Pred týždňom vydala Európska komisia správu, že plánuje priviezť z Afriky a prerozdeliť v členských štátoch EÚ 50 000 utečencov. Vyjadrili ste sa, že v našich médiách táto téma nerezonovala. Prečo podľa vás o tejto správe médiá nehovoria? Ak sa nemýlim, nie je ani preložená do slovenčiny, je k dispozícii v angličtine, francúzštine a nemčine.
Na Slovensku o tom písali iba Hlavné správy, ktoré teda sú vnímané ako neštandardné médium, a inak som nezachytil nič. V Nemecku o tom písal napríklad denník Die Welt, čo je teda veľký renomovaný denník. Aj to hovorí svoje. Či je to náhoda, či si to nevšimli, je otázka na médiá.
Samotné opatrenie považujem za hrubú chybu. Pokiaľ Európska únia nedokáže utesniť, v prípade potreby až hermeticky uzavrieť svoje hranice, nemá čo rozmýšľať nad tým, ako sem bude voziť utečencov. Hlavne považujem za veľmi slabý argument, že chcú nejako zmierniť ich utrpenie. Tých 50 000 je kvapka na horúci kameň, to je nič. Tam čakajú desiatky miliónov ľudí na to, aby sa dostali do Európy. Čiže to je skutočne nič, ale v Európe to problémy narobí.
A tretia vec, toto by v žiadnom prípade nemala riešiť Európska komisia, ale jednotlivé národné štáty. Ak si myslia, že potrebujú prijímať utečencov, nech sa páči, nech si ich prijímajú. Toto určite musí ostať suverénnym rozhodnutím členských štátov.
Tých 50 000 migrantov má byť hlavne z oblasti severnej Afriky a Afrického rohu. Medzi štátmi uvedenými v správe sa však neuvádza Eritrea, hoci je to jedna z krajín s viac ako 75 % priznaných azylov. Medzitým sa však prevalilo, že mnohí z eritrejských „utečencov“ chodia do vlasti dovolenkovať. Nazdávate sa, že to spolu môže súvisieť?
K jednotlivým krajinám sa neviem vyjadriť, ale naďalej platí, že kto sa dostane k hraniciam Európskej únie, má nárok na to, aby požiadal o azyl. To však neznamená, že jeho žiadosť musí byť vyriešená vo vnútri Európy, môže byť vyriešená aj mimo. Touto cestou sa musí Európska únia uberať.
Podľa materiálov zverejnených Európskou komisiou v stredu dohoda s Tureckom zredukovala počet utečencov do Grécka o 97 %. To však dáva Turecku silnú vyjednávaciu pozíciu a v prípade nedorozumení s EÚ môže Turecko prestať spolupracovať.
Rozhodne k zníženiu počtu migrantov prispela aj dohoda s Tureckom, ale hlavný prínos malo uzavretie macedónskej hranice, ku ktorému došlo na základe konferencií krajín západného Balkánu. To bolo o nejaké dva mesiace skôr a ešte pred uzavretím dohody s Tureckom počty výrazne poklesli, možno o dve tretiny. Ten trend ďalej pokračoval, ale od toho momentu, ako sa uzavrela dohoda s Tureckom, sa nedá presne rozlíšiť, že ktorý utečenec neprišiel pre uzavretie macedónskej hranice alebo pre dohodu s Tureckom.
Myslíte si, že by EÚ mala mať pripravené aj iné mechanizmy na zabránenie masovej migrácii cez Turecko? Ak áno, tak aké?
Európska únia musí byť schopná uzavrieť hranice. To je prvý, bezpodmienečný, nediskutovateľný bod. Keď je hranica uzavretá a stane sa, že príde príliš veľa migrantov a požiada o azyl, Európska únia musí byť v ďalšom kroku schopná zriadiť utečenecký tábor mimo územia EÚ.
