Vládnuca CDU mieri k istému víťazstvu v nedeľných voľbách, ale jej predsedníčka a kancelárka Angela Merkelová sa pri svojich vystúpeniach v kampani stretávala aj s prejavmi nevôle. Väčšinou si ich nevšíma, ale na námestí v historickom meste Quedlinburg jej pred troma tisíckami poslucháčov došla trpezlivosť a urobila výnimku. “Niekto si evidentne myslí, že problémy môžu byť vyriešené nejakým prekrikovaním. Ja si to teda rozhodne nemyslím a dúfam, že spoločne so mnou aj väčšina z vás,” reagovala Merkelová na pískanie a výkriky svojich odporcov. Venovali sa protestom proti Merkelovej aj tamojšie médiá alebo o nich z nejakých dôvodov neinformujú?
Ako som uviedol naposledy, necítim sa byť kvalifikovaný na posúdenie činnosti verejných médií, pretože ich už dlhší čas nesledujem. Informácie čerpám z iných, nezávislejších zdrojov. Inak by som povedal, že by si kancelárka prejavov nevôle všímať ´sakra´ mala. Ak nemá politicky interesovaný, ale stranícky neorganizovaný občan inú možnosť na vyjadrenie kritického názoru, ako vyjsť na námestie a tam pokrikovať, je to signál čohosi veľmi, veľmi nedobrého, a zodpovedný politik by to mal prinajmenšom vziať na vedomie.
Angela Merkelová má našliapnuté na to, aby sa štvrtým triumfom vyrovnala najväčším predchodcom, tvorcovi povojnového hospodárskeho zázraku Konradovi Adenauerovi a “kancelárovi zjednotenia” Helmutovi Kohlovi. Ako podľa vás vychádza v porovnaní s týmito velikánmi nemeckej politiky?
Pani Merkelová sa obom menovaným tvorcom nemeckej povojnovej politiky môže rovnať leda v dlhodobosti svojho pôsobenia. Inak sa v porovnaniach s nimi vyníma dosť nešťastne, povedal by som dokonca, že taká deštruktívna figúra – rôznych bláznov a fanatikov nerátajme – sa v dejinách povojnového Nemecka nevyskytla. Spomínaná dlhodobosť je daná jej schopnosťou vyštvať a vyotravovať z verejnej funkcie každého, kto by sa jej rovnal či dokonca ju prevyšoval popularitou: tak zmizol z politického dejiska veľmi schopný a nadaný Friedrich Merz, skúsený Roland Koch, slobodný pán Theodor von und zu Guttenberg, previniac sa tým, že sa začal na rebríčkoch popularity ukazovať na prvom mieste, aby som menoval len niektorých. Pani Angela znesie vedľa seba len poddajné figúrky a ochotne so všetkým súhlasiace, čo sa jej v dlhšom časovom horizonte nemôže nevypomstiť. Ale nechcem fušovať do remesla prognostikom.
V jedinom televíznom dueli so svojím najväčším súperom Martinom Schulzom vyhlásila Merkelová, že islam patrí k Nemecku, čo si ale podľa prieskumov nemyslia dve tretiny Nemcov. Obhajovala tiež svoju migračnú politiku z krízového roku 2015, pretože podľa nej išlo o veľmi dramatickú situáciu, v ktorej bolo správne utečencom pomôcť otvorením hraníc. Plynie z podpory Merkelovej, že migrácia a spolužitie s moslimami nie je pre voliča zas až taká dôležitá téma?
Pani Merkelová je z tých, ktorí nikdy nepripustia svoju chybu či omyl, začína však v poslednom čase – vzhľadom na blížiacie sa voľby – zo svojich stanovísk opatrne cúvať, čo nemení nič na tom, že otázky migrácie, najmä z krajín moslimského Orientu, zostávajú jedným z vedúcich, ba dokonca najdôležitejších tém verejného záujmu. To, čo si myslia alebo nemyslia zhruba dve tretiny Nemcov, je ťažké uhádnuť.
Sám by som súdil, že zhruba 70 percent sa ich k prieniku islamu do verejného života stavia odmietavo, 20 percent je tých, čo im je všetko jedno a dávajú prednosť pivu a futbalu pred všetkým.
