Voľby do VÚC 2017 prinášajú viacero noviniek. Jednou z nich je jednokolová voľba, čo znamená, že županom bude ten kandidát, ktorý získa najviac odovzdaných hlasov. Ako táto zmena ovplyvnila kampaň a ovplyvní aj výsledky?
Jednokolová voľba nepriniesla žiadne pozitíva, len negatíva. Prvé systémové negatívum je v tom, že v našich podmienkach dáva dvojkolová voľba kandidátom silnejší mandát, lebo do druhého kola ho môžu podporiť kandidáti neúspešní v prvom kole, čo, samozrejme, neznamená, že voliči budú podporeného kandidáta voliť, ale časť z nich určite a tým je mandát zvoleného predsedu VÚC silnejší. Je to sformalizovanie zastupiteľskej demokracie a jej oslabenie. Keby to chcel niekto vyvracať tým, že v USA majú jednokolovú voľbu prezidenta, tak je to hlúposť, pretože v Spojených štátoch je úplne iný volebný systém.
Ďalšia vec je, že zmena volieb do VÚC na jedno kolo vniesla do systému anarchiu, lebo zrazu všetci zistili, že je tu nejaký Kotleba a nevedia sa dohodnúť, čo s Kotlebom. Ako keby nevedeli, že tu bol Kotleba už dávno predtým, keď prijali zmenu volebného zákona. Je v tom chaos. Niektorí sa idú vzdať (v prospech iných), ďalší nevedia, či sa vzdajú. Jednoducho vyrobili predvolebný chaos pre chudáka voliča, ktorý aj tak chodí málo k týmto voľbám. Priemerná volebná účasť vo voľbách do VÚC je 25-percentná. To, čo sa deje teraz pred voľbami, môže voliča akurát tak odradiť.
Predseda národnej rady Andrej Danko (SNS) verí, že novembrové voľby do VÚC budú mať vyššiu účasť ako v minulom období a vyzval ľudí, aby išli voliť. Bude podľa vás účasť vyššia ako pred štyrmi rokmi, keď je hlasovanie zúžené iba na jedno kolo?
Prečo by jednokolová zmena mala prinútiť voličov, aby išli voliť? Môže ich to skôr odradiť, lebo keď je voľba dvojkolová, mal by ich možný kandidát oveľa väčšiu šancu dostať sa aspoň do druhého kola, ako má teraz šancu vyhrať. Motivácia v dvojkolovej voľbe bola väčšia, pretože aj menej výrazný kandidát mal akú-takú šancu dostať sa do druhého kola, lebo postupovali dvaja. Teraz to už tak nie je a ľudia, ktorí by za iných okolností do tej dvojkolovej voľby išli a volili by toho svojho slabšieho kandidáta s nádejou, že sa dostane do druhého kola, dnes nemajú ani túto motiváciu. To, čo spravili, je demotivačné. To, že Danko rozpráva ľuďom, aby išli voliť, nestačí. Treba im vysvetliť, prečo by mali ísť voliť.
Poďme ku konkrétnym krajom. V Banskobystrickej župe došlo k neobvyklej zhode medzi koalíciou a opozičnými stranami. Kandidát liberálov Martin Klus (SaS) aj nezávislý Stanislav Mičev sa vzdali kandidatúry a podporili Jána Luntera, za ktorým stojí vládny Smer-SD, aby mal väčšie šance poraziť Mariana Kotlebu (ĽS NS). Ako vnímate takéto spájanie síl proti jednému kandidátovi?
To je ten chaos, lebo čo si povie liberálny, pravicový volič, ktorý z duše nenávidí Smer-SD a vidí, že sa tu dejú zrazu takéto spojenectvá. Pre toto som kritizoval zmenu volieb do VÚC na jedno kolo ešte predtým, ako ju prijali, lebo so sebou prináša takéto nástrahy a teraz sa to potvrdilo. Volič bude zmätený z toho. Nestačí povedať, že Kotleba je zlo. Treba povedať prečo. Keď nejaký politik povie o inom, že je fašista, to vlastne ešte nepovedal vôbec nič. Ak na jednu stranu dáte takéto spojenectvo, ktoré je ťažký nezmysel, tak na druhú misku váh musíte položiť veľmi vážny argument, prečo ste ten nezmysel vyrobili. My tu máme ale iba ťažký nezmysel, ale ťažké argumenty už nemáme. Systém nie je vyvážený a tým pádom tomu ľudia nerozumejú.
