V Barcelone, srdci a hlavnom meste Katalánska, prirovnávajú španielsku centrálnu vládu ku KĽDR, Číne a Turecku. Takéto prirovnania sa začali ozývať týždeň pred referendom, keď Madrid poslal do Katalánska viac policajtov a prevzal kontrolu nad regionálnou pokladnicou. Ešte skôr zhabali španielske úrady hlasovacie lístky, na ktorých mali Katalánci hlasovať o osude regiónu.
Podľa španielskej vlády je referendum nezákonné a premiér Mariano Rajoy vyhlásil, že sa všeľudové hlasovanie konať nebude. Zároveň vyzval starostov katalánskych miest, aby v tomto smere spolupracovali a nedovolili otvorenie volebných miestností. Napriek týmto vyhláseniam už rozdali hlasovacie lístky, ako sme písali TU.
Ak sa referendum v Katalánsku predsa len začne, je Rajoyova vláda údajne pripravená aplikovať 155. článok ústavy, ktorý oprávňuje výkonnú moc prijať „potrebné silové opatrenia“, aby bola dodržaná ústava. „Ak vás niekto vyzve, aby ste šli k volebným urnám, nechoďte, lebo žiadne referendum nemusí byť a je to nelegálny krok,“ odkázal španielsky premiér Kataláncom.
Protesty Kataláncov
Zákrok polície proti katalánskym vládnym autoritám a zhabanie propagačných materiálov, ako aj hlasovacích lístkov z 20. septembra vyvolalo v uliciach katalánskych miest búrlivé protesty zástancov odtrhnutia regiónu od Španielska. Zakročiť musela polícia a davy nakoniec rozháňali ťažkoodenci a slzotvorný plyn.
Istý stupeň autonómie získalo Katalánsko v roku 1977, dva roky po páde autoritárskeho režimu generála Francisca Franca a volanie po nezávislosti od tej doby narastá. Najhlasnejšie sa však Katalánci začali ozývať pred siedmimi rokmi, keď španielsky Ústavný súd zrušil časť autonómnych práv, ktoré región nadobudol v roku 2006. Podľa rozsudku vraj neexistuje žiaden právny podklad na to, aby boli Katalánci považovaní za samostatný národ žijúci v Španielsku.
Od chvíle, keď Ústavný súd rozhodol, že Katalánsko nemá právo na takú veľkú autonómiu, aká mu bola prisúdená, sa požiadavky na samostatnosť stupňujú. K tomu sa významnou mierou pridáva tiež ekonomická kríza, ktorá ruinuje Španielsko a spôsobuje obrovské problémy, zatiaľ čo Katalánsko, ako hospodársky motor štátu, drží celú krajinu nad vodou.
Len na porovnanie, Katalánsko má podiel na španielskom HDP 18,8% zatiaľ čo Madrid len 17,6% HDP. Katalánsko tak patrí k najbohatším oblastiam na celom Pyrenejskom polostrove.
Rozpoltená spoločnosť
Bohatý región v okolí Barcelony už preto odmieta ďalej ekonomicky ťahať zvyšok Španielska a chce sa v referende osamostatniť. Nebude však jednoduché odtrhnúť Katalánsko od zvyšku krajiny. Nielen z hľadiska administrácie. Je tu aj problém s tým, že podľa prieskumov je verejnosť rozpoltená, čo sa týka názoru na samostatnosť regiónu. Taký bol aspoň stav pred začiatkom protestov, ktoré vyvolal zásah Madridu.
V nedávnom rozhovore pre Parlamentné Listy sa ku katalánskemu referendu vyjadril analytik Eduard Chmelár, ktorý považuje „akýkoľvek mocenský zásah do emancipačného procesu Kataláncov za kontraproduktívny“. Podľa Chmelára je totiž katalánska spoločnosť v otázke referenda rozpoltená, ale „represie španielskej vlády ju môžu ešte viac vzdialiť od Madridu“.
„Úsilie o národnú emancipáciu považujem za súčasť demokratizačného hnutia. Mnohí by ju radi udusili v integračnom procese – veď aj Macron vyzval na to, aby sme sa vzdali politiky identít – ale takto to nefunguje. Európska súdržnosť môže existovať len tak, keď sa jej jednotlivé súčasti budú cítiť slobodné a samosprávne,“ povedal Chmelár pre PL.
Referendum v Katalánsku zvolal v júni tohto roka katalánsky prezident Carles Puigdemont a o mesiac neskôr schválil tento krok aj katalánsky parlament. Poslanci odklepli procedurálne zmeny, ktoré by urýchlili vyhlásenie nezávislosti, ak by si to voliči priali.
O tom, či Katalánci povedia na osamostatnenie od Španielska áno, alebo nie, by sa malo rozhodovať už v nedeľu, ale vzhľadom na vyhlásenia Madridu je možné aj to, že hlasovanie bude prerušené, alebo sa vôbec nezačne. V takom prípade sa však dajú očakávať masívne protesty a rovnako tvrdá reakcia polície.
- Reklama -