Tieto dva kroky budú riešiť prakticky celý problém s migrantmi. Samozrejme, okrem týchto dvoch krokov sa Európska únia musí posnažiť, musí prispieť k tomu, aby sa upokojila situácia v severnej Afrike a na Strednom východe. Napríklad tak, že im nebudeme bombardovať domovy, ako sa stalo v Líbyi.
Už v júni 2016 Európska komisia navrhla novú únijnú modrú kartu, aby zlepšila schopnosť EÚ pritiahnuť a udržať špičkových pracovníkov z nečlenských štátov. Podľa správy EÚ posilňuje práva pracovníkov a ich rodín a poskytuje flexibilnejšie zákony. Európska komisia chce, aby privátny sektor pomohol identifikovať potreby pracovného trhu v EÚ, a podľa nej je kľúčové zahrnúť do procesu investorov. Čo si o tom myslíte?
Tomuto rozumiem, len to považujem za trocha sebecký postoj. Lebo ak my z tých štátov vyciciame ich najlepších ľudí, kto má potom tie štáty budovať? Kto ich má dostať na vyššiu úroveň a zabezpečiť, aby sa aj tam ľuďom žilo lepšie, keď najlepšie vzdelaných ľudí im takto odoberieme? Preto by som tu bol veľmi opatrný. Teraz nechcem povedať, že to má Európska únia zakazovať, to v žiadnom prípade. Opäť platí, nech si to rozhodne každý štát sám, ale nepovažujem za nejaké super riešenie, keď im odoberieme najviac vzdelaných, najchytrejších a najschopnejších. To už vidieť v krajinách, ako je Litva, tam odišla štvrtina obyvateľstva. Síce do západnej Európy, ale Litve to nepomôže. Rozhodne nie.
Podľa Európskej komisie na významné zníženie zakázanej práce ilegálnych migrantov budú členské štáty musieť plne implementovať právo EÚ a zvýšiť počet inšpekcií. Pomôže to alebo by ste navrhovali aj ďalšie opatrenia?
Pomôže to málo, a hlavne to bude drahé, lebo zase treba zamestnať množstvo inšpektorov a vytvárať pravidlá, nastavovať procesy, zaťažuje to administratívu… Čiže pomôcť to pomôže, ale otázka je, za akú cenu a aké to bude účinné. Čo by pomohlo oveľa viac, je, ako som už vravel, uzavrieť hranice, aby tu tých migrantov toľko nebolo, na druhej strane, v prípadoch tých, čo tu už sú, treba rýchlo konať, zistiť, či majú alebo nemajú právo na azyl. Ak nemajú nárok na azyl, treba sa postarať, aby boli vyvedení opäť von z krajín alebo z EÚ. A ak majú nárok na azyl, treba im dať pracovné povolenia. To je riešenie, nie kontrolovať. Treba bojovať aj proti čiernej práci, ale tu treba robiť iné veci, ktoré sú dôležitejšie.
Ste stále v kontakte s Pavlom Podolayom, ktorého ste vybrali na kandidátku do EP, gratulovali ste mu k zvoleniu za poslanca za AfD, pretože vás oslovili jeho blogy. Zaujal vás niečím konkrétnym, nejakým konkrétnym blogom či vyjadrením, alebo skôr celkovo v spojení s čítanosťou? Je niečo, v čom s ním nesúhlasíte?
Áno, zaujali ma. Blogy, čo písal, boli výborné. Pozdával sa mi jeho pohľad na ekonomické súvislosti v krajine a ponúkol som mu miesto na kandidátke. Nesúhlasím s ním vo všetkom, napríklad nemám taký názor na obsadenie Krymu. Anexia Krymu pre mňa bola jednoznačne v rozpore s medzinárodným právom. Paľo Podolay má na to iný názor, je to jeho právo. V každom prípade sa teším s ním, že je v Nemeckom spolkovom sneme. Počet poslancov, ktorých tam poznám, už stúpol možno na päť. To sa tak pomaly dozvedám. Aj tu z Európskeho parlamentu viacerí odchádzajú do nemeckého – Alexander Graf Lambsdorff alebo Beatrix von Storchová.
