O čom svedčí prípad tragédie, za ktorou je šialený strelec Stephen Paddock, ktorý zabil v Las Vegas počas hudobného country festivalu na mieste 50 ľudí a vyše 400 ich zranil?
O tom, že ľudská psychika má bohatý repertoár, ale keď sa prizrieme bližšie, zistíme, že to isté tu už bolo, ale na inom mieste a v inom čase. Šokuje nás, že jeden človek dokázal za krátky okamih zabiť a zraniť toľko ľudí? A čo takto scény z vojen alebo akčných filmov, kde jeden „hrdina“ dokáže automatickou zbraňou pozabíjať stovky ľudí?
Čo môže byť pohnútkou či motiváciou človeka, ktorý vykoná takýto hrozný čin?
Napodobňovanie, hnev a agresivita. Agresivita je obvykle forma ľudského správania. Ak ju má človek pod svojou kontrolou, ide o prirodzenú súčasť jeho emocionálnej výbavy. Ak však agresivita je aj prejavom nejakého ochorenia alebo chorobnou reakciou na podnety z okolia, môže napáchať veľké škody. Angličan John Lubbockna na prelome 19. a 20. storočia povedal: „Náš vlastný hnev alebo zlosť nám narobia viac škody ako to, čo nás k hnevu priviedlo.“
Paddockov brat pre televíziu CNN povedal, že absolútne nerozumie tomu, čo urobil jeho brat. O čom to svedčí, keď ani najbližšia rodina ani len netušila, že také niečo vrah chystal?
Bratovi do hlavy nevidíme. Myslím si ale, že Paddockovým motívom bol hnev na niečo, čo nemohol ovplyvniť. Hluk na štadióne? Hnev na ľudí, ktorí sa zabávali? Osobné nešťastie alebo nepriaznivá zdravotná diagnóza? Alebo iba chorobná túžba si zastrieľať do davu ľudí, ako to videl vo filmoch? Nech bol jeho motív akýkoľvek, Paddock iba poodhalil, aké obludné môže byť ľudské myslenie a konanie.
Aj na Slovensku sme mali pred pár rokmi prípad strelca Ľubomíra Harmana, kde sa neskôr ukázalo, že to bol zúfalý čin, keď už nevedel nájsť spôsob na to, ako ho terorizovali sociálne neprispôsobiví susedia, pričom ho dovtedy nikto nepočúval a neriešil jeho situáciu. Môžu sa takéto zlyhania v sociálne napätej súčasnosti opakovať na rôznych miestach sveta?
Áno, sociálne zlyhanie spoločnosti má na svedomí, že človek zahnaný do kúta „otvorí“ tú zlú, chorú stránku svojej osobnosti a začne zabíjať. Či dáme zbraň každému a zakotvíme to v ústave, je politické rozhodnutie. Neznamená to ale, že v tom momente začne prevažná väčšina obyvateľstva zabíjať a vraždiť. Iba určitá, ktorá by k tomuto dospela aj bez ústavného rozhodnutia mať právo na zbraň.
Pred pár dňami dala u nás do parlamentu Kotlebova strana návrh zákona a vytvorení domobrany. Je toto cesta?
Každý Švajčiar má doma zbraň ako súčasť domobrany a k nezákonnému použitiu zbrane dochádza zriedkavo. Každému Američanovi zaručuje ústava, že môže byť ozbrojený a vybavovanie si účtov so zbraňou na školách alebo nejakou menšinou je príliš časté. Česi zvažujú, že žiadateľ o zbrojný preukaz nemusí prejsť psychologickým vyšetrením, pritom nedávno v Uherskom Brode psychiatrický pacient dostal od lekára potvrdenie, že na držanie zbrane je dostatočne psychicky zdravý a vzápätí zastrelil v pohostinstve niekoľko ľudí. Z tohto pohľadu je spomínaný návrh zákona o vytvorení domobrany u nás veľmi nebezpečný, pretože by to niektorých jedincov mohlo lákať na jeho zneužitie.
Podobný masový vraj – Anders Breivik – zavraždil v roku 2011 až 77 nevinných mládežníkov v Nórsku. Tam boli pohnútky celkom iné. Tiež ale konal individuálne, takže nemožno hovoriť o terorizme. Dajú sa také prípady vôbec porovnávať – to, čo sa stalo v Las Vegas a to, čo sa stalo v Nórsku?
Dajú, nezmyselne vyhaslo niekoľko životov a to, že ľudský život prestáva mať cenu. Zbrojársky priemysel je príliš veľký kšeft, aby sa pre zopár mŕtvych obmedzil predaj zbraní. A Breivik to je výsmech súdnictva. Namiesto prísne uzatvorenej väzenskej cely je umiestnený v luxusnej cele a niekoľkonásobný vrah sa súdi pre svoje ľudské práva.
V ostatnom čase je teror a násilie na dennom poriadku. Strieda sa islamský fanatizmus s vizitkou Islamského štátu s individuálnymi činmi šialencov. Z čoho vyplýva táto stupňujúca sa vlna násilia vo svete?
Násilie tu vždy bolo a je. Strach, že na pešej zóne vás prevalcuje dodávka alebo v staničnej hale vás podreže nejaký náboženský fanatik, je psychologická taktika na obsadenie a ovládnutie nového územia. To, čo sa nepodarilo veľkej Osmanskej ríši v predchádzajúcich storočiach, teraz sofistikovane zvládajú jej prapravnuci.
Dá sa očakávať niečo podobné aj v našich končinách? Dá sa vôbec takémuto násiliu, či už organizovanému, alebo individuálnemu zabrániť?
Je to iba otázka času a našej pokory, keď migranti „objavia“ aj Slovensko. Slováci však sú veľmi citliví, koho majú za suseda a s príchodom migrantov môžu byť veľké sociálne problémy. Situácia na Slovensku sa môže zmeniť, ak sa pohnú nové migračné vlny najmä z východu. Slovensko môže byť zaujímavé pre migrantov najmä z hľadiska, že má veľké zásoby podzemnej vody a je zatiaľ v pomerne dobrom zemepisom pásme. A to môže byť lákadlom pre ďalšie generácie migrantov.