Údajne veľkú podporu má v Nitrianskom kraji druhý muž ĽS NS Milan Uhrík a Andrej Danko vyzýva, aby sa opozičný kandidát Ján Greššo vzdal v prospech súčasného župana Milana Belicu, ktorý má podporu vládnej koalície. Danko tak chce zabrániť víťazstvu kandidáta kotlebovcov. Je to podobný scenár ako v Banskobystrickom kraji?
Je to podobné. Akurát je tu rozdiel v tom, že v Banskobystrickom kraji má Kotleba za sebou už jedno funkčné obdobie a v Nitrianskom kraji ešte len môže mať prvé funkčné obdobie Uhrík. Rozdiel v tom však nevidím. Je to presne ten istý mechanizmus toho nezmyslu, ktorý sme si popísali. Oni úplne zle nastavili systém. Ak to robili preto, že teraz povedia ešte aj to, aby boli aj prezidentské voľby jednokolové, tak to je cesta do pekla. Oni to po týchto voľbách do VÚC aj zistia, ako veľmi sa sekli. Neviem, ako si Uhrík stojí v Nitre, ale je tu jedna zásadná vec. Ľudová strana Naše Slovensko je takmer polovojenská organizácia a jej voliči sú podobní. Sú disciplinovaní, takže pri nižšej účasti je naozaj reálne, že obsadia zastupiteľstvá, aj keď možno neobsadia kreslá županov.
O tom sa málo hovorí, ale ĽS NS nasadilo veľmi veľa kandidátov aj do (krajských) zastupiteľstiev, takže naozaj sa môže stať, že ich vplyv sa markantne zväčší. Nehovorím, že ovládnu Slovensko. O tom, prečo to tak je, by sme sa mohli baviť veľmi dlho.
Ján Greššo v jednom z predvolebných rozhovorov uviedol, že možno odstúpi, ak mu Danko dá 5 000 eur na prieskum verejnej mienky v Nitrianskom kraji. Danko na štvrtkovej tlačovke (12. 10.) povedal, že Greššovi rád prispeje. Mal by podľa vás Greššo vzdať kandidatúru v prospech Belicu, je to normálne, aby sa kandidáti takto vzdávali v prospech iných?
Nie je to normálne. Prečo by to mali robiť, za to, že je tam Kotleba alebo Uhrík? To je demokracia? To nie je normálne. Kto chce kandidovať a splní podmienky, nech kandiduje. Nikto potom nemôže nikoho obviňovať, keď sa to nepodarí, že „kvôli tebe vyhral Uhrík“. Nie, tak to nie je. Ak vyhrá, tak vyhrá preto, že spravili nezmyselný volebný zákon, ale tých dôvodov je, samozrejme, omnoho viac. Nie je to nikoho psia povinnosť, je to len a len dobrá vôľa kandidáta, že sa vzdá v niekoho prospech, ale vynucovať si to pod hrozbou kotlebovcov je absolútny nezmysel.
Chyba je v tom, že my týmto hovoríme, že máme zlý volebný systém, ktorý pripúšťa nástup extrémistických strán, nástup fašizmu podľa nich. Keď chceme mať plnohodnotnú demokraciu, musíme nastaviť tento systém tak, aby sme sa poistili, že sa nestane to, čo sa v 30. rokoch stalo v Nemecku, keď vyhral Hitler. Ono sa to dá, ale oni (vládna koalícia) robia pravý opak.
V Prešovskom kraji má silné preferencie kandidát KDH Milan Majerský, primátor Levoče a v médiách sa objavila informácia, že pri vyššej účasti by mohli byť voľby do VÚC tak trochu referendom o pozícii Smeru na severovýchode Slovenska. Vnímate to tak?
Nie je to celkom tak, pretože volebná účasť nemá takú vypovedaciu hodnotu. Ak bude účasť 20 až 25 percent, z toho sa nebude dať niečo také odvodzovať. Politici to, samozrejme, budú robiť, ale príčetní novinári by to robiť nemali. Strany to, samozrejme, budú robiť. Keby vyhral Majerský, tak KDH to bude vydávať za úspech a dokonca oprávnene, ale to ešte neznamená, že to je pokles popularity Smeru, lebo tieto voľby sú o jednotlivcoch. Vtedy rozhodujú aj osobné sympatie a antipatie ku kandidátom.
