Vysokoškolské internáty sú v stave, v ktorom potrebujú akútne rekonštrukciu, a vláda na tento účel vyčlenila 10 miliónov eur a rovnakú sumu prisľúbila uvoľniť, ak sa bude v nasledujúcom polroku dariť slovenskej ekonomike. To je však len malá časť prostriedkov, ktoré by boli potrebné na rekonštrukciu všetkých internátov na Slovensku.
Rada rektorov slovenských univerzít odhadla náklady na takýto rozsiahly projekt rekonštrukcie internátov na 300 miliónov eur. Kde na to vziať, to bola jedna z otázok, ktorým čelili Béla Bugár (Most-Híd) aj Boris Kollár (Sme rodina).
Ešte pred začiatkom diskusie sa politici nevyhli vzájomnému podpichovaniu, keď opozičný poslanec reagoval smiechom na vyhlásenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD), že jeho vláda nesľubuje, ale rieši. Tieto slová predsedu koaličnej vlády zazneli v spote pred debatou.
Bugár mal potom čo robiť, aby vysvetlil, prečo vlastne vláda nedala napriek sľubom na internáty viac a prečo sa tak stalo až po rozsiahlej medializácii a hlasných protestoch zo strany študentov.
Marketing alebo politika
Podľa predsedu hnutia Sme rodina je reakcia vládnej koalície na tento problém dôkazom chaotickosti a absolútnej nekoncepčnosti. Kollár pripomenul, že premiér ešte v roku 2015 prisľúbil študentom 50 miliónov eur na internáty. „Deväťdesiat percent z nich je v havarijnom stave. Viem, v akom je to stave, a je to katastrofa,“ vyhlásil líder opozičnej strany.
Bugár sa bránil tým, že vo vláde jeho strana v tom čase nebola, a oponoval, že nevie, odkiaľ má Kollár informácie o počte a stave internátov, a prešiel do útoku. „Toto, čo robí kolega, je marketing. Vyťahujete niečo, ale nikdy nepoviete, ako by ste to riešili. To je marketingová politika. Zatiaľ vám to ľudia žerú,“ povedal predseda koaličnej strany.
Kollár na oplátku obvinil koaličného lídra z politického marketingu a dodal, že aj keď Bugárova strana vo vláde v roku 2015 nebola, premiér Robert Fico (Smer-SD) je stále ten istý.
Obviňovanie z marketingovej politiky a populizmu zaznelo v nedeľnej diskusii na verejnoprávnej televízii ešte niekoľkokrát z oboch strán.
Skúsený politický matador Bugár sa nenechal zatlačiť do kúta a na Kollárovu poznámku, že pätina študentov vysokých škôl nedostane ubytovanie v internáte, odpovedal, že je otázne, či potrebuje krajina toľko vysokoškolákov. „Dvadsať percent študentov nemá možnosť sa dostať na internáty, ale otázne je, či potrebujeme toľko študentov (vysokých škôl). Či potrebujeme študentov, ktorí skončia na úradoch práce,“ povedal Bugár.
Veľké guľové a o mafii radšej nehovorme
Bugár pripomenul, že v otázke rekonštrukcie internátov by bolo možné využiť špeciálne možnosti štátu, ktoré nebudú započítané do deficitu. Ide o projekt na financovanie opráv vonkajších fasád a zastrešenia, na ktorý bude možné získať aj európske peniaze. Spomínaných 10 miliónov eur však na opravy vonkajších fasád nepôjde.
Koaličný líder poznamenal, že treba rátať aj s potrebným verejným obstarávaním. Na to Kollár odvetil, že veľmi dobre vie, ako sa také obstarávanie robí. „Viete čo, podľa mňa veľké guľové,“ odpovedal útočne Bugár a dodal, že len obstarávanie trvá až osem mesiacov.
Podľa Kollára premiér nemal sľúbiť, že nájde peniaze na opravu internátov, ak to nebol schopný splniť. V opačnom prípade je to vraj populizmus a politický marketing, ktorý vytiahol Bugár.
Kollár v ostrej reakcii na Bugárovu obhajobu pomalého postupu pri oprave internátov spojil úniky na platbách DPH s mafiou a zodpovednosť pripísal riaditeľom podnikov, ktorí sú za tieto úniky a plýtvanie peňazí podľa opozičného lídra zodpovední. Rovnako napadol aj prerozdeľovanie eurofondov na vedu a výskum.
„Keď sa pozrieme na túto vládu, všade sa dajú nájsť zdroje. Dostali sme od EÚ 600 miliónov na vedu a výskum. Hovorí sa, že každé jedno euro, ktoré sa z toho investuje, by malo priniesť 16 eur zisku krajine. To znamená, že sa bavíme o 10 miliardách, ktoré by v budúcnosti mohli prísť krajine. A keď to tu budeme rozdeľovať, keď to vyplýtvame, tak nebudeme mať v rozpočte peniaze,“ povedal Kollár.
