k Schengenskej dohode. Tá od roku 2007 zavádza voľný pohyb osôb. Rumunsko a Bulharsko, ktoré vstúpili do EÚ až v čase, keď sa schengenský priestor implementoval, nie sú súčasťou tohto systému. Na rozdiel od Slovenskej republiky a iných členských štátov, ktoré sa stali členmi Únie v rámci veľkej vlny rozširovania v roku 2004.
Teraz Juncker hovoril o potrebe spoločne čeliť migračnej kríze. Spoločná migračná politika podľa neho vyžaduje, aby členské štáty EÚ tvorili spoločnú zónu voľného pohybu osôb. A hlavnou prekážkou, ktorá tomu bráni, je podľa neho v súčasnosti to, že dve členské krajiny, ktoré sa navyše vzhľadom na svoju polohu môžu stať cieľom migračnej vlny z Turecka, nie sú súčasťou schengenského systému.
Preto Juncker požaduje, aby sa tieto dve krajiny urýchlene stali členmi schengenského priestoru.
Bulharsko a Rumunsko zažívajú v poslednom čase v EÚ úspešné časy. Vrcholní politici si ich predchádzajú vo viere, že sa im s ich pomocou podarí oslabiť vplyv Vyšehradskej skupiny, ktorá je práve v migračnej politike najvýraznejším oponentom bruselského hlavného prúdu. S predstaviteľmi Bulharska a Rumunska tak nedávno rokoval francúzsky prezident Macron a teraz ich snahu vstúpiť do schengenského priestoru jednoznačne podporil aj predseda Európskej komisie Juncker.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