Prečo si myslíte, že majú ostatné strany taký strach z nástupu kotlebovcov, je to len o obavách z krajne pravicového extrémizmu? Je politika ĽS NS postavená na rómskej otázke?
Je postavená na rómskej otázke a boji proti korupcii. Oni to robia dosť dobre, pretože keď sledujete parlamentnú politiku, tak o nich sa žiadna tá kauza neobtrela, či už bola opozičná, alebo koaličná. Kotlebovci stoja zámerne mimo, aby v tomto prípade dávali mlčaním najavo: „Sme iní ako tí, čo sa medzi sebou stále iba hádajú.“ To je prvá vec, prečo sa im darí. Druhá vec je, že majú odvahu otvárať témy, ktoré sa politicky korektní politici boja otvoriť a to sú Rómovia. ĽS NS pritom nehovorí o riešení, len hovoria, že tento problém tu existuje. Paradoxné je, že to im stačí, aby mali takú obrovskú podporu. Hlavne na východe sú také obrovské problémy s touto menšinou, že tamojším ľuďom stačí, že im niekto povie: „Viem o tom.“ Už to stačí, aby Kotlebu volili. Na východe volili Kotlebu v parlamentných voľbách lekári a iní vzdelaní ľudia.
Veľmi podstatné je aj to, že kotlebovci počas celého roka chodia po Slovensku. Rúbu drevo babičkám a robia kampaň veľmi sofistikovane. Napríklad pustia na sociálnu sieť informáciu, že mainstreamové médiá vám nepovedali, že Kotleba dal sirotám tri platy alebo niečo podobné. Jedným dychom tým povedia, že aj tie „zlé“ médiá marginalizujú Kotlebu a navyše je ešte aj Kotleba veľkorysý, lebo daroval tri platy. Oni to majú marketingovo veľmi dobre zvládnuté. Toto nie je o tom, že „blbý národ volí Kotlebu“. Kotleba má veľa racionálnych prvkov v politike a nebojí sa pomenovať veci otvorene, nezapája sa do káuz a dáva signál, že on je iný. Komunikačnú kampaň má sofistikovanú.
Očakávate, že ĽS NS bude mať teda úspech vo voľbách do VÚC?
Neviem, či úspech, ale určite sa skončia lepšie ako predošlé voľby. Kotleba sa v Banskobystrickom kraji neprejavil ako nejaká hrozba, aj keď zarazil, respektíve nedal finančný príspevok na nejaké predstavenia, ktoré boli podľa neho perverzné. To je však jeho právo ako župana. Poviem príklad: Heidera tiež označovali za fašistu a dostala sa jeho strana do spolkovej vlády v Rakúsku. Z celej fašistickej hrozby nakoniec nič nezostalo, Rakúsko sa nezmenilo na fašistické, neprijalo rasové zákony, nič také sa neudialo a celá bublina praskla. Nevieme, aký by bol Kotleba pri moci, ale on sa k nej sám nedostane. Dostane sa k nej jedine tak, že by s ním bol niekto ochotný ísť do koalície. Hrozba je veľmi nafúknutá.
Ako hrozbu však označuje ĽS NS okrem iných politikov aj prezident Andrej Kiska. Bude to teda podľa vás až taký problém, aj keby Kotlebovci posilnili na regionálnej úrovni?
Pán prezident s jeho mentálnou výbavou nemôže hovoriť nič, ako to čo hovorí a mám pocit, že pán prezident niekedy nerozumie politike. Nebude to taká hrozba, ako som vysvetlil. Áno, ĽS NS môže ovládnuť niektoré zastupiteľstvá, ale stále je tu ako protiváha župan. Problém bude, keď ovládnu krajské zastupiteľstvo aj predsedníctvo VÚC. No a čo, čo nastolia fašistickú diktatúru v Nitrianskom kraji? Stále je v tejto krajine plno demokratických poistiek, ktoré sa vedia vyrovnať aj s takýmto niečím. Poviem to inak. Keď bola táto demokracia ochotná vyrovnať sa s tým, že sa tu volia negramotní starostovia, musí sa vyrovnať aj s Kotlebom.
- Reklama -