Eurofondy však nie sú jediný zdroj peňazí, ktorý Kollár vidí v štáte. „Poďme na DPH. Má sa vyzbierať 7,5 miliardy a 2,5 miliardy (eur) sa nevyberie. A viete dobre, že to robia mafie a riaditelia, ktorí ich kryjú,“ vyhlásil predseda hnutia Sme rodina.
Slovíčko „mafia“ v spojení so štátom Bugára vytočilo natoľko, že prešiel do tvrdého protiútoku a Kollárovi nič nedaroval. „O mafii nič nehovorte. Ja som proti mafii bojoval a vy ste z nej žili. To len na margo, lebo keby sme túto otázku začali rozoberať, tak si myslím, že by tu padli veľmi tvrdé veci. Radšej to nechajme, lebo nie sme vyšetrovatelia,“ vyhlásil predseda strany Most.
Bugár po krátkej vsuvke o mafii znova zopakoval, že Kollár používa politický marketing, keď nedokáže povedať, odkiaľ by na rekonštrukciu internátov vzala jeho strana, ak by bol vo vláde.
Poľnohospodári
Reč bola aj o dotáciách pre poľnohospodárov, ktorí namiesto požadovaných 70 miliónov eur dostanú v dotáciách len 30 miliónov. Podľa Bugára je pochopiteľné, že chcú poľnohospodári viac peňazí, ale dotácie vraj dostanú len tí, ktorí budú vďaka nim schopní vytvoriť aj pracovné miesta.
Takzvaná zelená nafta má farmárom pomôcť tak, že si budú môcť odpísať dane z pohonných látok, ktoré použijú na poľnohospodársku činnosť alebo prepravu zamestnancov. Na tento účel je vyčlenených spomínaných 30 miliónov eur.
Priame dotácie sú však oveľa nižšie. „Za jeden milión eur, ktorý dostanú poľnohospodári, postavíte jeden kravín. Zelená nafta nie je koncepčné riešenie,“ povedal Kollár.
Bugár obvinil lídra hnutia Sme rodina z toho, že tvrdí veci, ktoré nie sú pravdivé.
Zatváranie osemročných gymnázií
Ďalšou, a to nie poslednou témou, o ktorej Bugár s Kollárom hovorili v ostrej debate, bolo školstvo. Konkrétne zatváranie osemročných gymnázií.
„Ja si myslím, že dá sa uvažovať o desiatich percentách, ale ja by som dal viac, ale musíme zistiť úroveň,“ povedal Bugár. Pripomenul, že v Bratislave chodí na osemročné gymnáziá 23 percent študentov, ale v iných krajoch je to medzi piatimi a šiestimi percentami. „To znamená, že ak chceme niečo riešiť, riešme Bratislavu, ale nemôžeme celé Slovensko prerobiť na tvár Bratislavy,“ skonštatoval.
Poslanec NR SR a predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár súhlasil s tým, že v populácii sa nachádza okolo päť percent „tých šikovnejších“. „Je tiež pravdou, že je to trošku aj biznis, že si to tie školy pootvárali, lebo berú nejaký normatív na toho žiaka,“ dodal. Podľa neho však už vzniklo veľa gymnázií, ktoré majú dobré výsledky, a bola by ich veľká škoda. „Treba to citlivo zvážiť,“ uviedol.
Pre väčšinu Slovenska podľa neho päťpercentná hranica nepredstavuje problém. „Ja si myslím, že v Bratislave by bola optimálna hranica okolo tých desať percent,“ dodal. V tom nastala v podstate zhoda.
Exekučná amnestia
Posledná na programe dňa bola v debate O 5 minút 12 téma exekučnej amnestie. Tú podľa Bugára nepriniesli ani prví neobjavili kollárovci, ale súčasný predseda kresťanských demokratov Alojz Hlina (KDH).
Podľa Bugára nie je to, o čom hovorí hnutie Sme rodina, skutočnou amnestiou, ale skôr pomocou pre ľudí utápajúcich sa v dlhoch. Odpustiť ľuďom s exekúciami len úroky, podľa Bugára nestačí.
Predseda strany Most-Híd pripomenul, že na slovenských súdoch je momentálne viac ako 3,7 milióna exekúcií a z toho 960-tisíc je na pleciach fyzických osôb, teda jednotlivcov. Z nich má viac ako jednu pôžičku 450-tisíc a takých, ktorí majú na krku až desať exekúcií, je vyše 150-tisíc.
Riešením by podľa Bugára bolo odpustiť časť istiny dlhu podľa toho, aká je exekúcia stará, a zohľadniť by sa museli aj ďalšie faktory.
Celú reláciu nájdete TU.
- Reklama -
