V Európe pribúdajú prípady, ktoré svedčia o náraste antisemitizmu a rasizmu. Ide len o dôsledok migračnej krízy?
Ešte pred migračnou krízou sme v mnohých západoeurópskych krajinách mohli vidieť, že židovské komunity sa vo väčšej miere sťahujú do Izraela, pretože sa necítia bezpečne. Už vtedy bol zrejmý nárast moslimskej populácie, ktorá často nemá názory úplne kompatibilné s tým, čo v Európe v tejto oblasti očakávame, a mnohokrát presadzuje protižidovský antisemitizmus. Ešte pred vypuknutím migračnej krízy v roku 2015 boli tieto trendy pozorovateľné a po jej vypuknutí zosilneli, čo súvisí s prílivom migrantov z krajín Blízkeho východu a Afriky. Takže, bohužiaľ, áno. Ďalšia nechuť voči iným kultúram alebo príliš odlišným kultúram od tých európskych plynie aj z nekončiaceho sa prúdu migrantov. Predtým európske štáty zažívali migračné vlny, ktoré boli obmedzené alebo mali nejaký dohľadný koniec. Niekde bol konflikt a do západnej Európy sa prelial napríklad určitý počet ľudí z balkánskych štátov, ale išlo o končiaci sa proces. Dnes sa milióny a milióny ľudí stále posúvajú k Európe, čo vyvoláva oprávnenú obavu obyvateľstva Európy, že migrácia nie je zvládnuteľná technicky, administratívne, ekonomicky ani bezpečnostne.
V súčasnej migračnej kríze teda nevidíte koniec?
Nie. Ja ten koniec nevidím, pretože minimálne rad veľkých západoeurópskych štátov, ako Nemecko, Francúzsko a oficiálne inštitúcie Európskej únie, nevyvíja nejaké aktivity alebo politické kroky, ktoré by obmedzili migračný tok. Naopak, vymýšľajú nové nariadenia Európskej únie ako trvalý mechanizmus prerozdeľovania migrantov, takže, bohužiaľ, najväčšie krajiny a oficiálne orgány Európskej únie nerobia nič, aby ten migračný tlak zastavili, a dvere sú stále otvorené. Ideológia multikulturalizmu je zničujúca.
Vo vyostrujúcej sa situácii sa častejšie objavujú konflikty medzi prisťahovalcami a domorodcami. Napríklad v nemeckom Cottbuse, kde sa stretávajú mladí z radov Nemcov a prisťahovalcov. Čo na to hovoríte?
Vidieť, že kde už sa koncentruje vysoké percento novoprichádzajúcich migrantov, ktorí nezapadajú do pôvodnej kultúry, tam často nerešpektujú zvyklosti a právny systém štátu, ktorý ich hostí. Vznikne veľmi problémová situácia, ktorá sa navyše z dôvodu politickej korektnosti nerieši, kým to neprerastie do extrémnych činov, ktoré sú časté a viditeľné. Prípady sú mainstreamovými médiami zmetané pod koberec, nie sú zmieňované v argumentoch proti migrácii, takže ide o problém, ktorý sa pod povrchom tvári neviditeľne, ale nakoniec týmto spôsobom vybuchne na povrch. Začína sa ukazovať, že varovania bezpečnostných analytikov a tajných služieb o zhoršení bezpečnostnej situácie v Európe v dôsledku masovej migrácie boli pravdivé. Prvé následky už vidieť v konfliktoch na ulici.
Ako vnímate skutočnosť, že Nemecko dovoľuje migrantovi do krajiny pozvať druhú manželku s ohľadom na záujmy dieťaťa? V Európe však bigamia povolená nie je. Pripravujeme sa tak o vlastné zákony a pravidlá? Alebo sú také obavy zbytočné?
Naše zákony a pravidlá musia stáť nad všetkými relativizujúcimi ľudskoprávnymi pohľadmi. Aj keď je zdôvodnením ohľad na záujmy detí, v našom právnom systéme bigamia, teda mať viac manželiek, nie je povolená, čiastkové záujmy teda musia ísť bokom a musíme rešpektovať náš právny poriadok. Ak začnú určité skupiny obyvateľstva pre seba presadzovať výnimky, keď im naše pravidlá nevyhovujú, je to cesta do pekiel. Budú chcieť ďalšie výnimky a tí, čo už ich majú, budú požadovať ich čoraz väčší rozsah. Základom sú naše pravidlá a náš právny štát. Keď to nebudeme rešpektovať, zrúti sa nakoniec aj celý koncept ľudských práv, ktorý na Európe všetci obdivujú.
Avšak to sa v prípade bigamie už deje. Spomínaný Sýrčan nie je jediný. Znamená to, že ide o počiatok zrútenia sa európskych práv?
Ak povolíte prvý prípad, je to počiatok deštrukcie európskeho právneho poriadku. Keď prípady začnú narastať, deštrukcia bude pokračovať a nebude to mať pre Európu pozitívne dôsledky.
