Kiska sa rozhodol ukončiť tri roky trvajúci spor s Národnou radou SR, ktorá kandidátov navrhla. Nešlo podľa jeho slov o kompetenčný spor, ale o spor o to, aké poslanie má ústavný súd vôbec plniť.
Vyhlásil, že odmieta vykonať najnovší nález prvého senátu ÚS zo 6. decembra, ktorý hlave štátu prikázal vymenovať troch ústavných sudcov z celkom siedmich zvolených kandidátov. Spor sa napriek tomu rozhodol ukončiť uplatnením svojej výlučnej právomoci.
„Ústavný súd je v každom demokratickom, právnom štáte považovaný za najváženejšiu súdnu autoritu, ktorá chráni záujmy a práva slobodných ľudí. Ako prezident (Slovenskej) republiky som trval na tom, že kandidáti na ústavných sudcov musia byť odborne zdatní a morálne spôsobilí, aby uniesli zodpovednosť pri ochrane ústavnosti na Slovensku,“ uviedol prezident.
Žiadne zákulisné kšefty
„Odmietol som zákulisné politické kšefty okolo kandidátov. Neuzavrel som politické dohody ani s tými, ktorí dnes každý deň vykrikujú, že porušujem ústavu. Pretože problém menovania sudcov ÚS nikdy nebol obyčajným sporom o kompetencie. Bol to hodnotový zápas,“ predniesol razantne.
„Trúfam si povedať, že to bol spor o to, aké poslanie má ÚS vôbec plniť. Či má byť nezávislým orgánom ochrany ústavnosti alebo či pripustíme jeho využívanie na dosahovanie sebeckých cieľov politickej moci,“ pokračoval ďalej.
Nález senátu pod vedením Petra Brňáka podrobil Kiska kritike, pričom sa domnieva, že vstúpi do dejín ústavnoprávnej praxe ako jedno z najhorších rozhodnutí.
Jedna chyba za druhou
„Žiaľ, minulý týždeň sa potvrdili najhoršie obavy. Nález prvého senátu ÚS z decembra tohto roku vstúpi do dejín ústavnoprávnej praxe na Slovensku ako jedno z jeho najhorších rozhodnutí. Nález o porušení práv kandidátov na sudcov ÚS je svojvoľný, plný formálnych a vecných chýb. Je prejavom hlbokého pohŕdania Ústavou SR,“ povedal.
Odôvodnenie odporuje podľa hlavy štátu výroku, senát rozhodol nad rámec svojich právomocí o jednotlivcoch, ktorí neboli účastníkmi sporu, a preskúmaval rozhodnutia prezidenta, ktoré neboli predmetom konania.
„Jedna chyba za druhou,“ kritizoval Kiska.
Vymenovať Mamojku, Laššákovú a Ďuriša sa rozhodol, pretože z jeho pohľadu by ďalšie pokračovanie sporu právnou cestou neviedlo k ničomu dobrému.
„Zrejme by sa kopili ďalšie ignorantské rozhodnutia ústavného súdu so závažnými dôsledkami presahujúcimi problém menovania ústavných sudcov. Smerovalo by to už len k rozvratu ústavných princípov nášho štátu, k rozbitiu zvyškov aj tak nízkej dôvery ľudí v ústavné inštitúcie na Slovensku. Nech som hocijako silno presvedčený, že pravda je na mojej strane, ako prezident nemôžem rozvrat ústavnosti pripustiť,“ vyhlásil Kiska, ktorý je presvedčený, že väčšina súčasných ústavných sudcov otvorene ignoruje základné princípy právneho štátu.
„Proti rozhodnutiu ÚS totiž neexistuje žiaden vnútroštátny opravný prostriedok a jeho sudcovia majú v rukách veľkú moc,“ doplnil.
Prezident zdôraznil, že spor sa záväzne nevyrieši, až kým parlament ústavnou zmenou vec nevyjasní alebo ústavný súd všeobecne záväzným výkladom ústavy neodstráni rozpory medzi vlastnými rozhodnutiami.
„Obávam sa, že je právne a fakticky nemožné postupovať podľa najnovšieho rozhodnutia senátu ÚS. Jeho význam vidím iba v tom, že bude slúžiť ako výstraha budúcim generáciám.“
Je načase, aby vláda splnila sľub
Pred poslancami parlamentu podľa Kisku stojí aj zodpovednosť za riešenie problému kvality sudkýň a sudcov ústavného súdu.
