Pristavme sa najskôr pri Martinovi Klusovi, ktorý sa vzdal vo váš prospech ako prvý. Prekvapil vás svojím postojom? Jedna vec je prísľub takéhoto postupu pred týždňami a iné je odhodlať sa k takému kroku…
Cením si rozhodnutie Martina Klusa, že dodržal slovo. Vyjadril mi podporu bez podmienok, a navyše vyzýva svojich voličov, aby ma podporili svojimi hlasmi.
Čo konkrétne pre vás jeho odstúpenie znamená? Pre vaše rozhodovanie nič, sám ste oznámili, že do volieb pôjdete tak či onak. Myslíte si, že voliči sa budú riadiť takouto podporou či odporúčaním?
Som presvedčený, že podpora Martina Klusa prispeje k môjmu víťazstvu vo voľbách.
Po Klusovi a krátkom váhaní odstúpil vo váš prospech aj Stanislav Mičev, jeho krok sa v tomto smere očakával…
Oceňujem, že moji dvaja kolegovia – moji najvážnejší konkurenti v boji o zosadenie súčasného župana – splnili slovo.
Čo to znamená vo voľbách?
Že všetci v našom kraji, ktorí chceme priniesť skutočnú zmenu k lepšiemu, sme teraz na jednej lodi. Sme najlepší tím, máme najlepší plán a reálnu šancu pohnúť náš kraj vpred. Bolo to čestné a férové prvé kolo.
Dá sa odhadnúť, koľko percent vo voľbách vám môže priniesť toto zredukovanie kandidátov?
Nechcem špekulovať. O všetkom sa rozhodne až v najbližších týždňoch. Preto v našom zápase o lepšiu budúcnosť nesmieme poľaviť!
Je pre vás dôležitejšia táto podpora od Martina Klusa či Stanislava Mičeva alebo tá od strany Smer?
Ja som nezávislý kandidát a vážim si hlas každého voliča.
Neoľutovali ste prijatie podpory od Smeru? Napríklad Ľubomír Galko vás vyzýval, aby ste sa jej vzdali. Prevládali v tejto súvislosti pozitívne či negatívne reakcie, ktoré sa k vám dostali?
Mojím cieľom je realizovať zmenu v našom kraji a chcem pracovať pre všetkých voličov v spolupráci so všetkými kandidátmi, ktorí sa dostanú do zastupiteľstva. Samozrejme, je pre mňa dôležité, aby sa presadilo mojich 27 kandidátov, čo by mi umožnilo jednoduchšie realizovať náš program.
Podľa vašich slov je teraz dôležité, aby sa ľudia volieb zúčastnili aj osobne v čo najväčšom počte, nielen deklarovali svoje postoje. Myslíte si, že dnes ľudia vedia o fungovaní a potrebe VÚC viac ako trebárs pred štyrmi – piatimi rokmi? Majú väčší dôvod ísť voliť, než ísť „za Kotlebu“ alebo „proti Kotlebovi“?
Viedol som úspešný a zodpovedný život, vychoval som šesť detí, ktoré mali možnosť žiť v zahraničí, vybudoval som firmu, ktorá dnes zamestnáva viac ako 200 ľudí, a traja synovia prevzali moju firmu. Nemôžem sa pozerať, ako náš kraj stagnuje, ako mladí ľudia odchádzajú z kraja preč a v rodinách často chýba otec alebo matka, ktorí pracujú v zahraničí. Vo volebnej kampani chcem vrátiť ľuďom nádej, ponúknuť im všetky svoje skúsenosti a vedomosti pre lepší život v našom kraji. A na to, aby som mohol naplniť svoj program, je dôležité, aby prišli všetci občania k volebným urnám a aby výsledky volieb odzrkadľovali vôľu nás všetkých, ktorí v kraji žijeme, a nielen vôľu úzkej skupiny ľudí.
Veľa dohadov a emócií sa točí okolo predvolebných prieskumov. Nie je rizikom spraviť takéto rozhodnutie, či kandidovať alebo nie, práve na ich základe?
Prieskumy sú štandardné metódy, ako s nejakou presnosťou odhadnúť výsledky volieb. Určite by mali lepšiu situáciu voliči pri výbere kandidáta v dvojkolových voľbách.
Vy ste pri podobných spochybňovaniach hájili dôveryhodnosť agentúry Focus, s ktorou ste spolupracovali na prieskumoch a ktorá vám prisudzuje okolo 30 percent, podľa vás ide o rešpektovanú agentúru. Pozrime sa na posledné parlamentné voľby – posledný predvolebný prieskum Focusu a realita: podľa Focusu mal mať Smer 34 percent, mal ich 28, na druhom mieste videl Sieť s 13 percentami, Procházka ledva prešiel do parlamentu. Na 5 % hranicu podľa Focusu nemal ani Kotleba, ani Kollár, obaja tam dnes sedia, na rozdiel od poslancov KDH, ktorých Focus odhadoval na 7,5 percenta. Pýtam sa ešte raz – prečo všetci tak veria predvolebným prieskumom?
