„Ak má naozaj vláda taký záujem na boji proti korupcii, musí ísť sama príkladom. Pre žiadneho ministra ani verejného činiteľa nemôže byť problém zverejniť svoj majetok. Každé jedno euro alebo kúpu nehnuteľnosti, či drahého auta, šperku,“ uvádzalo sa v tlačovej správe, ktorú ešte v auguste zverejnila strana SNS. Realita je však taká, že zatiaľ žiaden konkrétny návrh dodnes neprišiel.
Poslanci z OĽaNO Veronika Remišová a Gábor Grendel tvrdia, že súčasný zákon o majetkových priznaniach neplní svoj účel a verejných funkcionárov nezaväzuje, aby zverejnili celý svoj reálny majetok, a preto pripravili vlastný návrh novely ústavného zákona.
„Aj keď SNS stiahla chvost pri odvolávaní Richtera, chceme jej ponúknuť druhú šancu a tou sú prísnejšie majetkové priznania verejných funkcionárov,“ povedal Grendel s tým, že aj podľa samotného Danka musí ísť vláda príkladom a verejní funkcionári by mali celý svoj nadobudnutý majetok zdokumentovať a zverejniť. „Pripravili sme návrh zákona, ktorý rozšíri okruh ľudí, ktorí musia podať majetkové priznanie a tiež rozšíri položky, ktoré musí obsahovať majetkové priznanie,“ vyjadril sa Grendel.
Podľa Remišovej hnutie OĽaNO vzniklo ako antikorupčné hnutie, ktoré v boji s korupciou vidí tri hlavné piliere – legislatívu, personálne nominácie a silné kontrolné inštitúcie. Na tie posledné dve však ako opozícia hnutie nemá momentálne dosah, preto prichádza aspoň s návrhom úpravy legislatívy.
Zapchať deravý zákon
Rozsiahla novela zákona o majetkových priznaniach má za cieľ zapchať všetky diery v súčasnom zákone, ktorý pochádza ešte z roku 2004. Zákon sa dnes podľa Remišovej na mnohých funkcionárov nevzťahuje. Dôvodom je, že medzičasom niektoré inštitúcie a funkcie zanikli a iné naopak vznikli. V praxi tak situácia vyzerá tak, že šéf daňového úradu musí podávať daňové priznanie, ale šéf Finančnej správy alebo ani špeciálny prokurátor ho podávať nemusí.
Obsahom novely tak je napríklad rozšírenie zoznamu verejných funkcionárov, na ktorých by sa mal zákon vzťahovať. Rozšíriť by sa mal aj zoznam povinne vypĺňaných údajov vo formulári majetkových priznaní, lebo podľa Remišovej prax ukázala, že v súčasnej forme si majetkové priznania robia z transparentnosti dobrý deň. Ako príklad uviedla, že dnes si niektorí verejní funkcionári pomerne vágne mnohé príjmy uvádzajú v kolónkach iné a ostatné, a v takom prípade sa nedá overiť, odkiaľ príjmy skutočne pochádzajú.
„Vyjadrenie pána Kaliňáka spred niekoľkých dní, ktorý na otázku, na čom zo svojich ostatných príjmov v celkovej výške 268 461 eur zarobil najlepšie, odpovedal, že presný názov nevie, lebo je veľmi komplikovaný a má skratku, ktorú si tiež nepamätá,“ povedala Remišová.
Povinnosť zverejňovania majetkových priznaní chce hnutie rozšíriť aj na samosprávy. Dnes síce napríklad starostovia majetkové priznania podávajú, ale tie sa zamykajú do trezorov a nezverejňujú sa.
Úrad pre etiku
Hnutie zároveň vyzvalo vládu na vytvorenie úradu, ktorý by sa zaoberal etikou verejných funkcionárov. Takýto úrad majú napríklad v USA. Náplňou jeho činnosti je riešiť dary, majetkové priznania či sťažnosti na funkcionárov a je to podľa Remišovej veľmi rešpektovaný úrad. U nás má takúto činnosť na starosti iba parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý podľa Remišovej riadi ten, kto v ňom má väčšinu, čiže vládni poslanci.
„Proti korupcii sa nedá bojovať, ak umožníme politikom žiť v sivej zóne, nadobúdať majetok a nepriznávať ho, a umožníme im schovávať sa za deravý zákon,“ myslí si líderka OĽaNO. Hnutie preto vyzýva Danka, aby za túto ich novelu zákona zahlasoval a takisto vyzýva na podporu aj Fica, keďže aj on sa profiluje ako bojovník proti korupcii.
Nejasnostiam pri nadobudnutí majetku má tiež podľa Remišovej zabrániť rozšírenie majetkových priznaní o údaje o daroch a iných výhodách, ktoré verejný funkcionár v danom kalendárnom roku prijal, ak hodnota daru presiahne 5 000 eur. „Cieľom je zamedziť obchádzanie a znefunkčňovanie zákona aj prostredníctvom tohto typu materiálnych pôžitkov. Za súčasného stavu si občan bude darmo lámať hlavu, z čoho a kto vlastne nadobudol napríklad apartmány v Chorvátsku, hlavne ak v majetkovom priznaní čítajú ako jediný a výlučný len príjem z výkonu verejnej funkcie, a žiadny iný,“ uzavrela Veronika Remišová.
„V auguste Danko spomínal majetkové priznania ako principiálnu požiadavku, uvidíme teda, či hovoril pravdu,“ zakončil Gábor Grendel (OĽaNO).
Ide im len o propagandistickú činnosť, kontruje Hrnko
Podpredseda SNS Anton Hrnko zatiaľ o iniciatíve OĽaNO nepočul a ich navrhované opatrenia zatiaľ nevidel, obáva sa však, že ide zo strany hnutia opäť len o „propagandistickú činnosť, ktorá nemá s realitou nič spoločné“. Čo sa týka vytvorenia akéhosi úradu pre etiku, Hrnko je presvedčený, že pokiaľ sa nezmení morálka, žiaden úrad situáciu len tak nezachráni a je dosť možné, že bude len vyciciavať peniaze zo štátu a nič užitočné z neho nebude. Podotkol však, že opozícia niektoré veci nadmerne dramatizuje.
„Predseda národnej rady Andrej Danko (SNS) víta akúkoľvek iniciatívu, určite sa s návrhom oboznámi, na túto tému sa však už začali v koalícii aktívne rokovania,” reagovala šéfka komunikácie parlamentu Zuzana Čižmáriková.
Sprísnenie majetkových priznaní sa spomína už roky, zriadené boli viaceré pracovné skupiny. Jedna tvorila zmenu ústavného zákona o konflikte záujmov aj v minulom volebnom období. Hoci sa dohodla na zmenách, Smer-SD od nich odstúpil. Následne prišli ďalšie návrhy od opozície aj vládnej strany, ale ani jeden pre nedostatok hlasov neprešiel.