„Očakávam, že sa pominú skutočné aj vymyslené dôvody pre nečinnosť parlamentu. Vláda sa nemôže tváriť, že niečo bráni predložiť návrh na zmenu ústavy, ktorý sprísni kritériá na výber kandidátov,“ zdôraznil Kiska.
Podľa prezidenta je preto načase, aby vláda splnila sľub, ku ktorému sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády.
Pripomenul, že parlamentu neostáva veľa času na schválenie potrebných zmien, pretože sa blíži výmena takmer celého pléna ústavného súdu.
Kiska očakáva, že bude môcť vymenovať vysoko odborne zdatných a morálne spôsobilých ľudí.
„Že to budú sudkyne a sudcovia, ktorí svojím profesionálnym, nestranným a nezávislým rozhodovaním zastavia úpadok inštitúcie zodpovednej za ochranu základných práv a slobôd ľudí na Slovensku. A vrátia ústavnému súdu dôveru širokej aj odbornej verejnosti,“ doplnil.
Emeritný sudca ÚS SR Ján Drgonec: Všade na svete sa právnici desaťročia učia a pripravujú, aby sa mohli uchádzať o post ústavných sudcov
ParlamentnéListy.sk o názor na celú vec požiadali aj emeritného sudcu Ústavného súdu SR Jána Drgonca. Ten tvrdí, že Kiska sa postavil na odpor v záujme záchrany Slovenskej republiky.
Boli ste poslancom NR SR aj členom Súdnej rady SR. Urobil prezident Andrej Kiska podľa vás správne, keď nevymenoval nikoho z navrhovaných kandidátov?
Vymenoval doktorku Baricovú a vymenoval toľkých, koľko bolo podľa môjho názoru primerané vzhľadom na odborné požiadavky na post sudcu Ústavného súdu SR.
Ústava SR vraví, že prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi. Znamená to teda, že nemusí rešpektovať senát ústavného súdu, ktorý na 90 stranách uviedol dôvody, pre ktoré prezident musí vymenovať troch ústavných sudcov z ponúknutých kandidátov?
Veľmi často sa hovorí o svedomí poslanca a všetky prípady, v ktorých má ústavný činiteľ postavenie dávajúce mu takúto možnosť, sú v medziach ústavy. Nie nad ústavou ani mimo ústavy. Tak ako poslanec môže uplatňovať svoje svedomie tam, kde koná v súlade s ústavou, nie ako výnimku z právneho poriadku, takisto aj rozhodovanie prezidenta je závislé od príkazov. Samozrejme, to znamená, že musí dodržiavať ústavu. Tento prvok vstupuje určite do hry, to ústavný súd v odôvodnení vysvetľuje a podľa môjho názoru to vysvetľuje ako jednu z mála vecí prijateľným spôsobom.
Iná záležitosť je kvalita kandidátov, ktorých Národná rada SR zvolila. Tu sa nikdy neupozornilo na skutočnosť, že konkrétni kandidáti národnej rady vzišli z nezvládnutia situácie v parlamente. Všade na svete sa právnici desaťročia učia a pripravujú, aby sa mohli uchádzať o post sudcov ústavného súdu. Len na Slovensku sa vytvára opačná prax, v ktorej nepripravený kandidát má byť najlepší kandidát.
Boli navrhnutí kandidáti podľa vás spôsobilí na to, aby zastávali funkciu ústavných sudcov?
To je vec názoru. Osobne si nemyslím, že väčšina kandidátov spĺňa predpoklady na to, aby plnila úrad ústavného sudcu v jeho najnáročnejších častiach. To nie je o rozhodovaní o zbytočných prieťahoch na súde, kde stačí prax sudcu okresného súdu. Ústavný súd je o zásadnom smerovaní štátu. Rozhoduje o vzťahoch s Európskou úniou, o plnení záväzkov medzinárodných zmlúv a všeličom, o čom okresný súd ani len nechyruje.
Je teda potrebná zmena voľby sudcov Ústavného súdu SR?
My sa stále oháňame tým, čo povedala Benátska komisia, a tá jednoznačne povedala, že zmena ustanovovania sudcov Ústavného súdu SR je potrebná.
Do akej miery hrá v tomto prípade úlohu spor medzi predsedom parlamentu a prezidentom? Postavil sa Andrej Kiska na odpor v tejto veci aj pre napäté vzťahy s vládou Roberta Fica?
Podľa môjho názoru sa Kiska postavil na odpor v záujme záchrany Slovenskej republiky, v záujme štátu, na čele ktorého stojí.
Autor: mr, top, TASR
