Za návrh zákona o zmene procesu vymenovávania členov Národnej súdnej rady (KRS), ktorá nominuje sudcov, hlasovalo 60 zákonodarcov, proti sa vyslovilo 26 a jeden sa hlasovania zdržal. Krátko predtým schválil Senát aj návrh zákona o zmene fungovania najvyššieho súdu v krajine. Za túto legislatívu hlasovalo 58 zákonodarcov, proti sa vyslovili 26 a traja sa hlasovania zdržali, informovala poľská tlačová agentúra PAP.
Oba návrhy už 8. decembra odobrila i dolná komora parlamentu (Sejm) a teraz ich ešte musí schváliť poľský prezident Andrzej Duda. Ten pritom predmetnú legislatívu predložil a jeho kancelária už skôr avizovala, že ju aj podpíše. Oba návrhy poľská opozícia označila za protiústavné a ostro proti nim protestovala.
Pred poľským parlamentom sa podľa AP v piatok večer zhromaždili stovky demonštrantov, vyzývajúcich prezidenta, aby návrhy vetoval.
Samotný Duda popudil v júli poľskú vládnucu stranu Právo a spravodlivosť (PiS), keď po mohutných protestoch v Poľsku a kritike zo strany Bruselu vetoval dva z jej dovedna troch sporných zákonov o reforme poľskej justície. Tie už predtým schválili obe komory poľského parlamentu. Prezident následne v septembri predložil vlastné návrhy na reformu najvyššieho súdu i KRS, práve tie, ktoré teraz odobril parlament.
Legislatíva umožní poslancom Sejmu vyberať na štvorročné funkčné obdobie až 15 z dovedna 25 členov KRS. V prípade návrhu týkajúceho sa zmeny fungovania najvyššieho súdu, bude môcť ten preskúmať a následne i zmeniť akýkoľvek verdikt, ktorý bol v Poľsku vynesený po roku 1997. Proti akémukoľvek rozsudku s výnimkou toho, ktorý vynesie správny súd, sa tiež bude možné v súlade so špeciálnym postupom odvolať na najvyššom súde. V zmysle tohto zákona by tiež mali všetci sudcovia najvyššieho súdu odísť do dôchodku po dovŕšení 65 rokov, okrem tých, ktorým udelí výnimku samotný prezident.
Poslanci Sejmu zároveň ešte vo štvrtok večer a schválil i zmeny vo volebnom zákone a v štátnej volebnej komisii, navrhované taktiež vládnucou PiS. Na základe týchto návrhov budú zákonodarcovia vyberať sedem z deviatich členov volebnej komisie a minister vnútra bude vymenovávať volebných inšpektorov. Túto legislatívu ešte musí odobriť Senát i Duda.
Koncom novembra sa v mestách po celom Poľsku proti kontroverznej justičnej reforme konali demonštrácie. Jej kritici sa obávajú, že zákony, ktoré by dali vláde väčšiu kontrolu nad súdmi, no i národnou volebnou komisiou, ohrozia nezávislosť súdnictva. PiS však tvrdí, že robí potrebné reformy, do ktorých sa poľské vlády dosiaľ od pádu komunizmu v roku 1989 nepustili. Protesty sú podľa nej dielom postkomunistických elít snažiacich sa udržať si privilégiá.
Európska komisia bude už v stredu 20. decembra rozhodovať o prípadnom otvorení konania voči Poľsku na základe článku č. 7 Zmluvy o Európskej únii, ktorý môže aplikovať v súlade s údajným jednoznačným nebezpečenstvom vážneho porušenia princípov právneho štátu. Ak by však EK iniciovala predmetné konanie, najskôr by mu muselo dať zelenú 80 percent členských štátov, teda štyri pätiny z nich. Následne by jednohlasne mohli rozhodnúť, že porušenie skutočne jestvuje.
Osud takéhoto pokusu je však už teraz viac-menej jasný, pretože Maďarsko už v prípade konania EK avizovalo, že ho bude vetovať. Bez konsenzu všetkých členských štátov by pritom nemohlo dôjsť ani k prípadnému pozastaveniu hlasovacieho práva Poľska v Únii.
