Nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) má do troch rokov od udelenia azylu povinnosť preskúmať, či v krajine pôvodu žiadateľa pretrvávajú dôvody na to, aby bol pod ochranným štatútom utečenca. Táto lehota sa však v mnohých prípadoch podľa informácií denníka Die Welt nedodržuje a to spôsobuje obrovské komplikácie.
Pôvodný plán nemeckej administratívy bol na počiatku takzvanej migračnej krízy taký, že sa krajina postará o neobmedzený počet utečencov, ktorí majú právo na azyl na základe Ženevských konvencií. Keď dôvod na útek do cudziny pominie, mali sa títo ľudia vrátiť do svojich domovských krajín, aby sa uvoľnil priestor pre ľudí z iných krajín, ktorí by potrebovali pomoc, ale nič také sa v Nemecku nedeje.
Podľa nemeckého denníka je však skutočnosť vzdialená od toho, ako by mal systém fungovať. Dôvody utečencov na žiadosť o azyl síce má preveriť Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) po troch rokoch, ale ak k tomu nedôjde, má každý takýto azylant právo požiadať o povolenie pre pobyt. K repatriácii, teda návratu utečencov do vlasti, tak v drvivej väčšine takýchto prípadov z Nemecka nedôjde.
Zmenili utečencov na migrantov
Od januára do konca septembra 2017 však nemecký BAMF preveril iba 1552 azylových žiadostí, ale zamietnutých bolo iba 206. Za rovnaké obdobie však získalo úplnú pomoc pre utečencov, vrátane azylu, 107-tisíc nových migrantov. Zaujímavý je pritom údaj nemeckého Centrálneho registru cudzincov, podľa ktorého je v Nemecku približne 600-tisíc utečencov.
Len malá časť ľudí chránených podľa Ženevských konvencií statusom utečenca sa dočká toho, že by im úrady zamietli dôvody na azyl a poslali ich domov. Je to údajne aj preto, že v mnohých prípadoch tieto dôvody trvajú viac než tri roky, keďže niektoré konflikty, pred ktorými ľudia utekajú, sa ťahajú oveľa dlhšie.
Za všetko vraj môže zmena legislatívy z augusta 2015, v ktorej nemecká vláda pod vedením kancelárky Angely Merkelovej umožnila, že ak BAMF po troch rokoch nepreverí znova žiadosť o azyl, má dotyčný žiadateľ právo na pobyt v krajine.
Proti takejto legislatíve sa však ozývajú kritické hlasy aj z vnútra Merkelovej strany kresťanských demokratov (CDU). „Ak BAMF len zriedkakedy kontroluje, či utečenci stále potrebujú ochranu a my im po troch rokoch dávame právo na pobyt, tak robíme z práva na azyl imigračný zákon,“ uviedol člen CDU Armin Schuster pre Die Welt.
Varovanie analytika
Zmeny v pravidlách poskytovania azylu a práce nemeckého Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) sa podľa bezpečnostného analytika Juraja Zábojníka zaťažia peňaženky daňových poplatníkov, keďže sa domov nevracajú ani tí utečenci, u ktorých v domovských krajinách už neexistujú hrozby, pred ktorými utiekli, a zostávajú tak v Nemecku.
„Voči daňovým poplatníkom je to neseriózne a absolútne zlá politika predstaviteľov krajiny,“ povedal Zábojník pre Parlamentné listy.
Problém je podľa analytika aj v tom, že krajiny, z ktorých prichádza časť utečencov žiadajúcich v Nemecku o azyl, nechcú, aby sa vracali naspäť, pretože z nich majú väčšie príjmy, keď sú v zahraničí. Títo ľudia totiž domov posielajú peniaze aj v prípade, že nemajú prácu a žijú zo sociálnych dávok. Najmä pre ľudí z chudobných štátov Afriky ide o slušné peniaze, ktoré v domovine často živia celé rodiny. Takej krajine sa viac oplatí, keď títo ľudia žijú v bohatých štátoch západnej Európy, akou je napríklad Nemecko.
„Aj pre toto hovorím, že do roku 2050 bude Európa týmto spôsobom pochovaná, ak to takto pôjde ďalej. Ako povedal Guy Verhofstadt, už dávno mali vzniknúť záchytné centrá ešte pred hranicou Európy, pretože to žiadna krajina nezvládne a v materskej krajine utečencov nie je vôľa brať týchto občanov naspäť. Kto by ich bral z bohatej Európy? Oni sú radi, že sa ich zbavili,“ uviedol Zábojník pre PL.
Zaznelo aj vážne varovanie. „Tu už nejde o jeden alebo dva milióny utečencov. Ide o stovky miliónov ľudí, a keď sa to pohne na Európu, tak to nezachytí FRONTEX s tými pár loďami a vrtuľníkmi ani nikto iný,“ varuje Zábojník.
Analytik dodal, že podľa neho bude toto funkčné volebné obdobie Angely Merkelovej posledným v kresle kancelárky, aj vďaka krokom, ktoré urobila v migračnej kríze. „Toto už v Nemecku nedá nikto do poriadku. Bude to stáť obrovské miliardy a vyčistiť to tak, aby sa vedelo, kto je medzi nimi (utečencami) radikál alebo džihádista, to nedokáže nikto a je len otázkou času, kedy prídu ďalšie teroristické útoky a čo sa bude ďalej diať,“ uzavrel Zábojník.
Na postup v prípade azylantov na Slovensku a overovania dôvodov na azyl pre utečencov z krajín, kde im hrozia represie či smrť, sme sa pýtali aj Prezídia policajného zboru SR. Na odpoveď zatiaľ čakáme a článok budeme aktualizovať.
- Reklama -
