Na stretnutí koaličnej rady pre chorobu chýbal predseda SNS Andrej Danko, cez víkend však uviedol, že konkrétne opatrenia pôjdu na diskusiu aj opozičným stranám. Rozhovory podľa neho budú prebiehať aj s predstaviteľmi Sociálnej poisťovne, finančnej správy či zdravotných poisťovní, pričom on sám je za „generálny pardon“ Sociálnej poisťovne. Písali sme o tom TU.
Súdy sú zavalené exekúciami
Zmeny umožňujúce odpustenie dlžôb pripravila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorá vyčíslila, že na súdoch je 3,7 milióna exekúcií. Niektorým ľuďom podľa jej slov bránia reálne žiť až desiatky malých exekúcií. Minister financií Peter Kažimír sa však obáva nepríjemných dosahov na štátny rozpočet. Väčšina podlžností, ktoré majú neplatiči, sa týka zdravotného poistenia, polície, a najmä Sociálnej poisťovne. Viac sme o tom písali TU. „Považujem za veľmi nešťastné, keď sa hovorí o týchto veciach vopred, pretože môžu sa nastavovať očakávania, ktoré nie sú realistické,“ vysvetlila Žitňanská v stredu po rokovaní vlády. Považuje za dôležité, aby si aj partneri naštudovali návrh a aby ho po solídnej vecnej diskusii vyhodnotili.
Ľudia by sa podľa ministerky nemali spoliehať na to, že ich niekto zbaví dlhov. „Záväzky treba platiť, ale zároveň by sme sa mali pokúsiť riešiť situáciu, ktorá nám prerástla cez hlavu. To je jednoducho fakt,“ zdôraznila. Jej motiváciou je zároveň riešiť stav na súdoch zavalených exekúciami. Inak by ich bolo treba personálne posilniť. „Keby sme to nechali na osobný bankrot, tak nazbieraný balík máme zhruba tak na desať rokov,“ zdôvodnila Žitňanská.
Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera (Smer-SD) Sociálna poisťovňa eviduje takmer 300 miliónov eur nedobytných pohľadávok. To zahŕňa aj desaťtisíce dôchodcov, ktorí niekedy naleteli tzv. šmejdom a neuvážene sa zadlžili nákupom rôznych predražených tovarov. „Problematika v Sociálnej poisťovni zamestnáva 36 exekútorov, ktorí by sa namiesto toho mohli venovať efektívnejšej práci,“ podotkol.
Minister uviedol, že dlhy znemožňujú, aby sa množstvo ľudí uplatnilo na trhu práce, pretože im príjem vezme exekútor. Exekučná amnestia by tak mala pomôcť zamestnávateľom s nedostatkom pracovnej sily. Sociálna poisťovňa podľa neho pritom nemá profit z nevymožiteľných pohľadávok. Do exekučnej amnestie by mohli byť zahrnuté aj niektoré dlhy voči polícii, uviedol minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD).
Je to nesystémové a nespravodlivé, tvrdia exekútori
Podľa Slovenskej komory exekútorov (SKE) je pripravovaná exekučná amnestia nesystémové riešenie, nespravodlivé voči tým, ktorí splácajú svoje záväzky, a môže znížiť vymožiteľnosť práva na Slovensku. Komora privítala „výrazné zjednodušenie osobného bankrotu“ a tvrdí, že toto riešenie je pre štát aj pre ľudí v exekúcii efektívnejšie. Písali sme o tom viac TU.
Stanislava Kolesárová zo SKE sa pre PL.sk vyjadrila, že občanom, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci, by mohli napríklad odpustiť úroky z omeškania, ak zaplatia istiny dlhu. Upozornila však, že v Slovinsku sa oddlžení dlžníci opätovne zadlžili, takže to nezaručuje zodpovednejší prístup. Ľudia by podľa nej nemali vedome špekulovať, či im raz nepomôže nejaká forma amnestie dlhov. Novela exekučného poriadku účinná od 1. apríla minulého roku navyše priniesla dlžníkom napríklad možnosť požiadať o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov či možnosť požiadať o splátkový kalendár. Viac v rozhovore s ňou TU.