Nič lepšie ako predvolebné prieskumy verejnej mienky na rozhodovanie nemáme. A ešte raz, dvojkolové voľby by situáciu vyriešili zodpovednejšie.
Tieto prieskumy vás favorizujú, pred Kotlebom vám prisudzujú náskok 8 percent. Čo ešte môže ovplyvniť verejnú mienku posledné týždne pred 4. novembrom?
Nič nie je jasné, je dôležité naďalej ukazovať všetkým občanom môj program a silný tím. Zaväzuje nás to k ďalšej zodpovednej práci.
Nebojíte sa, že si ľudia povedia: „Pred Kotlebom má dostatočný náskok,“ a neprídu? Hlavne pri novom jednokolovom modeli to môže byť nebezpečné…
Ja verím, že ľudia si uvedomia svoju zodpovednosť za lepší život pre svoje deti, vnúčatá a aj pre ich život.
Prečítal som si váš blog o tom, ako chcete podporiť regionálnych farmárov či remeselníkov. Hovoríte, že ponúkate konkrétne riešenia. V celom texte je ale o riešení len myšlienka, že župa by mala ponúknuť logistickú podporu distribučnej sieti lokálnych výrobkov. Vy si myslíte, že župa by mala vstupovať do obchodných vzťahov?
Zákon 539/2008 vymedzuje úlohy VÚC v jedenástich bodoch, kde v prvom bode dáva za úlohu župe, aby sa podieľala na hospodárskom, sociálnom a územnom rozvoji kraja. Nie je tu priestor, aby som vymenoval všetkých jedenásť úloh, ale jedenásty bod hovorí, že VÚC má spolupracovať s podnikateľmi.
Ako konkrétne si predstavujete tú logistickú podporu? Ako chcete tie výrobky dostať do maloobchodnej siete či na pumpy?
Existuje rad spôsobov, ako je možné projekt regionálnych pultov realizovať, neexistuje len jedna správna cesta. V rámci slovenského legislatívneho rámca prichádza do úvahy zriadenie Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR), ktorá bude združovať okresné organizácie cestovného ruchu, ako aj podnikateľské subjekty z celého kraja. KOCR by v takomto prípade plnila niekoľko úloh. Úlohu lídra a moderátora projektu medzi jednotlivými zapojenými subjektmi pri nastavovaní pravidiel a rozsahu fungovania takého projektu. To znamená aj vytváranie nových partnerstiev a rokovanie s novými subjektmi, ktoré nie sú zapojené do takéhoto systému, napríklad s obchodnými reťazcami alebo pumpami. Išlo by o činnosť pripomínajúcu klasickú obchodnú činnosť, akú poznáme pri súkromných obchodných spoločnostiach. KOCR by tiež zabezpečila výrobu a umiestnenie, ako aj celkovú marketingovú podporu takýchto pultov pri jednotlivých koncových predajcoch, či už hotelieroch, krajských kultúrnych a turistických inštitúciách, alebo sieti púmp. KOCR by v takomto modeli fungovala ako klasická obchodná spoločnosť, ktorá by zabezpečovala proces objednávania a distribúcie lokálnych výrobkov od výrobcov k predajcom. V zahraničných úspešných modeloch takáto inštitúcia nezaťažuje verejný rozpočet a okrem vstupnej investície funguje z marže tržieb predaja v rámci tohto systému. Tak ako sa to podarilo v okolitých krajinách, napr. Rakúsku, Švajčiarsku či Taliansku, zrealizovať takýto program, premyslieť, ako sa to podarí u nás, môže byť úlohou samosprávneho kraja.
Dlhodobú nezamestnanosť navrhujete riešiť napríklad aj cez sociálne poľnohospodárstvo, hovoríte o mikropôžičkách, ako to je v Košiciach, kde si Rómovia môžu požičať do výšky 1 160 eur. Myslíte si, že toto môže naozaj rozhýbať zamestnanosť? Nemal by sa o to skôr viac a konkrétnejšie starať štát, ktorý má na to celý úradnícky aparát?
Silné reči pre riešenie sociálnych problémov nefungujú. Existujú odskúšané štandardné postupy, ako riešiť dlhodobé problémy v sociálnej oblasti. Či sú to sociálne podniky v Spišskom Hrhove, projekt pána Maku „Práčovňa“ vo Valaskej alebo úspech pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných v spolupráci s kňazmi v US Steel. To je cesta, ktorá sa dá použiť. EÚ poskytuje dosť finančných prostriedkov, ktoré sa dajú použiť, a župa môže byť nápomocná pri realizácii takýchto projektov cez konzultácie a vytváraním vzorových riešení. Tak ako má župa zriadenú regionálnu správu ciest, čo je podnikateľský subjekt, takisto môže župa zriadiť aj vzorové sociálne podniky.