Aktivista žijúci v Berlíne mi povedal, že vidieť moslima s viacerými manželkami už nie je v Nemecku žiadnou novinkou…
Áno, ale tu to dokonca posvätil nemecký úrad, manželky prídu a nič sa nedeje. Tu máme rozhodnutie oficiálneho orgánu, čo je ten najhorší variant.
Čo hovoríte na video nemeckej redaktorky z verejnoprávnej televízie vyzývajúcej Česko, Poľsko a Maďarsko, aby si hľadali inú spoločnosť, než je Európska únia, ak nechcú prijať kvóty?
To je názor, ktorý získava na sile v niektorých veľkých európskych štátoch, a myslím si, že tieto európske krajiny nás nebudú musieť toľko presviedčať, aby sme z Európskej únie vystúpili. Pokiaľ budú ďalej trvať na kvótach na prerozdeľovanie migrantov, budú politické strany krajín strednej a východnej Európy, ktoré presadzujú vystúpenie z Európskej únie, posilňovať. Koniec koncov, tento rok na jar budú voľby v Maďarsku, a keď sa pozriete na predvolebné preferencie Viktora Orbána, má okolo päťdesiat percent, takže táto politika vyhrážania sa ťažko dotlačí krajiny strednej a východnej Európy k tomu, aby trvalé kvóty prijali. Naopak, ich to skôr bude posúvať von z Európskej únie.
Spomínaný aktivista Zdeněk Chytra mi v poslednom rozhovore povedal: „Európska únia Dublinský dohovor, teda medzinárodnú zmluvu upravujúcu azylovú a migračnú politiku, pretransformovala na cestovnú kanceláriu All Inclusive s jednosmerným cestovným lístkom pre polku Afriky.“ Čo si myslíte o tomto výroku?
S tým možno súhlasiť a možno to doplniť vetou, že sa tým legalizuje organizovaný medzinárodný zločin, pretože masová medzinárodná migrácia do seba nejakým spôsobom zapája aj medzinárodný organizovaný zločin, rôzne prevádzačské skupiny. Takže namiesto toho, aby právo Európskej únie chránilo členské štáty, občanov, daňových poplatníkov Európskej únie, tak sa, naopak, snaží aktivisticky a veľmi nešťastným spôsobom riešiť problémy sveta, a pritom podporuje medzinárodný organizovaný zločin. To je veľmi zlá cesta.
Minule ste mi na otázku, či výhody členstva v Únii prevažujú nad nevýhodami, odpovedali: „Z bezpečnostného hľadiska Európska únia členské štáty skôr ohrozuje, takže nevidím jednoznačnú prevahu prínosov, naopak, riziká narastajú.“ Toľko z pohľadu bezpečnosti. Pri diskusiách okolo referenda o zotrvaní v EÚ existuje argument, že by sa naša životná úroveň znížila o tretinu a väčšina našich obyvateľov si to nemôže dovoliť. Ako je to teda s ekonomickými rizikami?
Myslím si, že toto si otestujeme, keď Veľká Británia vystúpi z Európskej únie. Či príde o tretinu životnej úrovne. Ale považujem to za prehnané odhady. Nejaké náklady by okolo vystúpenia boli, ale na druhú stranu, je záujmom západných firiem, ktoré tu vlastnia podniky, podnikať v našej krajine aj naďalej. Aj keby sme vystúpili z Európskej únie, rovnako by tu západné firmy dosahovali nižšie mzdové a iné náklady pri výrobe a vyššie zisky než vo svojich domovských krajinách. Strašiť odlivom investícií sa mi preto zdá veľmi ploché. Navyše by sme stále mali celý rad zákonov zladených s Európskou úniou, ale nemuseli by sme sa brojiť so spoločnými politikami, ktoré poškodzujú členské štáty a ohrozujú ich bezpečnosť. Nevidím ako reálne katastrofické scenáre, že by sa ekonomická úroveň znížila o tretinu. Koniec koncov, britská centrálna banka zverejnila nový ekonomický výhľad Veľkej Británie, ktorý sa oproti prognóze z novembra zlepšil v predpokladanom ekonomickom raste, pritom sa brexit približuje. Nebolo by to teda podľa mňa také horúce.
Už som v rozhovore počula, že nie sme Veľká Británia, ktorá dosahy zvládne lepšie, ale sme malá krajina, ktorej by sa to citeľne dotklo.
Ja si myslím, že malé krajiny sú pružné, flexibilné a na dvere klope rad investorov z východnej Ázie, ktorí by sa tu radi usadili. Všetko je nahraditeľné. Katastrofické argumenty pochádzajú zo sveta, ktorý existoval pred tridsiatimi, štyridsiatimi rokmi, keď Západ vytváral dve tretiny svetového produktu, ale dnes je to menej ako polovica a jeho podiel sa stále znižuje. Dôsledky by naozaj neboli extrémne. A ďalej colné prekážky v medzinárodnom obchode kedysi bývali veľmi výrazné, ale dnes sú na základe medzinárodných dohôd veľmi nízke, takže to znižuje náklady prípadného vystúpenia z Európskej únie.