Strana Sloboda a Solidarita amnestiu nepodporí
Polovičné riešenia nechceme, hovorí Pčolinský
Opozičné hnutie Sme rodina už vlani navrhovalo, aby sa po zaplatení dlhu občanovi odpustili úroky z omeškania a poplatky a správca pohľadávky by podal návrh na zastavenie exekúcie. Zákon o exekučnej amnestii mal tiež stanoviť sumu pohľadávky občanov voči správcovi nepresahujúcu 10-tisíc eur bez príslušenstva. Tento návrh parlament v máji neschválil.
Peter Pčolinský zo Sme rodina nám potvrdil, že Žitňanskej návrh ráta s exekučnými amnestiami týkajúcimi sa pohľadávok dlžníkov voči štátu. „Sociálna, zdravotná, daňový úrad, VÚC, samospráva, rozpočtové organizácie ministerstiev. To znamená kompletná štátna verejná správa, čiže všetko, čo môže odpustiť štát, by tam malo byť,“ uviedol. Bližšie podrobnosti však nevie. „Neviem to absolútne zhodnotiť, pretože nikto netuší, aký ten návrh je. Mám v ruke pracovnú verziu z ministerstva spravodlivosti, ale Žitňanská mi povedala, že tých pracovných verzií bolo niekoľko, takže neviem, čo reálne bude. Ale je alternatíva, že to budú riešiť formou ústavného zákona,“ dodal poslanec.
V pracovnom návrhu, ktorý má k dispozícii, sa napríklad uvádza, že z pohľadávok, ktoré vznikli pred rokom 2012, sa škrtne 75 percent, nielen z úrokov, ale z celkovej sumy. Z pohľadávok medzi rokmi 2012 a 2015 sa škrtne 50 percent a z pohľadávok z obdobia 2015 – 2017 to bude 25 percent. „Zrejme je to však za predpokladu, že ak zaplatíte 25 percent, tak škrtnú 75 percent, nie tak, že sa škrtne 75 percent a zvyšok sa bude splácať,“ domnieva sa Pčolinský.
„Keď som sa pýtal, kto zaplatí exekútorom, lebo reálne tam hrozia veľké súdne spory, to znamená, že exekútori podajú žaloby, lebo ich týmto rozhodnutím pripravíme o peniaze, tak toto nemá koalícia vyriešené, ako to urobiť, či štát zaplatí exekútorom alebo nie. Je asi veľmi pravdepodobné, že im zaplatí, a podľa mňa to ešte vyčísľujú,“ predpokladá. „Alebo povedia exekútorom, že máte smolu a dostanete len nejakú malú časť, napríklad pri odpustení 75 percent len zo zvyšných 25 percent. Ťažko povedať, ako to dopadne, ale keď som počúval v relácii Andreja Danka, mám právo sa domnievať, že ani nevie, čo hovorí. Veľmi tomu nerozumel,“ zhodnotil poslanec.
„Budeme veľmi tlačiť na vládnu koalíciu, aby prijala aj naše pripomienky a návrhy. Bola to totiž naša agenda už pred voľbami, myšlienku exekučnej amnestie som prezentoval s Milanom Krajniakom dávno predtým, ako sme sa začali baviť s Borisom Kollárom,“ podotkol poslanec. Upozornil nás na Manifest hnutia 300 z februára 2015, kde sa exekučná a úroková amnestia spomína v bode č. 7.
„Keď sme vedeli dať sto miliárd korún na oddlženie bánk, sto miliónov eur na oddlženie súkromnej firmy Váhostav, keď vieme oddlžiť Doprastav, súkromné biznisy špekulantov, tak neviem, prečo by sme nemohli oddlžiť ľudí. Máme tu milión ľudí v exekúcii, to už je problém pre ekonomiku a štát to musí riešiť. Veď reálne je to 25 percent obyvateľstva. To je šialené číslo,“ uzavrel Pčolinský.