A sú tu aj tí, ktorí – vlažne a vzdialene – sledujú líniu kancelárky.
Môže pretrvávajúca popularita kancelárky súvisieť aj so skutočnosťou, že stredná vrstva v Nemecku má na to bývať na bezpečných miestach, takže otázka migrácie ich trápi skôr z toho hľadiska, že peniaze vynaložené na prisťahovalcov sa nedostanú do oprav ciest alebo škôl, ale pre členov tejto triedy to nie je zvyčajne ešte dôvod na zmenu voličského vzorca?
Nemyslím si to. Ono aj tá najstrednejšia vrstva musí niekedy vyjsť zo svojich bezpečných lokalít, napríklad do centra mesta a už má pred sebou celý ´malér´ ako namaľovaný. Nie, takto by som otázku nestaval.
Skôr je to tak, že členovia vyššej intelektuálnej triedy – aj keď ako ktorí – majú tendenciu chápať problémy doby idealisticky.
V súčasnosti to nie je povzbudivý pohľad.
Viac počuť hlasy chudobnejších skupín obyvateľov žijúcich v problémových štvrtiach, ktorí sa s novoprichádzajúcimi dostávajú do konfliktu, takže sú oveľa citlivejší na prisťahovaleckú otázku a zrejme budú ochotnejší voliť neštandrdné strany?
Už som spomenul problematické štvrte. Čo sa týka ochoty voliť netradičné strany – pokiaľ ide o súčasné Nemecko, najmä o stranu AfD (Alternatívu pre Nemecko) – nie je ani tak daná miestom pobytu ako viac opozeranosťou a bezkoncepčnosťou tradičných strán.
Existujú tu však aj iné faktory: zvyky a rodinná tradícia – starý otec si vybral CDU, ocko a všetci strýčkovia volili CDU a ja by som teraz zrazu… Ďalej tiež nemecká neochota púšťať sa do vecí, ktoré príliš vyčnievajú z normálu a snaha neupútavať na seba pozornosť.
Som realista a očakával by som určitý úspech AfD, ale nie taký, že by to zalomcovalo mocou pani Angely a jej CDU.
Nehovorí sa mi to ľahko, pretože som bol jej voličom niekoľko desaťročí, ale v deň, keď pani Merkelová prišla do čela strany, zaprisahal som sa, že radšej by som hlasoval za Stranu psov a mačiek ako za ňu.
Nedávno vyšla v Nemecku kniha novinára Robina Alexandera Hnaní, ktorá popisuje dianie v nemeckej vláde v kritických dňoch roku 2015. Tvrdí, že boli pripravené tvrdé rozkazy pre nemeckú pohraničnú stráž, ktorá mala v septembri 2015 zavrieť hranice a odmietať každého. Také opatrenie by bolo v súlade s ústavou, ale stroskotalo na tom, že sa Angela Merkelová bála „škaredých scén“ na hraniciach. Je tento kancelárkin prístup braný ako záležitosť vyššieho mravného princípu alebo skôr snahy o to neprísť o časť voličov?
Neviem, odkiaľ autor uvedenej knihy berie svoje zvesti; na internete je mnoho nezmyslov aj holých dezinformácií, takže bol by som opatrný. Bez toho, aby som si myslel, že by sa pani Angela zľakla nejakých scén, a že by bola obrnená proti všetkým citom a pocitom a ochotná presadiť svoje, aj keby pršali metly. Pre úsudok mi stačí skutočnosť, že onoho tragického dňa 4. septembra 2015 otvorila dotyčná dáma nemeckú hranicu prívalu neidentifikovateľných utečencov na základe svojej vôle, bez konzultácie s parlamentom, a teda protizákonne.
V nedeľných voľbách savraj hrálen o to, či budúca vláda bude opäť veľkou koalíciou CDU/CSU a SPD, ako ňou bola poslednéštyri roky alebo či vznikne stredopravá vláda CDU/CSU a FDP. Je to naozaj tak a ktorý z variantov by vám osobne bol milší?
Odpoveď je ľahká: milší by mi nebol žiadny z uvedených variantov. Strana FDP je mi o chlp sympatickejšia než obe zvyšné, ale na to, aby som upadal do vytrženia nad takto zbúchanou koalíciou, to nepostačuje.