Miloš Zeman je často kritizovaný za svoje návštevy Číny, Ruska, podnikateľské výpravy, kontakty s Východom. Znamená to v tomto smere ťažkosti, smerovanie Českej republiky na Východ alebo súhlasíte s jeho priaznivcami, že pri ďalšej finančnej kríze v Európe budeme mať záruku financií odinakiaľ?
Nazdávam sa, že diverzifikácia zahraničného obchodu je dôležitá. Je nezdravé, že vyše osemdesiat percent nášho vývozu ide do krajín Európskej únie, pretože keď tento blok postihne ekonomický pokles, stratíme vývozné trhy a veľmi nás to zasiahne v podobe zníženia ekonomického rastu. Takže je dobré, keď si otvárame ďalšie možnosti na ďalšie trhy, zväčšuje to našu ekonomickú nezávislosť a stabilitu. Ak sa niektoré trhy začnú vyvíjať horšie, môžeme obchodovať s inými časťami svetovej ekonomiky. Navyše obchodné kontakty s východnou Áziou, najmä s Čínou, rozvíjajú aj západoeurópske krajiny. Napríklad francúzsky prezident Macron dokonca na tlačovej konferencii s čínskymi predstaviteľmi predniesol, že od nich nebude verejne požadovať dodržiavanie ľudských práv, pretože prišiel prerokovať ekonomické kontrakty.
Ekonomické otázky mali prednosť pred politickými a prezidentovi Zemanovi nemôže nikto vyčítať, že koná podobne. Myslím si, že jeho konanie je správne. Ešte dodatočná vec. Čína založila Ázijskú banku pre infraštruktúrne investície, ktorá má financovať infraštruktúrne projekty na ázijskom kontinente. Pôvodne bola predstava, že zakladajúcimi členmi banky budú len krajiny Ázie, nakoniec sa prihlásili aj západoeurópske krajiny a všetky štyri najväčšie štáty Európskej únie – Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Taliansko – sú zakladajúcimi členmi tejto banky, ktorú založila Čína. Spojené štáty americké nechceli, aby sa európske krajiny do tejto banky zapájali, ale rovnako sa nakoniec zapojili, pretože vidia budúce ziskové investičné príležitosti. Hlavné západoeurópske krajiny veľmi čulo spolupracujú s krajinami východnej Ázie.
Keď som sa vás pýtala, či by o zotrvaní v Európskej únii mali rozhodovať ľudia v referendách, vaša odpoveď bola pozitívna. Aký je váš názor na to, ako takéto kroky presadzuje Tomio Okamura? Je tým, kto nás chce najskôr vystrašiť a potom zachrániť?
My by sme mali mať pripravené všetky nástroje pre prípad, že projekt európskej integrácie zlyhá alebo bude mať vážny problém. Je dobré mať ako nástroj všeobecné referendum, v ktorom by sa dalo hlasovať aj o našom prípadnom vystúpení z Európskej únie, ak sa dostaneme do situácie, keď nevýhody nášho členstva výrazne presiahnu prínosy. Bruselské inštitúcie sa boja, že nejaký členský štát vystúpi, to najviac poškodzuje európsky projekt. Preto dokonca aj v prípade, že by sa Európska únia vyvíjala relatívne slušným spôsobom, je vhodné mať takýto nástroj, ktorý zvyšuje našu vyjednávaciu silu. Tomio Okamura iba vypĺňa priestor, ktorý mu svojou nečinnosťou alebo prehliadaním reálne existujúcich problémov otvorili iné politické strany. Koniec koncov, aj naša platná ústava predpokladá existenciu referenda, tak nechápem, prečo jeho prípadné zavedenie vzbudzuje také vášne.
Senátor Jaroslav Kubera tvrdí, že vystúpenie je jediné, čo na Európsku úniu platí…
Presne tak. Toho sa Európska únia najviac bojí, preto útočí na Veľkú Britániu.
Čo sme ukázali smerom k Európskej únii znovuzvolením Miloša Zemana?
Ukázali sme, že sa nebudeme bezmyšlienkovite a bez odporu podriaďovať akýmkoľvek nápadom a politikám, ktoré vymyslia orgány Európskej únie. Ukázali sme veľkú rezervovanosť k európskemu integračnému projektu a k jeho súčasnej podobe. Tu sa stále hovorí, že kto je proti Európskej únii, je protieurópsky. Ale byť proti Európskej únii neznamená byť proti Európe, proti európskej kultúre, proti európskym štátom. Tu sa zámerne zmiešavajú dve veci dohromady.