KDH sa obáva, že štát bude platiť exekútorom za vymáhanie
Predstavitelia mimoparlamentného KDH sa obávajú, aby sa z exekučnej amnestie nestal kolosálny podvod. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder KDH Alojz Hlina, ktorý požiadal o konzultáciu ministerku spravodlivosti Žitňanskú. „Ak sa budú odpisovať roky staré pohľadávky, v praxi to môže skončiť tak, že sa odpíšu staré pohľadávky štátu, ale štát bude musieť zaplatiť exekútorom za to, že ich vymáhali. Nakoniec štát môže prísť o 30 či 50 miliónov eur,“ pripustil predseda strany Alojz Hlina, ktorý sa potešil, že vec, ktorej sa KDH svojho času v parlamente intenzívne venovalo, sa blíži do finále.
„Problém je to veľký a my sme boli prví, kto sa ho snažil zákonom riešiť. Podávali sme návrh o jednorazovom mimoriadnom oddlžení obyvateľstva, čo je správnejší termín, ako hovoriť o amnestiách. Amnestovať môžete niekoho, kto spáchal nejaký zločin,“ prízvukoval. Podpredseda KDH Pavol Zajac informoval, že na Slovensku sa exekúcie týkajú 970 000 ľudí, pričom značnú časť tvoria exekúcie za vymáhanie pohľadávok od nebankových subjektov. „Politickú zodpovednosť za tento stav nesie Smer-SD a jeho predseda Robert Fico, lebo v marci 2010 jeho minister financií Ján Počiatek predložil návrh zákona, ktorým sa zrušil strop na úroky a poplatky pri takýchto pôžičkách,“ konštatoval Zajac s tým, že potom sa na Slovensku rozbehol úžernícky Klondike. Napokon od roku 2016 opäť existuje strop. „A zrazu počet nebankoviek klesol z 250 na 20,“ podotkol.
KDH vyzvalo koalíciu, aby sa nebála zákonom ošetriť čo najväčší počet exekúcií. „Aby celým zmyslom bolo nie to, že zarobia exekútori, ale aby sa ľudia zbavili starých dlhov,“ dodal Hlina. Viac sme o tom písali TU.
Štátny „reštrukturalizačný fond“ by bol lepší, myslí si Daniš
„Odpúšťanie dlhov sa má týkať štátnych úradov a poisťovní. A presne to je problém,“ píše Dag Daniš v komentári na serveri aktuality.sk. Exekučná amnestia sa podľa neho môže zvrhnúť na hlúpy a nespravodlivý precedens alebo čudný experiment, ktorý sa bude opakovať. „Takéto selektívne odpúšťanie dlhov môže byť silne návykové. Oddlžovanie nemocníc malo byť mimoriadne a jednorazové opatrenie. Nakoniec je z toho zvyk. Presnejšie zlozvyk,“ napísal komentátor. Nazdáva sa, že podobne sa to môže skončiť s návrhom, aby dlhy a exekučné poplatky v desiatkach miliónov eur likvidovali Sociálna poisťovňa a úrady po zasadnutí koaličnej rady, „vystrašenej Kollárom a jeho desiatimi percentami v prieskumoch“.
Daniš navrhuje „o niečo spravodlivejšie riešenie“ pomocou štátneho „reštrukturalizačného fondu“. Ten by mohol podobne ako banka z viacerých starých úverov s divokými úrokmi urobiť jeden nový s nízkym úrokom. Fond by prevzal a vyplatil dlhy rodín v núdzi voči bankám, poisťovniam či nebankovkám, čím by zastavil likvidačný rast úrokov. Mohol by tiež tlačiť na veriteľov, aby nedobytné pohľadávky predali fondu za zlomok hodnoty. Veriteľ by problémy vymenil za hotovosť alebo dlhopis fondu, hoci v zredukovanej miere, a fond spolu s dlžníkom by si podelili „zľavu“. „Na 107-tisíc ľudí je dnes evidovaných sedem a viac rôznych exekúcií. Pri tomto nastavení je nereálne, aby boli všetky dlhy aj s úrokmi a poplatkami splatené,“ tvrdí komentátor.
Autor: rp, TASR