Akosú prijímané výroky volebného lídra SPD Martina Schulza, aby krajiny EÚ, ktoré sa odmietajú podieľať na prijímaní utečencov na základe kvót, niesli finančné dôsledky, vrátane prehlásenia, že by ako kancelárspochybnil rozpočet Európskejúnie, pokiaľ by niektoré krajiny zostali „nesolidárne“?
Nuž, ak chce súdruh „Genosse“ Schulz naozaj rozvrátiť Európsku úniu, tak len do toho. Neviem si ani predstaviť, ako by chcel vo štvorici východoeurópskych krajín – pretože o tie ide – presadiť zmienené kvóty, ani to, že by si nechali vnútiť akési finančné dôsledky. A už vôbec si neviem predstaviť, ako by v nich chcel utečencov udržať, aby do týždňa neboli všetci naspäť v Nemecku, jedine že by ich kázal prikovať na reťaz.
Dá sa očakávať, že „bratia a sestry v Nemecku“ si vypočujú výzvu tureckého prezidenta Erdogana na to, aby vo voľbách nepodporovali ani stranu CDU kancelárky Merkelovej, ani SPD Martina Schulza, a môžu v Nemecku žijúci Turci voľby nejako ovplyvniť?
Do istej – neveľkej – miery azda môžu, no len tí, ktorí získali nemecké občianstvo. Veľký vplyv na výsledok volieb to sotva bude mať, pokiaľ vôbec nejaký.
Aký volebný výsledok se dá čakať od Alternatívy pre Nemecko, ktorá si svoj vrchol zažila v minulom roku a pred tohtoročnými voľbami sa zviditeľňuje deklarovaným súbojom s večnou kancelárkou, čoho dôkazom je hlavné volebné heslo v bývalom východnom Nemecku Merkelová musí preč?
Už v jednej z predchádzajúcich odpovedí som naznačil, že istý úspech strany AfD očakávam, hoci nie taký, aby výraznejšie zalomcoval mocou pani Angely. Predpovedal by som jej výsledok o niečo priaznivejší, než aký jej zvestujú oficiálne agentúry, teda niečo okolo 15 percent. Podstatne výraznejšieho úspechu sa môže dočkať v piatich spolkových krajoch bývalej NDR, kde sa dosiaľ nezakorenil zvyk a rodinná volebná tradícia, ako som už spomenul.
Ako môžu zamiešať kartami ostatné politické strany, pokiaľ vôbec môžu?
Neveľmi. Vstup do parlamentu je v Nemecku obmedzený päťpercentnou hranicou, ktorá strana zostane pod ňou, môže si miešať kartami tak akurát medzi sebou. Čo veľmi ľahko môže stretnúť stranu Zelených, ktorá si za 37 rokov svojej pôsobnosti získala povesť tvorcu naschválov, ktorá nevie nič iné, než všetkému prekážať, všetko sťažovať, zdražovať a zdaňovať. Panenský peľ mladosti z nej čas už dávno odvial spolu s rolou šťuky preháňajúcej tučné kapry, sama sa takými postupne stala. Z rovnakého dôvodu nepadajú do úvahy ani ostatné strany a straničky, ktorých sa v Nemecku urodilo mnoho.
Riešila sa v Nemecku nejako významnejšie kauza tamojšieho diskontného reťazca Lidl, ktorý na svojich predajných letákoch odstránil kríže na gréckych kostoloch z ostrova Santorini? Lidl sa nakoniec ospravedlnil svojim zákazníkom za to, že ich znepokojil. Berie savšak v Nemecku vôbec ešte za znepokojujúce také nadbiehanie moslimom?
Začnem odzadu: príliš okaté nadbiehanie islamu je v Nemecku takpovediac kontraproduktívne; predsa len ešte máme akú-takú demokraciu, a mohlo by sa to nevyplatiť. Diskontný reťazec Lidl už si stačil zarobiť na viac hanby, napríklad keď kázal vyťať stromy pred svojimi predajňami; to sa v prírodu milujúcom Nemecku nenosí dobre. No chodím do Lidla sám rád nakupovať, pretože máva tovar – najmä ovocie a zeleninu – čerstvejší než jeho konkurenti, čo nakoniec preváži nad všetkými odstránenými krížmi aj vyťatými stromami.
