Poliačik sa cíti byť reprezentantom generácie, ktorá chápe svet ako prepojený celok a mnohí z nej študovali či pracovali v zahraničí a nadobudnuté skúsenosti si priniesli naspäť domov. „Táto moja generácia vidí len jeden možný scenár pre Slovensko – stať sa dobre spravovanou krajinou v silnej a zjednotenej Európe,“ napísal v blogu na Denníku N. V udalostiach ako zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta alebo vystúpenie Veľkej Británie z EÚ sa podľa neho skoncentrovali kríza elít a zmätenie más.
„Voľby v Maďarsku, Poľsku aj Česku zas ukázali, že liberálnu demokraciu v srdci Európy nemožno ešte stále brať za istú súčasť našich životov. Populizmus, ľudácke maniere v rôznych národných variáciách a aktívne šírená nenávistná propaganda nahlodávajú samotnú podstatu demokracie v našich krajinách,“ tvrdí poslanec, ktorý opustil stranu SaS a zamieril do konkurenčného Progresívneho Slovenska. Vníma, že jeho generácia chce týmto tlakom vzdorovať a hľadá pre túto svoju túžbu politické zastúpenie, pričom u súčasnej politickej reprezentácie vrátane strany SaS ho nevidí.
„Novovznikajúce hnutie Progresívne Slovensko teda bolo pre mňa logicky prvým partnerom na oslovenie. Vidím v ňom šancu na reštart slovenskej politiky. Miesto, kde ľudia vyznávajúci skutočnú slobodu a solidaritu s každým nebudú musieť robiť kompromisy. Kde sa myslí na šancu pre každého a politika sa robí v rámcoch širších ako hľadenie na špičku vlastného nosa,“ vyhlásil Poliačik v blogu s tým, že trvalo mesiac, kým sa na spolupráci dohodli.
„Stretol som sa s dobrovoľníkmi, členmi správnej rady, musel som zodpovedať množstvo aj nepríjemných otázok. A mnohé som tiež kládol – chcel som vedieť, či to každý myslí vážne, čítal som víziu aj stanovy, pýtal som sa na zámery,“ zhrnul, čo predchádzalo jeho vstupu do novovzniknutej strany. Podľa vlastných slov v nej našiel množstvo odborníkov s túžbou po Slovensku, ktoré nielen umožní ľuďom vo svojej vlasti ostať, ale aj pritiahne tých, ktorí odišli.
